Sólymos: V Marrákeši sme dokázali, že to so záväzkami z Paríža myslíme vážne

Počas 22. zasadnutia strán Rámcového dohovoru o zmene klímy (COP22) sa po prvý raz stretol aj riadiaci orgán Parížskej dohody.

Klimatická konferencia v marockom Marrákeši otvorila cestu k plneniu Parížskej dohody, pričom krajiny ukázali svoje odhodlanie ju implementovať. Vyhlásil slovenský minister životného prostredia László Sólymos po konferencii, ktorá sa dnes skončila.

“Sme hrdí na to, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi dokázala iniciovať nadobudnutie účinnosti dohody pred naším zasadnutím v Marrákeši. Nikto z nás neočakával, že sa to stane tak rýchlo, čo je jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku,” povedal Sólymos, ktorý viedol rokovania v mene EÚ.

Posun na ďalšiu úroveň

Prítomnosť 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane 60 hláv štátov a vlád podľa ministra podčiarkol záväzok k splneniu sľubov z Paríža. Na konferencii sa zúčastnil napríklad marocký kráľ Muhammad VI., generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, francúzsky prezident Francois Hollande či minister zahraničných vecí USA John Kerry.

Klimatická konferencia posunula podľa rezortu životného prostredia zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň. “Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť,” podotkol Sólymos.

Čítajte aj: V Maroku sa bude hovoriť o uplatňovaní Parížskej dohody, Merkelová nepríde

Peniaze na adaptáciu

Zúčastnené strany sa na konferencii dohodli aj na založení tzv. Parížskeho výboru na budovanie kapacít na prispôsobenie sa nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. Kapacity v súčasnosti nie sú dostatočné najmä v rozvojových krajinách. V tejto súvislosti rezonovala hlavne otázka financovania potrebných adaptačných opatrení.

V Marrákeši tiež schválili  tzv. cestovnú mapu k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať tak z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov.

Čítajte aj: COP22: Čo očakávajú najväčší znečisťovatelia a najohrozenejšie štáty?

Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií. Vlani na tento účel alokovali viac ako 17 miliárd eur.

Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra. Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho 16 členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií.

Čítajte aj: Z Paríža do Marrákešu. Klimatická diskusia sa presúva z Európy do Afriky

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA