Slováci triedia odpad najmä slovne

Väčšina Slovákov vie, že by mali triediť, polovica tvrdí, že recykluje. V skutočnosti však odpad skončí na skládkach.

Slovenské domácnosti sa hrdo hlásia k triedeniu komunálneho odpadu. Septembrový prieskum agentúry Fokus ukázal, že až 80 percent obyvateľov vždy alebo väčšinou separuje plasty, papier a sklo do farebných kontajnerov.

Slovné deklarácie a skutočnosť sa však v slovenskom kontexte výrazne líšia, pretože  „reálne“ triedime iba niečo viac ako 8 percent odpadov. Až 70-75 percent skončí na skládkach a zvyšok v spaľovniach odpadov, ktoré fungujú najmä v Bratislave a Košiciach.

Každý Slovák ročne vyseparuje iba 25 kg odpadu. „Pri porovnaní výsledkov s českými susedmi vyzerajú tieto čísla inak. Aktívne triedi 75 percent občanov, priemerný Čech však vytriedi až 40 kg odpadu, čo je takmer dvojnásobok,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLIPCEN) Miroslav Jurkovič.

Výzva do budúcna

Trendy v európskom odpadovom hospodárstve jasne naznačujú, že úrovne recyklácie a zhodnocovania odpadov sa budú v EÚ zvyšovať. Návrh odpadového balíčka z minulého roka napríklad stanovuje povinné limity na separovaný zber pre rok 2030 až na úrovni 70 percent.

„Výzvou preto bude motivovať občanov k väčšiemu triedeniu komunálnych odpadov,“ povedal na konferencii Samospráva a triedený zber, ktorú organizuje spoločnosť ENVI-PAK, generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič.  

Nový zákon o odpadoch zavádza viaceré nové opatrenia, ktoré by mali napomôcť k väčšej osvete Slovákov. Výrobcovia po prvýkrát musia povinne vzdelávať občanov o správnom separovaní a prínosoch pre vlastnú peňaženku a životné prostredie.

„Pôjde o celoslovenské televízne a tlačové kampane. Ale to, čo my považujeme za najdôležitejšie, sú aj cielené regionálne a lokálne kampane,“ vysvetlil generálny riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia Ministerstva životného prostredia Dušan Jurík.

Pomôcť má aj jednotné označovanie farebných kontajnerov, ktoré nový zákon o odpadoch zavádza. „Tak, aby keď niekto dôjde z východu, alebo Bystrice do Bratislavy, aby vedel, že plastové fľaše sa hádžu do žltého kontajnera,“ doplnil Jurík s tým, že obce, ktoré majú iné ako predpísané farby, musia takéto nádoby prelepiť.

Osveta a generačné rozdiely

Agentúra Fokus zistila, že kladný vzťah k triedeniu majú skôr mladší a vzdelaní ľudia. „Ak až 20 percent respondentov so základným vzdelaním nepovažuje triedenie za dôležité, tak medzi vysokoškolsky vzdelanými občanmi sú to len 4 percentá,“ povedal Martina Slosiarik s tým, že na Slovensku recyklujú najmä ženy.

Až 95-97 percent Slovákov vie, že papier, plast a sklo sa majú triediť. Málokto to však reálne aj robí. Podľa generálnej riaditeľky spoločnosti ENVI-PAK Hany Novákovej sa preto musíme sústrediť najmä na vzdelávanie a osvetu detí, ktoré zabezpečia „generačný prenos“.

S tým súhlasil aj primátor Dubnice nad Váhom, Jozef Gašparík, ktorý pripomenul, že Slovensko má aj svetlé príklady. „My máme tradíciu separovania už od roku 1992…Slovensko v číslach stagnuje, dokonca Európa stagnuje…Z 10-tisíc ton, ktoré naši obyvatelia vyprodukujú, my 43 percent vyseparujme a zhodnocujeme. Už dnes je to približne 111 kg na obyvateľa,“ povedal Gašparík. „Potrebujeme osvetu, pretože zvyšovať len počty kontajnerov – to je pre lenivých,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA