Stavbári neveria recyklovaným materiálom, Komisia to chce zmeniť

Už pri stavbe budov by sa malo myslieť na ich demoláciu, tvrdí európska exekutíva.

Slovensko patrí v nakladení so stavebnými odpadmi do horšej polovice členských štátov. V roku 2016 recyklovalo podľa štatistík ministerstva životného prostredia 45 percent odpadu zo stavieb a demolácií. V celej Európskej únii to bolo približne 50 percent.

Všetky členské štáty sa pritom zaviazali, že do roku 2020 budú recyklovať až 70 percent.

Hlavným dôvodom nízkej úrovne recyklácie je podľa Európskej komisie nedôvera stavbárov k recyklovaným materiálom. Vlani preto vydala Protokol na spracovanie stavebného odpadu. Do Bratislavy ho prišiel 3. októbra predstaviť Roman Horváth z generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh. Tvrdí, že z protokolu „môže každý použiť, čo mu vyhovuje.“

Zástupcovia slovenského ministerstva životného prostredia však na seminári Komisie upozornili, že hlavným problémom recyklácie v stavebníctve je vynucovanie už platných pravidiel.

Stavby spotrebúvajú veľa zdrojov

Stavebníctvo zamestnáva v Európe 18 miliónov ľudí a jeho príspevok k HDP je 8 percent, uviedol na seminári venovanom novému protokolu Roman Horváth z Komisie.

Energetická zmena sa stane biznis modelom aj v stavebníctve

Po ekonomickej kríze prijala Európska komisia v roku 2012 stratégiu pre stavebníctvo do roku 2020. Jej súčasťou je aj udržateľnosť a zdrojová efektívnosť. „Stavebníctvo je veľkým spotrebiteľom zdrojov: energie, nerastných surovín, vody. A produkuje veľa odpadov,“ vysvetlil Horváth.

Protokol je súčasťou snáh Komisie zaviesť v Únii obehovú ekonomiku, v ktorá v maximálnej možnej miere recykluje a minimálne skládkuje.

Vyššej recyklácii bráni nedôvera

Obehovú ekonomiku pomáha presadzovať rámcová smernica o odpadoch, podľa ktorej musia členské štáty do roku 2020 recyklovať 70 percent stavebného odpadu.

Zdrojová efektívnosť sa však dá zvýšiť už pri dizajne budov. „Bolo by vhodné pamätať na to, že raz budova skončí, a prispôsobiť jej dizajn tak, aby rozobratie a opätovné použitie materiálov bolo jednoduchšie,“ odporúča Horváth.

Čo sa týka nakladania s odpadmi, za hlavnú prekážku považuje Horváth „nedostatok dôvery medzi jednotlivými hráčmi a istoty, že materiál pochádzajúci zo stavebného alebo demolačného odpadu, je naozaj taký dobrý ako pôvodný materiál a môže sa bez problémov použiť znovu.“

Protokol ako referenčný rámec

Úlohou protokolu je prispieť k prekonaniu nedôvery. Ponúka nástroje pre takmer všetky fázy nakladania s odpadom: identifikácia a separovanie, logistika, spracovanie odpadu a manažment kvality

Odporúča napríklad robiť audit pred demoláciou alebo rekonštrukciou. Výsledkom potom bude stavebný odpad, ktorý bude mať doklady a ľahšie sa s ním bude obchodovať. Aj umelecké diela, ktoré majú doklady, sa lepšie predávajú, porovnáva Horváth.

Protokol podľa neho zostáva dobrovoľným a Komisia ho neplánuje urobiť povinným. Bola by však rada, „keby sa protokol stal referenčným rámec; tým, že máme referenčný rámec, buduje sa dôvera.“

Trh s recyklátmi v „detských topánkach“

Horváth dúfa, že vďaka lepšiemu manažmentu odpadov sa rozšíri aj trh s recyklovanými stavebnými materiálmi. Ten je na Slovensku „v detských topánkach“, povedal na seminári Alexander Volšík zo Združenia na rozvoj recyklácie SR. Privítal by, keby v Európskej únii prišlo k zjednoteniu štandardov.

Renováciou budov môže vzniknúť pol milióna pracovných miest

Na skládku putuje podľa envirorezortu až 20 percent stavebného odpadu. Časť sa drví, Volšík však upozorňuje, že drvenie nie je recyklácia.

„Celý proces sa začína na stavbe, kde sa robí systémová demolácia. Prvoradé by malo byť triedenie, potom sa odpad spracuje v rámci nejakých pravidiel,“ vysvetľuje Volšík.

Problémom je dodržiavanie zákona

Volšík od ministerstva životného prostredia očakáva mediálnu kampaň o správnom nakladaní so stavebným odpadom.

Marta Gojdičová z odboru odpadového hospodárstva na envirorezorte však tvrdí, že hlavným problémom nie je informovanosť firiem, ale dodržiavanie zákona.

Spracovávanie stavebného odpadu je na Slovensku živelné, upozorňuje Gojdičová. Potvrdzuje, že niektoré firmy majú drviace stroje, nemajú však recyklačné certifikáty a ďalšie povolenia na používanie týchto strojov.

Ako sa firmy vyhýbajú plateniu

Ministerstvo sa počas povoľovacieho procesu snaží dosiahnuť, aby prevádzkovateľ drviacieho stroja produkoval skutočne recyklované materiály. Preto v správnom konaní vyžaduje špeciálny certifikát. Za certifikát síce treba platiť, ale odpad sa dá potom legálne predať ako stavebný materiál.

Gojdičová vysvetlila, že niektoré firmy sa plateniu za certifikát snažia vyhnúť tým, že materiál len drvia. A podrvený odpad je stále odpadom, nie stavebným materiálom.

Keď chcete chodiť do práce autom, nekúpite si na to autobus; ale podnikateľ si kúpi mobilné zariadenie na 800-tisíc ton ročne a dá čestné prehlásenie, že neurobí viac ako 49.999 ton, vysvetľuje Gojdčiová. (Vyššia tonáž by si vyžadovala posudzovanie vplyvov na životné prostredie.)

Vyššie štandardy, vyššie náklady?

Radovan Kazda, šéfredaktor odpady-portal.sk vidí za slabým vynucovaním zákona „deficit zamestnancov“ na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ale aj všeobecnú úroveň vynútiteľnosti práva v krajine.

Protokol z dielne Komisie sa podľa neho riadi uvažovaním, že „keby sme mali veľmi veľa peňazí, čo všetko by sme mohli urobiť“. Kazda tvrdí, že obsahuje „veľmi veľa opatrení, ktoré môžu viesť k vysokým nákladom pre stavebný sektor a pre občana.“

Ako príklad spomenul audit pred demoláciou či recykláciu na mieste demolácie. Priznal, že by tým mohol vzniknúť trh s recyklovaným odpadom v hodnote desiatok miliónov eur. „Ale tie by musel niekto zaplatiť a v konečnom dôsledku by to bol konečný užívateľ nehnuteľnosti,“ dodal Kazda.

Škoda či ferrari, protokol funguje

Horváth prirovnal protokol k manuálu na údržbu auta značky ferrari. „Po odčlenení nejakých častí sa dá protokol použiť aj na údržbu škodovky,“ vysvetľuje Horváth.

Experti na seminári spomenuli aj ďalšie opatrenia, ktoré môžu viesť k vyššej recyklácii stavebných dopadov. „Jednoduché a funkčné“ by podľa Volšíka zo Združenia na rozvoj recyklácie SR bolo zvýšenie skládkovacích poplatkov. To ministerstvo avizovalo od začiatku budúceho roku, musí sa však dohodnúť s obcami.

K vyššej recyklácii môže prispieť aj zelené verejné obstarávanie či povinný podiel recyklovaného materiálu vo verejných budovách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA