Rio+20: Svet diskutuje o udržateľnom rozvoji

Diplomati z celého sveta odsúhlasili návrh deklarácie o zelenom globálnom rozvoji, ktorý bude predmetom začínajúceho summitu Zeme v Riu de Janeiro. Environmentalisti „slabý“ text kritizujú. Do Brazílie odcestovala aj slovenská delegácia.

Vďaka Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji (Rio+20) sa mali načrtnúť ambiciózne, hoci nie povinné ciele v kľúčových oblastiach udržateľného rozvoja ako sú potravinová bezpečnosť, voda či prístup k energii, avšak dohodnutý návrh textu tieto ciele nedefinuje ani neprináša jasný rozvrh ako ich nastaviť.

Komisárka EÚ pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard priznala „nikto v tej miestnosti, kde sa text prijímal, nebol šťastný. Tak slabý je.“ Dokument podľa nej obsahuje „príliš veľa ´poukazuje´ a ´znovu potvrdzuje´ a príliš málo ´rozhoduje´ a ´zaväzuje´.“

Od stredy do piatku (20.-22.6.) budú zástupcovia z viac ako 190 krajín diskutovať o konečnej podobe dokumentu a o jeho potenciálnych zmenách. Pozorovatelia však neočakávajú výraznejšie zmeny.

Americký zvláštny vyslanec pre klimatickú zmenu Todd Stern  v utorok médiám povedal: „Nemáme nič, čo by sme očakávali, že sa budeme snažiť do dokumentu dostať a ešte to tam nie je.“

„Uznávame, že Rio je len začiatok a naprieč medzinárodnou úrovňou musí nasledovať škála aktivít,“ uviedli v spoločnom stanovisku komisár pre životné prostredie Janez Potočnik a Ida Auken, enviro-ministerka z Dánska, ktoré do konca tohto mesiaca predsedá v Rade EÚ. „EÚ je oddaná odstráneniu chudoby a zlepšeniu života ľudí, za súčasného značného zníženia tlakov na životné prostredie,“ dodali.

Zelený rast

Očakávania od summitu sú nízke. Pozornosť svetových politikov sa viac sústreďuje na krízu eurozóny, voľby v USA či viacerých európskych krajinách, a tiež na pretrvávajúce nepokoje na Blízkom a Strednom Východe, než na problémy životného prostredia, v ktorom má ďalší vývoj vpred prebiehať.

Do brazílskeho mesta Rio de Janeiro však napriek tomu pricestujú viacerí najvyšší predstavitelia svetových veľmocí, ako ruský prezident Vladimir Putin, francúzsky prezident Francois Hollande i americká ministerka zahraničia Hillary Clinton. Na čele slovenskej delegácie je minister životného prostredia Peter Žiga.

MŽP uviedlo, že delegácia „ide do brazílskeho Ria de Janeiro s jasnou pozíciou – podporovať prechod k zelenému hospodárstvu,“ ktoré „rešpektuje vo väčšej miere limity životného prostredia“.

„Vďaka zavádzaniu nových ekonomických nástrojov povedie k eliminácii chudoby a podporí rast konkurencieschopnosti a zamestnanosti,“ informovalo ministerstvo vo svojej tlačovej správe.

Prázdny text

Environmentalisti ale  vôbec nie sú predstaveným textom dohody spokojní, keďže viaceré návrhy v ňom chýbajú alebo sú odsunuté do budúcna.

Summit by sa mohol skončiť ešte pred tým, než začal…Rio+20 by mal byť bodom zvratu,“ upozornil hovorca neziskovej organizácie Oxfam Stephen Hale. „Takmer miliarda hladných ľudí si zaslúži viac.“

Text napríklad neobsahuje klauzulu, na základe ktorej mali vlády postupne odstrániť dotácie pre fosílne palivá. Takýmto krokom by sa pritom podľa Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2020 ročne znížil globálny dopyt po energii o 5 % a emisie CO2 o takmer 6 %. Avšak krajiny produkujúce ropu, ako napríklad Venezuela či Kanada, zablokovali prijatie tejto klauzuly.

Očakávané rozhodnutie o štruktúre vládnutia v medzinárodných vodách sa zase odložilo o tri roky, a to pod tlakom USA, Japonska, Kanady, Ruska i Venezuely.

„Neexistuje žiaden záväzok – je to ako prisľúbiť svojej priateľke, že o tri roky sa rozhodnete, alebo nie, či si ju vezmete, alebo nie,“ skonštatovala Susanna Fuller z mimovládnej Aliancie pre medzinárodné vody.

Mestá vpred

Na samostatnom stretnutí sa v Riu zišli starostovia veľkých metropol (tzv. C40 Cities), čím chceli ukázať ako môžu mestá, v ktorých sa produkuje 18 % svetového HDP a zároveň až tri štvrtiny svetových emisií skleníkových plynov, napredovať aj bez uzavretia medzinárodnej dohody.

Michael Bloomberg, starosta New Yorku, poznamenal: „Starostovia a mestá si nemôžu dovoliť ten luxus vysedávať a hovoriť o problémoch, pretože v mnohých kritických otázkach zodpovednosť končí na radnici.“

Podľa predstavených údajov majú v porovnaní s doterajším prístupom mestá združené v rámci C40 potenciál znížiť do roku 2030 každoročne svoje emisie až o 1 miliardu ton. Vďaka už prijatým opatreniam očakávajú, že do roku 2020 znížia produkciu svojich kolektívnych emisií ročne o 248 miliónov ton. Opatrenia sa týkajú lepšieho zhodnocovania odpadu, efektívnejšieho osvetlenia, ale tiež väčšieho využitia biopalív a elektromobilov v mestskej doprave.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA