Slovensko presadilo Parížsku dohodu, pomohla aj „inštitucionálna kreativita“

Hlavnou otázkou je, čo dostalo Poľsko za súhlas s klimatickou dohodou v Rade EÚ.

Európska únia v poslednej chvíli naskočila na vlak, ktorý jej takmer ušiel. Európski ministri životného prostredia v piatok 30. septembra jednohlasne odsúhlasili ratifikáciu Parížskej dohody.

Tá obmedzuje otepľovanie zemského povrchu na dva stupne Celzia do konca tohto storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Spomedzi troch európskych inštitúcií bola Rada EÚ považovaná za najproblematickejšiu. Pre ratifikáciu zo strany EÚ je ešte potrebný súhlas Európskeho parlamentu. Ten však len čakal na zelenú od Rady.

Parížsku dohodu už ratifikovali Čína, Spojené štáty aj Brazília. Za lídra v boji s klimatickými zmenami je pritom tradične považovaná Európa.

Nový ratifikačný postup

Rada EÚ sa pod vedením slovenského predsedníctva dohodla na postupe, ktorý zabezpečí uloženie ratifikačných listín v OSN aj bez všetkých národných ratifikácií európskych štátov. Ratifikácia zo strany EÚ sa tým urýchli.

Podľa pôvodného plánu sa mala ratifikácia zo strany EÚ zavŕšiť až po tom, ako sa ratifikácia dokončí na európskej úrovni, ako aj vo všetkých 28 členských štátoch.

„Členské štáty budú ratifikovať buď spoločne s EÚ, ak dokončili svoje národné procedúry, alebo potom, hneď, ako to bude možné,“ píše sa v tlačovej správe Rady EÚ.

Ratifikácia umožní Európanom sedieť za jedným stolom s Číňanmi a Američanmi na prvom stretnutí zmluvných strán Parížskej dohody (CMA). To sa môže konať už na najbližšej konferencii COP22 v Marrákeši, ktorá sa začína 7. novembra.

Ovocie bratislavského summitu

„Dnes je dôležitý deň nielen pre našu klimatickú politiku, ale aj pre jednotu, ktorú sme ukázali,“ povedal podľa tlačovej správy slovenský minister László Sólymos.

Spokojný bol aj predseda Európskej rady Donald Tusk. „Bratislavský summit začína prinášať ovocie. To, čo niektorí považovali za nemožné, sa stalo skutočnosťou,“ napísal na Twitteri.

Chválou nešetril ani šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Ukazuje to, že členské štáty dokážu nájsť spoločnú reč, keď je jasné, že konať spoločne, ako súčasť EÚ, má väčší význam ako len súčet jej častí,“ uviedol Juncker.

Dohoda, ktorú dosiahlo slovenské predsedníctvo, si vyžadovala aj záruky pre Poľsko. To je v rámci Únie považované za najslabší článok v ratifikácii.

Inštitucionálna kreativita

Na ratifikáciu tlačila hlavne predsedníčka COP21, francúzska ministerka Ségolène Royalová, ktorá preto aj navštívila Slovensko.

Pred príchodom na piatkové zasadnutie uistila novinárov, že „neexistuje žiadna nezhoda ohľadom obsahu (dohody).“

„Je niekoľko bodov, ktoré si vyžadujú vyjasnenie. Týkajú sa postupov,“ doplnila Royalová. „Treba dať záruky tým, ktorí sa robia starosti o rešpektovanie procedúr, pravidiel, právomocí národných parlamentov.“

„Tieto body budú dnes vyjasnené tak, aby sa každý cítil pohodlne v tejto inštitucionálnej kreativite,“ vysvetlila francúzska ministerka pred stretnutím.

Zohľadnenie poľských špecifík

Závery zo zasadnutia Rady ešte neboli zverejnené. Hlavnou otázkou je, aké ústupky získalo Poľsko. Či sa týkajú postupov alebo aj obsahu legislatívy o znižovaní emisií.

Na národnej úrovni schválila Parížsku dohodu poľská vláda. Parlament, ktorého súhlas je potrebný tiež, by mal o nej rokovať už budúci týždeň, píše agentúra Bloomberg.

„Vložíme všetko naše úsilie do domácej ratifikácie,“ povedal pred zasadnutím Rady EÚ poľský minister životného prostredia Jan Szyszko.

Zároveň však dodal, že „spoločná európska ratifikácia je iná téma … tu chceme, aby bola zohľadnená naša špecifická situácia.“

Uhoľné elektrárne a lesníctvo

Poľsko vyrába až 90 percent elektriny z uhlia. Emisie z energetiky reguluje Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý práve teraz prechádza reformou.

Nové záväzky navrhla Európska komisia aj pre emisie zo sektorov mimo ETS ako doprava, budovy, pôdohospodárstvo, odpad, využitie pôdy a lesníctvo. Podľa návrhu má Poľsko znížiť emisie v týchto sektoroch o 7 percent medzi rokmi 2021 a 2030.

Práve lesníctvo vyzdvihol poľský minister ako dôležitú oblasť.

Poľsko vypúšťa 1,06 percenta svetových emsiií.

Vyšehradské krajiny vedú

Spomedzi členských štátov ratifikovali Parížsku dohodu Francúzsko, Malta, Nemecko, Portugalsko a Rakúsko.

S výnimkou Poľska nezaostávajú ani krajiny Vyšehradskej skupiny. Maďarsko dohodu schválilo pod vplyvom prezidenta Jánosa Ádera. Slovensko, ktoré ratifikáciu zavŕšilo 28. septembra podpisom prezidenta Andreja Kisku, sa rozhodlo pre urýchlenie procesu s ohľadom na predsedníctvo. V Česku už dohodu schválila vláda, na rade je parlament a prezident.

Stredoeurópske krajiny boli tradične považované za kritikov európskej klimatickej politiky.

Fakt, že Parížsku dohodu niektoré z nich schvaľujú medzi prvými v Únii, tento imidž výrazne mení.

Budú európske záväzky stačiť?

Európsky parlamentohlásil, že „je pripravený ratifikovať Parížsku dohodu“ na európskej úrovni v utorok 4. októbra.

Na plenárnom zasadnutí budúci týždeň budú zároveň poslanci hlasovať o uznesení, ktoré žiada EÚ, ale aj ďalšie strany o zvýšenie záväzkov znižovania emisií. Ako totiž upozorňujú niektoré mimovládky a experti, súčasné záväzky nebudú stačiť na to, aby sa otepľovanie udržalo pod úrovňou dva stupne Celzia.

Európska únia sa v Parížskej dohode zaviazala uviesť do života svoj záväzok znížiť emisie „aspoň o 40 percent“ do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990).

Implementácia Parížskej dohody si však bude vyžadovať rozmenenie tohto cieľa na drobné. Práve preto Komisia navrhla reformu ETS a nové ciele v rámci sektorov mimo ETS. Obe schémy by mali zabezpečiť celkové zníženie emisií o 40 percent.

Doteraz ratifikovalo 61 krajín

Parížska dohoda vstúpi do platnosti na 30. deň odo dňa ratifikácie aspoň 55 zmluvnými stranami, ktoré vypúšťajú aspoň 55 percent emisií.

Generálny tajomník OSN Pan-ki mun už avizoval, že na základe sľubov krajín dohoda vstúpi do platnosti do konca tohto roka.

Ešte pravdepodobnejšie však je, že do platnosti vstúpi už počas novembrovej COP22.

K dnešnému dňu ratifikovalo dohodu 61 strán, ktoré sú zodpovedné za takmer 48 percent emisií.

Trump od dohody neodstúpi

Európsku úniu (12,1 percenta svetových emisií) predbehli dvaja najväčší znečisťovatelia. Čína (20,09 percenta) a Spojené štáty (17,89 percenta) ohlásili ratifikáciu na okraj summitu G20 v čínskom Hangzhou na začiatku septembra.

Americkú ratifikáciu nebude môcť zvrátiť ani klimatoskeptik Donald Trump, ak bude zvolený za prezidenta. Ak totiž dohoda vstúpi do platnosti, zmluvné strany môžu od nej odstúpiť najskôr o štyri roky.

V polovici mesiaca dokončila ratifikačný proces aj Brazília (2,48 percenta).

Na 2. októbra naplánovala schválenie dohody India (4,1 percenta).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA