Recyklačné ciele europarlamentu sú podľa Slovenska “ambiciózne”

Slovensko má s recyklovaním najväčšie problémy v EÚ. Europoslanci chcú vyššie ciele, než bol pôvodný návrh Komisie.

Plány europoslancov zvýšiť podiel odpadu určeného na recykláciu považuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR za ambiciózne. Slovensko patrí medzi tie štáty Európskej únie s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu.

“Pre Slovensko bude dôležité pri nastavovaní nových cieľov do roku 2030 zohľadniť ekonomické, hospodárske, sociálno-spoločenské a environmentálne aspekty,” povedal pre TASR hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Takmer 70 % na skládkach

Kľúčovou úlohou podľa jeho slov nateraz zostáva zvyšovať objem vytriedeného a recyklovaného odpadu, a tým znižovať ukladanie komunálneho odpadu na skládky. “Dnes totiž až zhruba 69 percent komunálnych odpadov skončí na skládkach odpadov. Na ministerstve sa v súčasnosti sústredíme na pripravovanú aplikačnú novelu zákona o odpadoch. A záväzné ciele, ktoré nám vyplývajú z už prijatých záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva. Do roku 2020 musíme vytriediť a následne recyklovať 50 percent všetkých komunálnych odpadov,” uviedol.

Pre europarlament nie je recyklačný cieľ dosť ambiciózny, žiada 70 percent

Europarlament minulý týždeň odporučil nové ciele v oblasti odpadového hospodárstva. Podiel odpadu určeného na recykláciu by sa mal do roku 2030 zvýšiť zo súčasných 44 na 70 percent, vyplýva z pozmeňujúcich návrhov k legislatívnemu balíku o odpadoch, ktoré v utorok (14. 3.) schválili europoslanci. Rokovania o finálnom znení legislatívy s Radou EÚ by sa mali začať čoskoro.

Európska komisia pôvodne navrhovala recyklovať alebo opätovne využiť 65 percent komunálneho odpadu. Návrh z dielne Komisie počíta tiež s nižším znížením množstva komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach, a to na desať percent do roku 2030. Poslanci presadzujú, aby sa množstvo skládkovaného obmedzilo na päť percent. Zároveň by však členským štátom, ktoré v roku 2013 uložili na skládkach viac ako 65 percent svojho komunálneho odpadu, čo je aj prípad Slovenska, chceli dať možnosť požiadať o posunutie termínu o ďalších päť rokov.

Rozdiely medzi krajinami

Rozdiely v prístupe k nakladaniu s komunálnym odpadom medzi členskými štátmi EÚ sú značné. V roku 2014 neskončila skoro žiadna časť komunálneho odpadu z Belgicka, Dánska, Holandska, Nemecka, Rakúska a Švédska na skládkach. V tom istom roku skládkovali Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko a Malta viac ako tri štvrtiny ich komunálneho odpadu. Slovensko patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu, väčšina sa skládkuje alebo spaľuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA