Skládkovacie poplatky: Nemôžeme si dupnúť, odkázalo ministerstvo aktivistom

Poplatky za skládky sa budú zvyšovať postupne, s ohľadom na obce.

Odpadový manažment, alebo skôr mismanažment, označujú za jeden z najväčších environmentálnych problémov ministerstvo životného prostredia i Európska komisia.

„Príčinu možno hľadať aj v jednom z najnižších poplatkov za skládkovanie (v rámci EÚ),“ uvádza januárová analýza ministerského Inštitútu environmentálnej politiky.

Na začiatku roka envirorezort avizoval zvyšovanie skládkovacích poplatkov. Teraz je však vo svojich vyjadreniach opatrnejší. Nové poplatky musia byť podľa neho akceptovateľné pre obce. „V reálnom svete žiaľ nie je možné prísť a dupnúť si,“ povedal štátny tajomník Norbert Kurilla na podujatí portálu EurActiv.sk, EU Stakeholder Brunch.

Kurilla potvrdil, že Slovensko „sa musí dosť na úroveň priemeru EÚ“. Zároveň však dodal, že skládkovacie „poplatky sa nezvýšia, ak človek bude viac triediť.“

Veľmi nízke skládkovacie poplatky

V roku 2015 recyklovalo Slovensko len 15 percent komunálneho odpadu. Skládkovalo ho vyše 70 percent. Umiestňuje sa najhorších priečkach spomedzi členských štátov EÚ a ťažko sa mu budú plniť ambiciózne európske ciele pre roky 2020 a 2030.

Ministerstvo samotné priznáva, že jedným z dôvodov je nízky poplatok za skládkovanie. Pohybuje sa na úrovni 5 – 10 eur za tonu.

O tejto téme sa diskutovalo aj na podujatí EU Stakeholder Brunch s názvom „Na konci s dychom? Najväčšie environmentálne problémy Slovenska“, ktorý sa konal 3. apríla.

Štátny tajomník Kurilla pripomenul, že od vlaňajška je v účinnosti nový zákon o odpadoch s princípom rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

„Zistili sme však, že zákon bol príliš komplexný na to, aby dokázal pokryť všetky šedé zóny. Jednou z nich bol nedostatok úsilia na odklonenie skládkovania,“ zhodnotil Kurilla.

Ťažká cestovná mapa

Zákon sa bude opätovne novelizovať. „Po necelom roku je našou ambíciou vychytať muchy a reflektovať na aplikačnú prax zákona,“ vysvetlil Kurilla.

Envirorezort sa riadi dvoma princípmi: „nebyť administratívne náročný a neplatiť viac, ak budeme viac triediť a recyklovať.“

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

O zvyšovaní skládkovacích poplatkov Kurilla povedal, že by ho „nehranil“.

Priznal, že „je jasné, že približne päť eur za tonu komunálneho odpadu, je nemotivačné a veľmi nízke.“ Cestou je však podľa neho podľa neho „postupné zvyšovanie“. Prvé navýšenie by chcelo ministerstvo dohodnúť už s účinnosťou od januára 2018.

„Avšak uvidíme, či sa to podarí,“ povedal štátny tajomník s tým, že ide o „ťažkú cestovnú mapu“. Chce viac využívať aj „mäkké nástroje“ vrátane informačných kampaní pre občanov o triedení odpadu.

Triedenie drahšie ako skládkovanie

Ostrá kritika prišla zo strany environmentalistov.

„O tom, ako treba triediť sa hovorí na každej základnej škole. Prečo netriedime?,“ opýtal sa Daniel Lešinský, šéf mimovládky Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Lešinský podotkol, že na Slovensku je lacnejšie odpad skládkovať ako ho triediť. Ekonomická motivácia je podľa neho najsilnejším faktorom. Kompostovanie bioopadu stojí od 30 do 45 eur na tonu, pripomenul environmentalista. „Uloženie jednej tony toho istého smetia na skládku stojí päť eur,“ podotkol Lešinský.

Podľa Lešinského je automatické, že obyvatelia budú platiť menej, ak budú triediť viac. „Do spoločného odpadového koša pôjde menej, to je logika systému,“ myslí si Lešinský.

Okrem zvýšenia skládkovacích poplatkov by malo ministerstvo podľa neho vniesť poriadok do štatistík.

Ministerstvo „si musí dupnúť“

Polemiku vzbudil prístup k obciam vo veci zvýšenia skládkovacích poplatkov.

Kurilla vysvetlil, že jeho ministerstvo hľadá v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) „udržateľnú úroveň“.

Voči tomu sa ohradil Lešinský. Envirorezort má podľa neho zoči-voči ZMOS „hájiť verejný záujem“. Obce a mestá podľa neho odmietajú zvýšenie skládkovacích poplatkov, lebo „nechápu, že je to pre dobro tohto národa“.

„V niektorých prípadoch si musí ministerstvo dupnúť,“ myslí si Lešinský. Príjmy zo zvýšených poplatkov sa môžu podľa environmentalistu vrátiť do obcí na financovanie preventívnych opatrení, ktoré na Slovensku chýbajú.

Dupnúť si je nemožné

Kurilla odmietol silový prístup.

„V reálnom svete žiaľ nie je možné prísť a dupnúť si. My si môžeme dupnúť. Ale ak chceme, aby mal zákon pochopenie a bol priechodný aj v širšom kontexte, musíme zostať pragmatickí. Aj ambiciózni, to sa nevylučuje, ale nedá sa to presadiť váhou ministerstva,“ vysvetlil štátny tajomník.

Kurilla naznačil, že jeho ministerstvo sa musí dohodnúť aj s ďalšími a že ide o citlivú politickú otázku.

Európska komisia označila odpady za jednu z najproblematickejších oblastí vo svojom „Hodnotení politík v oblasti životného prostredia“. Slovenskú správu prišiel na EU Stakeholder Brunch predstaviť Aurel Ciobanu-Dordea z generálneho riaditeľstva pre životné prostredie.

„Dane slúžia na to, aby zmenili správanie. Nie na to, aby ho ponechali rovnaké, ale s vyššími nákladmi,“ povedal Ciobanu-Dordea ku skládkovacím poplatkom.

Presmerovanie eurofondov

Všetci traja rečníci sa zhodli, že fungujúce odpadové hospodárstvo môže priniesť ekonomické príležitosti.

Odpadový manažment podľa štátneho tajomníka Kurillu „tvorí zelené pracovné miesta“. Vytvára trhy pre recykláciu a opätovné použitie, vysvetlil.

Environmentalista Lešinský pripomenul, že Slovensko je materiálovo závislá krajina.

„Ja vidím v high-tech recyklačnom priemysle jednu obrovskú príležitosť pre Slovensko. Sme závislí na dovoze ropy a minerálov. A vyhadzujeme na smetisko tieto zdroje, ktoré nám vedia dať prácu a materiál. Prečo neinvestujeme eurofondy do tohto sektora?“ opýtal sa Lešinský.

Kurilla povedal, že envirorezort je pripravený presmerovať viac eurofondov do zelených technológií. Tento rok k tomu podľa neho prispeje aj revízia výdavkov v rámci projektu „Hodnota za peniaze.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA