Slovák vyhodí každý deň pol kila potravín. Europoslanci to chcú zmeniť

Europarlament schválil cieľ znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu.

V európskych košoch skončí každoročne 89 miliónov ton potravín.

Európsky parlament to chce zmeniť. V rámci balíka štyroch smerníc o odpadovom hospodárstve schválil cieľ znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu medzi rokmi 2014 a 2030.

Na Slovensku putuje do koša každoročne 900-tisíc ton potravín. V priemere ide o 0,44 kg odpadu denne na osobu, píše sa vo vlaňajšom materiáli slovenskej vlády. Priznáva však, že ide len o odhad OSN. Slovensko presne nevie, koľko potravín vyhadzuje. Túto oblasť nemá ani legislatívne upravenú.

Právne záväzný cieľ

Europarlament odhlasoval 50-percentný cieľ pre rok 2030 ako súčasť odpadového balíka v utorok 14. marca.

K upravenému návrhu z dielne Európskej komisie sa teraz musí vyjadriť Rada EÚ, v ktorej sedia členské štáty. Jej najbližšie formálne zasadnutie, kde môže prijať závery k legislatíve, sa očakáva v júni.

Spravodajkyňa celého odpadového balíčka Simona Bonafé (S&D) vyzdvihla, že poslanci sa zasadili za prísnejšiu politiku ohľadom potravinového odpadu.

Text, ktorý schválili, považuje 50-percentný cieľ za právne záväzný.

Celoeurópska kampaň

Europoslanci tak reagovali na celoeurópsku kampaň mimovládok za zníženie množstva potravín v koši.

Kampaň pripomína, že 88 miliónov ton potravinového odpadu deväťkrát prevyšuje množstvo jedla, ktoré by potrebovali chudobní Európania. Tých je 55 miliónov.

Denník N – Ruska naučila Dánov nevyhadzovať jedlo

Za 50-percentný cieľ sa postavilo 42 mimovládok z 15 krajín.

„Balík obehovej ekonomiky má potenciál stať sa najambicióznejšou potravinovou dohodou na svete, a to urgentne potrebujeme,“ citoval denník The Guardian v januári Martina Bowmana, aktivistu z britskej iniciatívy This is Rubbish.

Kritika európskych audítorov

Pre svoj prístup k problému utŕžila Európska komisia v minulosti kritiku od Európskeho dvora audítorov (ECA).

ECA jej uznal, že zriadila platformu s cieľom predchádzať potravinovému odpadu, vymieňať si skúsenosti a hodnotiť pokrok. Vytkol jej však neefektívnosť jej vlastných politík.

„Tým, že sa Komisia sústredila na platformu, premrhala príležitosť naozaj sa vysporiadať s problémom,“ citoval v januári portál EurActiv.com autorku správy, Bettinu Jakobsenovú.

„To, čo teraz potrebujeme, je lepšie spolupráca jednotlivých politík, lepšia koordinácia a jasný cieľ,“ podčiarkla Jakobsenová. Komisiu kritizovala pre chýbajúcu celoeurópsku definíciu potravinového odpadu či jeho slabé zohľadnenie v poľnohospodárskej politike.

Plán Matečnej ministerstva

Plán predchádzania plytvaniu potravinami schválila vlani v októbri slovenská vláda.

„Cieľom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je zistiť množstvo vyhodených potravín pozdĺž celého potravinového reťazca podľa jednotnej metodickej príručky Európskej komisie a v nasledujúcich rokoch postupne znižovať množstvo vyplytvaných potravín,“ píše v materiáli rezort pod vedením Gabriely Matečnej (SNS).

„Tieto štúdie by nám mali pomôcť aj pri vytvorení národnej legislatívy ohľadne predchádzania plytvaniu potravinami,“ dodáva ministerstvo.

Ministerstvo s vytýčilo úlohy zistiť množstvo vyhadzovaných potravín, nájsť hlavné príčiny plytvania potravinami a navrhnúť riešenia, ako aj zlepšiť informovanosť verejnosti a zmeniť jej správanie.

Najviac plytvajú domácnosti

Podiel jednotlivých sektorov na plytvaní potravinami zisťoval projekt FUSIONS financovaný z eurofondov.

Najviac, 53-percent potravinového odpadu vzniká v domácnostiach.

Biologicky rozložiteľný komunálny odpad je podľa Michala Sebíňa z NATUR-PACKu kľúčom k zlepšeniu slovenských recyklačných štatistík. Slovensko recykluje len 14 percent komunálneho odpadu. Schválený cieľ pre rok 2020 je 50 percent. Europarlamentom navrhovaný cieľ pre rok 2030 dosahuje až 70 percent.

„Keby sme vedeli podchytiť bioodpad, tak môžeme európske ciele splniť,“ povedal Sebíň vo vlaňajšom rozhovore pre portál EurActiv.sk.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA