Smernica o pôde údajne nie je mŕtva

Komisár pre životné prostredie verí, že nový Environmentálny akčný program (EAP) dokáže oživiť rokovania o prijatí smernice o pôde. Inštitúcie EÚ o nej neúspešne hovoria už šesť rokov.

Obavy zo zhoršujúcej sa kvality poľnohospodárskej pôdy donútil Európsku komisiu navrhnúť zmeny v oblasti jej obrábania od roku 2013 s cieľom znížiť negatívny dopad jej intenzívneho využívania. Komisár Janez Potočnik chce v roku 2014 predstaviť nové oznámenie, na základe ktorého by sa pôda v politikách Únie vnímala ako hodnotný zdroj.

Budovať by mala na pravidlách ochrany prírodných zdrojov, ktoré sú dohodnuté v rámci plánu pre efektívne využívanie zdrojov, 7. Environmentálneho akčného programu, ktorý EK predstavila minulý týždeň a iniciatív dohodnutých na júnovom summite o udržateľnosti v Rio de Janeiro.

Znepokojivými dôsledkami v Európe i na globálnej úrovni sú predovšetkým erózia pôdy, jej klesajúca kvalita a rozširujúca sa rozloha mestských osídlení.

Komisár v emaili pre bruselský EurActiv uviedol, že oznámenie sa v roku 2014 „zameria na zvyšovanie povedomia, na jednej strane na význam pôdy vyplývajúci z jej podstaty v rámci EÚ a globálne a na druhej strane na potrebu EÚ mať koherentný a udržateľný prístup k využívaniu pôdy a zaisteniu toho, že formulácia  politík sa zameriava na tento cieľ“.

EK sa už niekoľko rokov neúspešne snaží presadiť návrhy na väčšiu ochranu pôdy. Smernicu, ktorú predložila v septembri 2006 ako súčasť širšej stratégie, musia v procese spolurozhodovania schváliť Európsky parlament aj Rada. Tie ale dosiaľ neboli schopné nájsť zhodu. Proti jej prijatiu sa od roku 2006 stavali najmä NemeckoVeľká Británia, podľa ktorých nemá EÚ právomoc diktovať krajinám politiky týkajúce sa využitia pôdy na ich území.

Potočnik na nedávnej konferencii týkajúcej sa degradácie pôdy v Bruseli uviedol, že napriek opozícii existuje aj silná podpora EÚ, aby sa v tejto oblasti aktivizovala. „Zastavenie alebo aspoň zoslabenie degradácie zeme a pôdy nie je rovnako o ekonomickom raste, odstránení chudoby a sociálnej spravodlivosti, ako je o životnom prostredí. Je to o prechode na zelené hospodárstvo,“ zdôraznil.

Kde sa vypestujú potraviny?

Kvalita a zdravia pôdy zohráva veľkú rolu aj v diskusiách o potravinovej bezpečnosti. V rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) pre roky 2014-2020 EK napríklad navrhla prepojiť vyplávanie priamych platieb farmárom na opatrenia obnovy produktivity pôdy rotáciou pestovaných plodín. Minimálne 7 % plochy, okrem trvalých pastvín, by sa malo použiť na medze oráčin, živé ploty, stromy, na úhor, na krajinné prvky, biotopy, ochranné pásma a zalesnené oblasti.

„Pôda sa stáva čoraz viac obmedzenejšia a my s týmto zdrojom musíme zaobchádzať lepšie,“ povedal Georg  Häusler, šéf kabinetu komisára pre poľnohospodárstvo. Na fóre o potravinovej bezpečnosti koncom novembra uviedol, že v krajinách na východe EÚ existuje „obrovský spiaci potenciál“ v kvalite pôdy, zatiaľ čo na západe výnosy stagnujú.

K strate produktivity pôdy ale nedochádza len v Európe, ale tiež v rozvojových krajinách. Svetová organizácie pre potraviny  poľnohospodárstvo (FAO) vo svojej minuloročnej správe varovala, že zvyšujúca produkcia potravín za posledné polstoročie je v ohrození, pretože „na príliš mnoho miestach boli úspechy spojené s postupmi riadenia, ktoré degradovali pôdne a vodné systémy, na ktorých produkcia potravín závisí“.

Podľa FAO sa dnes asi 25 % svetovej agrárnej pôdy vyznačuje nižšou úrodnosťou ako pred 30 rokmi. Vo svojej správe organizácia uviedla, že žiaden región nie je imúnny. Najhoršie postihnuté oblasti – stredná Ázia, subsaharská Afrika a stred Spojených štátov „čelia riziku progresívneho zlyhania ich produktívnej kapacity v dôsledku kombinácie excesívneho demografického tlaku, neudržateľného poľnohospodárskeho využitia a postupov“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA