Slovensko má znížiť emisie v doprave, poľnohospodárstve a bývaní o 12 percent

Európska komisia (EK) v stredu 20. júla predstavila nový balík opatrení na zníženie uhlíkových emisií a urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo EÚ.

Európska komisia (EK) v stredu 20. júla predstavila nový balík opatrení na zníženie uhlíkových emisií a urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo EÚ. Podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič pre TASR spresnil, že táto iniciatíva pre Slovensko znamená zníženie emisií o 12 percent v sektoroch dopravy, poľnohospodárstva a energetickej účinnosti budov.

Šefčovič pripomenul, že obsahom predstaveného balíka sú návrhy na zníženie emisií skleníkových plynov, v období 2021-2030, zo sektorov, ktoré nepodliehajú obchodovaniu z emisnými povoleniami (ETS). Ide najmä o oblasť dopravy, poľnohospodárstva, ale týka sa to aj energetickej efektívnosti budov, stavebníctva, odpadového hospodárstva a lesníctva.

Vyspelé krajiny znižujú aj o 40 percent

Podľa jeho slov sa krajiny EÚ dohodli na kolektívnom znížení emisií v týchto oblastiach o 30 %, pričom Európska komisia musela tento záväzok “premeniť na drobné” a navrhnúť konkrétne čísla – o koľko percent každý štát zníži skleníkové emisie v týchto sektoroch.

Komisia v správe pre médiá uviedla, že ide o jasné a férové zásady pre členské štáty únie, aby sa tieto pripravili na budúce zmeny a udržali Európu konkurencieschopnou.

“Pre Slovensko to znamená mínus 12 percent,” upozornil Šefčovič. Dodal, že vyspelé krajiny ako Švédsko a Nemecko majú tieto limity stanovené na mínus 39 a 40 %. “Tento balík zároveň obsahuje rôzne možnosti ako zohľadniť špecifickú situáciu rôznych krajín, čiže ako si rozdeliť znižovanie emisií medzi týmito sektormi,” vysvetlil. To podľa neho znamená ako započítať poľnohospodársku politiku, respektíve ako sa vyrovnať zo zvýšením energetickej efektívnosti budov.

Jasný signál do sveta

EÚ chce zároveň vyslať do sveta jasný signál, že popri rešpektovaní záväzkov klimatickej dohody z Paríža a udržaní si pozície svetového lídra v boji s klimatickými zmenami, chce vytvoriť aj podmienky na to, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vytvoril aj nové pracovné miesta a nové moderné zamestnania.

Komisia predstavila zároveň aj stratégiu v oblasti nízkouhlíkovej dopravy, ktorá stanovuje kurz pre rozvoj celoeurópskych opatrení pre vozidlá s nízkymi alebo nulovými emisiami a pre alternatívne nízkoemisné palivá.
Eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová pripomenula, že doprava predstavuje jednu štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia.

“Prechod na nízkouhlíkovú mobilitu je nevyhnutný na dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy a na zlepšenie kvality života v našich mestách,” skonštatovala Bulcová.

Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Caňete zdôraznil, že na dosiahnutie ambicióznych klimatických cieľov EÚ, pre ktoré boli navrhnuté “spravodlivé, flexibilné a realistické” národné ciele, sú vytvorené vhodné finančné stimuly. Tie majú uvoľniť investície v odvetviach ako je doprava, poľnohospodárstvo, budovy či odpadové hospodárstvo.

Finančné nástroje

Finančné nástroje EÚ sú významnými prispievateľmi vo financovaní projektov v oblasti klímy, keď vyše 50 % doteraz schválených investícií majú dopad na zmiernenie klimatických zmien. V rámci Investičného plánu pre Európu je k dispozícii Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý sa snaží zmobilizovať 315 miliárd eur v podobe investícií do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018.

Okrem toho EK aktívne pracuje na tom, aby výdavky z rozpočtu EÚ boli v súlade s jej cieľmi v oblasti klímy. Najmenej 20 % zo súčasného rozpočtu EÚ priamo súvisí s otázkami klimatických zmien.

V roku 2014 sa krajiny EÚ dohodli na záväzku, že do roku 2030 vo všetkých odvetviach hospodárstva spoločne znížia emisie skleníkových plynov najmenej o 40 %, v porovnaní s úrovňou z roku 1990.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA