S čím prichádza do Cancúnu Európska únia?

Európska únia vyzýva k „významnému kroku“ smerom k ambicióznemu, komplexnému a právne záväznému globálnemu rámcu na ochranu klímy. Prijímané rozhodnutia by mali nadviazať na Kjótsky protokol a zahrnúť politické usmernenia Kodanskej dohody.

V tieni iných medzinárodných udalostí, predovšetkým škandálu zverejnenia diplomatických dokumentov na Wikileaks, vojenského napätia na kórejskom polostrove a finančných kríz v európskych krajinách, sa paralelne v Cancúne začali 16. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP16; globálna línia klimatických rozhovorov) a 6. konferencia zmluvných strán slúžiaca na stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP6; Kjótska línia).

Do prvej línie je zapojených 193 krajín + EÚ a dvaja pozorovatelia, v druhej línii chýbajú Spojené štáty, ktoré Kjótsky protokol neratifikovali.

„Dúfame a prajeme si komplexný právne záväzný výsledok procesu. Ale musíme byť realistickí.“ (Peter Wittoeck, vyjednávač belgickej vlády za EÚ v Cancúne)

Jeden nový právne záväzný nástroj alebo pokračovanie v Kjótskom protokole s podmienkami?

Súčasný triezvejší európsky pohľad na možnosti výsledkov konferencie v Cancúne očakáva prijatie "vyrovnaného balíka rozhodnutí."

Memorandum EÚ zverejnené v pondelok uvádza, že Cancún má byť „medzistupňom, na ktorom sa nájdu riešenia viacerých zásadných otázok, ktoré povedú k okamžitým opatreniam a čo najskôr priblížia svet k vytvoreniu globálneho a komplexného právne záväzného rámca.“ Únia uprednostňuje „aby budúci globálny rámec po roku 2012 nadobudol formu jedného nového právne záväzného nástroja obsahujúceho základné prvky Kjótskeho protokolu.“ Je však ochotná prijať aj súbor samostatných právnych nástrojov a za určitých podmienok zvážiť druhé kjótskej obdobie záväzkov.

Artur Runge-Metzger z Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy (DG CLIMA) na tlačovej konferencii v Cancúne ako dve hlavné podmienky uviedol: „ak veľké ekonomiky, ktoré nie sú súčasťou Kjótskeho protokolu, ako USA, Čína, India, sa tiež jasne zaviažu k primeranému podielu zníženia globálnych emisií […] a vyriešia sa nedostatky, ktoré podkopávajú schopnosť Protokolu redukovať emisie.“

Za sporné otázky dohodnuté v Kjótskom protokole EÚ považuje:

  • možnosť prenášať nadbytočné emisie (AAU) z prvého záväzného obdobia do obdobia po 2012. Niektorým krajinám strednej a východnej Európy, najmä Rusku a Ukrajine, boli pridelené emisné kvóty na vyššej úrovni, než potrebovali. Emisný prebytok sa odhaduje na 10-11 mld. ton CO2, tj. viac ako dvojnásobok celkových ročných emisií EÚ. Využitie tohto nadbytku „by spôsobilo anulovanie značnej časti redukcie emisií, ku ktorému sa zmluvné strany zaviazali,“ uvádza sa v memorande.
  • pravidlá pre zúčtovanie emisií z lesného hospodárstva. Rozvinuté krajiny si môžu vybrať, či budú alebo nebudú započítavať emisie a záchyty súvisiace s aktivitami v lesnom hospodárstve, napr. rúbanie a opätovné sadenie stromov. „Charakter dobrovoľnosti […] môže znižovať praktický dopad cieľov znižovania emisií a málo motivuje krajiny k zvyšovaniu absorpcie CO2 ich lesmi.“

Očakávané riešenia cancúnskeho balíka EÚ

Medzi konkrétne problémy, ktorých riešenie bude EÚ v Cancúne primárne podporovať, patria:

  • zahrnutie záväzkov týkajúcich sa emisií prijatých v Kodanskej dohode do procesu OSN;
  • pravidlá transparentnosti (merateľné, overiteľné a preukázateľné správy o priebehu pokroku);
  • reforma a rozšírenie medzinárodného trhu s uhlíkom, predovšetkým reforma Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a príprava možných „sektorových mechanizmov,“ napr. pre sektor odpadov, bývania, mestského osvetlenia.

Pri dosiahnutí pokroku vo vyššie uvedených otázkach bude podľa Runge-Metzgera Únia s radosťou rokovať aj o ďalších témach. Medzi ne Komisia zaradila:

  • odlesňovanie, hlavne tropických pralesov, v rozvojových krajinách (zníženie odlesňovania tropických oblastí, ochrana biodiverzity a práv domorodého obyvateľstva a miestnych komunít a do roku 2030 úplne zastavenie globálneho úbytku lesov, najmä prostredníctvom programu REDD+);
  • adaptáciu na klimatické zmeny v najchudobnejších a najzraniteľnejších štátoch (vytvoriť usmerňujúci rámec pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vnútroštátnych opatrení pričom určenie priorít a opatrení by riadili samotné krajiny);
  • riadenie budúceho kodanského ekofondu na ochranu klímy (dosiahnuť dohodu o zásadách riadenia s cieľom uviesť fond do prevádzky na COP17 v Južnej Afrike);
  • technologickú spoluprácu – zriadenie centra klimatických technológií a siete pomáhajúcej rozvojovým krajinám predpokladá už Kodanská dohoda;
  • budovanie kapacít pre rozvojové krajiny, pričom EÚ poskytne finančnú pomoc prostredníctvom svojej oficiálnej rozvojovej pomoci i financovania rýchleho štartu;
  • emisie z medzinárodnej leteckej a námornej dopravy (v súčasnosti viac ako 4% globálnych emisií avšak neexistuje globálny politický rámec pre ich redukciu).

Ako bude EÚ-27 hovoriť jedným hlasom?

Zmluvnými stranami COP16 i CMP6 je EÚ, ako organizácia regionálnej hospodárskej spolupráce, a tiež samostatne všetkých 27 členských štátov. Zodpovednosť za vedenie rokovaní v mene Únie i členských štátov sa delí medzi Belgicko, ako súčasnú predsednícku krajiny v Rade EÚ, a Komisiu. Vo vymedzených špecifických otázkach budú mať mandát viesť rokovania za EÚ zástupcovia niekoľkých členských štátov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA