Slovensko a Nórsko spája problém recyklácie a rozdeľuje verejná mienka

V Nórsku sú skládky zakázané od v roku 2009. Na Slovensku sa nedarí zvýšiť ani skládkovací poplatok.

Keď je Inga Magistadová doma v Oslo, recyklácia odpadu je pre ňu dennou rutinou. „Robím to bez toho, aby som o tom príliš premýšľala,“ povedala nórska veľvyslankyňa na Slovensku.

Veľvyslankyňa Magistadová takto otvorila konferenciu Lepší odpadový manažment, ktorá sa konala 29. novembra v Bratislave. „Tieto denné rutiny budú čoskoro súčasťou životov nás všetkých,“ uviedla Magistadová v úvode konferencie, kde si vymieňali skúsenosti experti z Nórska, Slovenska a ďalších vyšehradských krajín.

Kým severská krajina skládkuje menej ako desať percent komunálneho odpadu, Slovensko až dve tretiny. Hoci od Nórov sa môžu Slováci inšpirovať v zákaze skládkovania, jeden problém majú spoločný: úroveň recyklácie.

Európske predsedníctvo a domáce problémy

„Odpad nie sú len smeti. Odpad je zdroj,“ podotkla veľvyslankyňa. O novom prístupe k obehovému hospodárstvu hovoril aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia.

„Keď zvážime to, čo práve robíme v Bruseli – stanovenie nových cieľov pre rok 2030 – je nevyhnutné a nezvrátiteľné, aby sme zmenili náš spôsob uvažovania,“ povedal Norbert Kurilla na bratislavskej konferencii.

Rada EÚ, ktorej až do konca decembra predsedá Slovensko, má na stole balík opatrení k obehovému hospodárstvu z dielne Európskej komisie.

Doma má Slovensko nový zákon o odpadoch účinný od tohto roka. „Možno nie je dokonalý, ale je prelomový,“ skonštatoval Kurilla. Zákon priniesol princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov, podľa ktorého musia výrobcovia financovať odpadový manažment.

Nórske fondy potečú aj do odpadov

Nórsko nie je členom EÚ. V praxi však dodržiava európsku legislatívu v tejto oblasti.

Ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru spolu s Islandom a Lichtenštajnskom prispieva na znižovanie sociálnych a ekonomických nerovností vo východnej časti Únie.

Koncom novembra Oslo a Bratislava podpísali memorandá, podľa ktorých pôjde 60 miliónov eur na boj a prispôsobenie sa a boj s klimatickými zmenami. Ďalších 20 miliónov eur je určených pre inovácie, rozvoj podnikanie a malé a stredné podniky v rámci prechodu k zelenej ekonomike.

„Nórsko bolo po dlhý čas jedným z priekopníkov odpadového manažmentu,“ uviedol Kurilla s tým, že Slovensko sa môže od neho učiť.

Nórsky zákaz skládkovania

Jeden z míľnikov nórskeho odpadového manažmentu je zákaz skládkovania z roku 2009.

Ten viedol k stavbe 17 spaľovní, ale aj prevádzok na premenu biologického odpadu na bioplyn, vysvetlil expert z Nórskej environmentálnej agentúry Christoffer Back Vestli. Dnes Nórsko spaľuje až 53 percent komunálneho odpadu.

„Obmedzenie skládkovania viedlo v Nórsku k technologickému rozvoju, ktorý nás priblížil k obehovej ekonomike,“ povedal Vestli slovenským kolegom.

Zákaz skládkovania a rozmach spaľovní viedol na severe Európy dokonca k rozvoju cezhraničného obchodu s odpadom. Nórsko vyváža odpad do Švédska, pričom ho tiež dováža – z Veľkej Británie.

Príliš málo recyklácie

Spaľovanie odpadu namiesto skládkovania však nie je ideálnym riešením. „Obehové hospodárstvo ide smerom k recyklácii, nie spaľovaniu,“ analyzuje Vestli.

Práve úroveň recyklácie je dnes pre Nórskou najväčšou výzvou. Medzi rokmi 2009 a 2014 dokonca klesla o dve percentá.

V roku 2014 severská krajina recyklovala 42 percent komunálneho odpadu.

K zvýšeniu úrovne recyklácie na úkor spaľovania „nás čaká dlhá cesta,“ predpovedá si Vestli. Podľa neho si to bude vyžadovať investície do pokročilých technológií pre triedenie odpadu.

Slovenské plusy a mínusy

Jeden ukazovateľ, v ktorom je Slovensko lepšie ako Nórsko, je množstvo vygenerovaného odpadu.

Kým na jedného Slováka pripadlo v roku 2014 asi 320 kg komunálneho odpadu, na jedného Nóra vyšlo v priemere o stovku viac.

„Vyrábame menej odpadu, ako je európsky priemer. Ale indikátory ako úroveň recyklácie a skládkovania sú v červených číslach, zvlášť, čo sa týka komunálneho odpadu,“ skonštatovala na konferencii Mária Fischerová z novovytvoreného Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia.

V roku 2014 sa na Slovensku recyklovalo len 10 percent komunálneho odpadu. Skládkovalo sa až 67 percent. „V porovnaní s rokom 2000 je toto číslo ešte horšie,“ upozornila Fischerová.

Práca s občianskou spoločnosťou

„Ale nie je všetko zlé,“ dodala Fischerová s tým, že sa zvyšuje podiel recyklovaných obalov a elektronického odpadu.

Čo sa týka skládkovania a recyklácie komunálneho odpadu, je to podľa analytičky o „transformácii od vládnej úrovne až po jednotlivca.“

Vysvetlila, že envirorezort sa snaží pracovať s jednotlivcami, firmami, občianskou spoločnosťou, samosprávami aj finančnými inštitúciami.

„Firmám musíme ukázať, že obehové hospodárstvo nie je len o investovaní prostriedkov, ale že im môže priniesť zisk,“ povedala Fischerová. Spolupráca s občianskou spoločnosťou je podľa nej dôležitá pretože ona potom spolupracuje so školami, biznisom a mestami. „Spolupráca s občianskou spoločnosťou je kľúčová pre šírenie povedomia.“

Problémy samospráv

Budovaniu obehového hospodárstva však neprospieva rozdrobenosť agendy medzi niekoľko ministerstiev.

Za inovácie a vzdelávanie je napríklad zodpovedný rezort školstva. „Spolupráca naprieč sektormi je nevyhnutná,“ tvrdí Fischerová.

Svoje problémy majú aj samosprávy. „Bojujú s financovaním a s budovaním kapacít,“ upozornila analytička, podľa ktorej malé obce nemajú ani dosť ľudských zdrojov pre odpadové otázky.

Envirorezort už päť rokov rokuje s obcami o zvýšení poplatku za skládkovanie. Neúspešne. Slovenský poplatok osem eur za tonu odpadu je najnižší v celej Únii.

Poplatky za skládkovanie

Samosprávy sú proti zvyšovaniu poplatku za skládkovanie. „Ale to je nedorozumenie. Musíme s nimi pracovať. Dane musíme zvyšovať po pomalých krokoch,“ odporúča analytička.

Nórske samosprávy majú podľa Vestliho „do veľkej miery slobodu, čo sa týka manažmentu odpadu, čo je prirodzené.“ Sú zodpovedné za zber a spracovanie komunálneho odpadu, ktorý financujú cez miestne poplatky. Dokonca obce vlastnia väčšinu spaľovní v krajine.

Veľký rozdiel medzi Nórskom a Slovenskom je vo verejnej mienke.

V Nórsku podľa Vestliho panuje spoločenská zhoda na odpadovej politike. Na Slovensku niektorí ľudia v regiónoch podľa Fischerovej „ani nevedia, že skládkovanie je škodlivé pre zdravie.“

Konferencia Lepší odpadový manažment – integrálna súčasť prechodu k obehovému hospodárstvu sa konala 29. novembra 2016 v Bratislave. Zorganizovali ju Ministerstvo životného prostredia SR a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku. Portál EurActiv.sk bol mediálnym partnerom.

REKLAMA

REKLAMA