Reforma rozpočtu: Miesto fariem viac na energetiku a životné prostredie

Európsky rozpočet by sa nemal zameriavať na poľnohospodársku politiku, ale viac na energetiku a klímu. Viac by tak odrážal zmenu priorít vplyvom globálnych výziev, tvrdia think-tanky.

Svetová finančná kríza a zmeny klímy predstavujú obrovskú výzvu pre súčasnú Európu. Centrum pre európske politické štúdiá (CEPS) predložilo Európskemu parlamentu správu v ktorej odporúčajú zásadné reformy európskeho rozpočtu, aby lepšie reagoval na výzvy súčasnosti.

Klimatické zmeny neboli prioritou pri koncipovaní viacročného finančného plánu na obdobie 2007 – 2013, ale odvtedy sa v politickej agende vyšplhali na popredné miesta, upozornil Anders Wijkman, bývalý europoslanec, ktorý v súčasnosti pôsobí v CEPS. Poukázal na to, že Spoločná poľnohospodárska politika, najväčšia záťaž rozpočtu, bola skoncipovaná pred polstoročím, keď základným problémom bola potravinová bezpečnosť, čo už dnes neplatí.

„Potravinová bezpečnosť by mohla byť opäť výzvou, no z krátkodobej a strednodobej perspektívy by som povedal, že najlepšia vec, ktorá by sa mohla stať, by bol transfer niektorých z fondov, ktoré sú dnes blokované pre  poľnohospodársku podporu a presunúť ich do tejto oblasti,“ vysvetliť.

Jorge Núñez Ferrer, jeden z hlavných autorov správy zdôraznil, že energetika a klimatické ciele treba integrovať do politiky. „To znamená, že v rámci EÚ rozpočtu by mala byť koherencia s klimatickými cieľmi.“

Jeho stanovisko podporil Chris Littlecott z britského think-tanku Green Alliance, ktorý tvrdí, v súčasnosti chýba dôvera v nízko-uhlíkovú agendu na strane hospodárskych sektorov aj sociálnych skupín, a súčasne aj v rámci samotných členských štátov, ktoré si nie sú isté, ako vykryjú náklady na prechodné štádium.

„Z dlhodobého hľadiska možno akceptujú, že musia urobiť túto investíciu, no majú veľké pochybnosti kvôli nákladom,“ dodal. Podľa neho predefinovanie spoločného rozpočtu tak, aby viac reagoval na aktuálne výzvy, je dôležité aj v zmysle novej stratégie pre rast a zamestnanosť. Jedným z pilierov konkurencieschopnosti by totiž mal byť zelený rast.

Autori správy odporúčajú zvýšiť podporu výskumu a vývoja v oblasti energetiky a klimatických zmien, najmä v súvise s technológiami stanovených v SET  pláne. Prostriedky sa majú získať znížením podielu SPP na európskom rozpočte a zavedením spolufinancovania členskými štátmi. Okrem toho klimatické ciele by tiež mali byť integrované do financovania SPP.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA