Rozhodnutie o financovaní boja proti CO2 padne až v lete

Očakávalo sa, že na jarnom summite, ktorý začne zajtra (19.3.), padne rozhodnutie, ako bude EÚ financovať boj proti klimatickým zmenám vo svete. Podľa predrokovaných záverov jarného summitu, európski lídri prijmú rozhodnutie pravdepodobne až na letnom summite, ktorý sa uskutoční v júni.

Ministri životného prostredia a ministri financií na začiatku mesiaca rokovali okrem iného aj o otázke pomoci EÚ chudobnejším krajinám v boji proti klimatickým zmenám. Konečné rozhodnutie však prenechali predsedom vlád a hlavám členských krajín, ktorí sa zídu zajtra (19.3.) na dvojdňovom summite.

Očakávalo sa, že na zajtrajšej najvyššej schôdzke sa prijme konkrétne rozhodnutie o financovaní boja proti emisiám CO2 vo svete. Podľa predbežného návrhu záverov summitu, ktorý získal portál EurActiv, rozhodnutie sa pravdepodobne posunie na letný summit v júni. Prekážkou pre skoré prijatie rozhodnutia sú viaceré nevyriešené otázky.

Podľa predbežných záverov, lídri vyslovia požiadavku na bližšie rozpracovanie návrhov o financovaní a technologickej podpore pre chudobnejšie krajiny sveta. K otázke sa vrátia po tom, čo sa Komisii a Rade podarí spomenuté témy definovať detailnejšie.

Diplomatický zdroj pre EurActiv uviedol, že rozhovory by sa mohli uzavrieť v júni, pričom finalizácia komplexnej pozície pre klimatické rokovania v decembri v Kodani (COP 15) by mohla byť úlohou pre Švédske predsedníctvo, ktoré začne v júli.

Najvyšší predstavitelia na summite pravdepodobne len zopakujú rétoriku ministerských marcových schôdzok, že EÚ „pristúpi na spravodlivé zdieľanie“ finančných nákladov na zmierňovanie a prispôsobenie sa zmenenej klíme, ktoré sa poskytnú ako pomoc chudobnejším krajinám. Princíp spravodlivosti EÚ presadzuje v rozdeľovaní ako verejných, tak i súkromných zdrojov.

Neukončená záležitosť

Predbežné závery jarného summitu hovoria o neukončenej záležitosti, ktorá si bude vyžadovať ďalšie diskusie o finančnej podpore, ktorá by sa mala zamerať na „kombinovanie rôznych prístupov“. Inými slovami, mala by obsahovať ako príspevkový mechanizmus, tak i nástroje založené na trhovom princípe. Ministri financií v tomto smere poukázali na súkromné zdroje ako dominantný zdroj investícií.

Skupina zelených v EP na svojom blogu hodnotí navrhované závery summitu ako vágne a neambiciózne. Podľa nich, bolo by „hanbou“, ak by EÚ hrala „úlohu príčiny zlyhania“ medzinárodných klimatických vyjednávaní. O to viac, ak sa sama považuje za svetového lídra v tejto oblasti.

Zelení dopĺňajú, že realistická svetová dohoda by mala definovať ročný príspevok industrializovaných krajín vo výške 100 mld. eur na projekty v chudobnejších krajinách. V konečnom dôsledku by sa EÚ mohla na tomto balíku podiaľať 30 mld., ktoré by vyčlenila nad rámec existujúcich programov pre rozvojovú pomoc.

Yvo de Boer, výkonný sekretár Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), je rovnako znepokojený, že EÚ sa pred summitom Rady „vyzúva zo svojich sľubov“. Podľa neho, európska 27-ka by mohla boj proti klimatickým zmenám v zahraničí financovať napríklad z prostriedkov, ktoré sa získavajú obchodovaním s emisnými povolenkami, povedal pre britský Financial Times.

Energetická bezpečnosť

Ďalšou otázkou, ktorá sa opätovne vráti do diskusie európskych lídrov, je téma energetickej bezpečnosti. S ohľadom na januárovú plynovú krízu a prerušenie dodávok energetickej suroviny do mnohých európskych krajín, hlavy vlád a štátov vyzvú na ustanovenie nového krízového manažmentu, ktorý by zabezpečil, aby bola EÚ pripravená pre prípad, že by sa situácia zopakovala.

Účastníci summitu by mali tiež vyzvať Komisiu, aby predstavila detailnejšie plány a priority v rámci Druhého strategického preskúmania energetickej politiky (SER II). Proces sa dotýka tém ako Južný plynovodný koridor, diverzifikácia zdrojov skvapalneného zemného plynu, prepojenie elektrických prenosových sústav v baltskom regióne, Stredomorský energetický prstenec, severo-južné plynovodné a elektroenergetické prepojenia naprieč strednou a východnou Európou, severská pobrežná infraštruktúra a podobne.

V otázke financovania projektov Rada požiada Komisiu, aby do začiatku roka 2010 predstavila nové nástroje.

Pozície

Skupina Zelených v EP na svojom blogu píše: „Už teraz existuje veľa pesimizmu o možnosti dosiahnutia svetovej dohody o klimatickom režime počas rokovaní OSN (COP 15) v Kodani v decembri tohto roka – konečnom termíne, ktorý sa dohodol počas COP 13 na Bali, kde sa na adresu vlád industrializovaných krajín vzniesla vlna kritiky. Ak EÚ bude i naďalej sedieť na zadnom sedadle a bude sa vyhýbať vyjednávaniam o svojej pozícii, pesimizmus odôvodnene narastie.“

„Existuje tiež potreba rozhodnúť o finančnom mechanizme. Dôležité je, že neexistuje len predpokladateľný a garantovaný zdroj financovania, ale rovnako existuje i efektívny systém, ktorý zabezpečí, aby sa fondy používali efektívne a v konečnom dôsledku v súlade s predpokladaným zámerom,“ dopĺňajú Zelení.

Yvo de Boer (UNFCCC) pre Financial Times vyhlásil: „Je zrejmé, že potrebujeme dať na stôl značnú finančnú podporu [pre chudobné krajiny]. Myslím si, že je nevyhnutné, aby EÚ prišla so sumou“ už na jarnom summite.

REKLAMA

REKLAMA