Summit EÚ sľúbil klimatickú pomoc Tretiemu svetu

V piatok Európski lídri vyhlásili, že dohodli „veľmi silný mandát“ pre klimatické rokovania OSN v Kodani. Rozvojovým krajinám sa zaviazali dať 2,4 miliardy eur ročne na boj proti globálnemu otepľovaniu. Mimovládne organizácie aj niektorí politici však záväzok spochybňujú – údajne nejde o nič viac, ako premenovanie existujúcej rozvojovej pomoci.

Švédsky premiér a držiteľ rotujúceho predsedníctva Fredrik Reifeldt oznámil, že je „mimoriadne spokojný“, že môže oznámiť príspevok EÚ k takzvaným „rýchlym financiám“ – pomoci, ktorú dostanú rozvojové krajiny už v období 2010-2012.

Bol spokojný s tým, že EÚ sľúbila sedem miliárd eur pomoci rozvojovým krajinám. Peniaze budú určené na potláčanie krátkodobých prejavov klimatických zmien a zmierňovanie ich následkov a budovanie kapacít do roku 2012. Predchádzajúca dohoda EÚ hovorila o piatich až siedmych miliardách.

Oznámil tiež, že EÚ potvrdzuje podmienenú ponuku znížiť emisie do roku 2020 o 30% v porovnaní s úrovňou v 1990, nie len o 20%, „ak ostatné rozvinuté časti sveta dajú rovnaký príspevok“.

„Dohodli sme sa na silnom mandáte pre Kodaň… Je to pevný záväzok, že na budúci týždeň (na rokovaniach v Kodani) zohráme v klimatických otázkach vedúcu úlohu“, povedal Reinfeldt.

Po nočných rokovaniach sa k príspevku zaviazala každá z členských krajín, poznamenal s uspokojením švédsky premiér. V niektorých prípadoch však šlo o skutočne symbolické sumy – Slovensko dá 9 miliónov eur, Bulharsko sa zaviazalo k 20 000 eurám ročne. Poľsko napríklad prisľúbilo, že na tento účel vyčlení 10% príjmov z predaja nadbytočných emisných povoleniek, ktoré dostane podľa Kjótskeho protokolu.

„Kombinácia nových a starých“ fondov

Po zverejnení záverov sa ozvali pochybnosti, či ide naozaj o novú pomoc, alebo len „prenálepkovanie“ peňazí, ktoré už Únia aj tak sľúbila.

„Číslo 2,4 miliardy je kombináciou nových a starých zdrojov“, reagoval na novinársku otázku Reinfeldt. „Vec sa má tak, že sme ich nasmerovali na roky 2010 a 2012 a na opatrenia na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Sú to viazané zdroje, spojené s klimatickou politikou, pre tieto roky (2010-2012).“

Inovatívne financovanie

Predseda Komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „Otvorene, ak chceme pomôcť rozvojovým krajinám, musíte nájsť dodatočné zdroje financovania. V súčasnej situácii, s našimi rozpočtami, nie len v Európe, ale v rozvinutých krajinách (ako celku), by bolo veľmi ťažké žiadať akékoľvek dodatočné zdroje.“

Podľa Barrosa preto EÚ zvažuje použitie „inovatívneho financovania“. Môže mať formu napríklad „Tobinovej dane“ – zdanenia medzinárodných finančných transakcií – a príjmov z predaja emisných povoleniek pre leteckú a lodnú dopravu.

Pozadie

Globálne spoločenstvo rokuje o klimatickej dohode, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Jeho platnosť vyprší v roku 2012, preto ej summit v Kodani považovaný za rozhodujúcu príležitosť nájsť politickú dohodu o budúcnosti medzinárodného boja proti klimatickým zmenám.

Rokovania začali v pondelok 7. decembra. Zastavili sa však na otázke financovania klimatickej politiky v rozvojových krajinách – Čína, India a iné veľké, rýchlo rastúce rozvojové ekonomiky nie sú ochotné prijať prísnejšie klimatické záväzky, pokiaľ im rozvinuté krajiny nedajú hodnoverný prísľub finančnej pomoci. Rozvinuté krajiny sa však tomu vyhýbajú.

Európska komisia 10. septembra navrhla, aby Únia poskytovala rozvojovému svetu 2-15 miliárd eur „klimatickej pomoci“ ročne. Na summite 30. októbra sa lídri EÚ zhodli, že rozvojové krajiny potrebujú na klimatickú politiku do roku 2020 100 miliárd eur ročne. Peniaze majú pochádzať z ich vlastných investícií, z medzinárodného trhu s CO2 a medzinárodnej finančnej pomoci.

Medzinárodná pomoc by mala podľa EÚ dosiahnuť 22-50 miliárd eur a Únia sa zaviazala, že k nej prispeje „spravodlivým podielom“. Okrem toho sa lídri EÚ zhodli, že v najbližších troch rokoch (2010-2012) budú rozvojové krajiny potrebovať ešte takzvané „rýchle peniaze“ – teda 5-7 miliárd eur ročne.

Pozície

V spoločnom tlačovom vyhlásení britského premiéra Gordona Browna a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa píše:

„Na zabezpečenie predvídateľných a dodatočných financií v strednodobom horizonte do roku 2020 a po ňom by sme mali využiť inovatívne finančné mechanizmy, ako použitie príjmov z dane z globálnych finančných transakcií a zo znižovania emisií v leteckej a námornej doprave, a z aukcií národným emisných povoleniek. Budeme na tom spolupracovať.“

Predseda výboru EP pre životné prostredie a líder delegácie EP na rokovaniach v Kodani Jo Leinen (Socialisti a demokrati) pre EurActiv povedal, že Európsky parlament dá pozor na to, aby vo fondoch určených pre rozvojové nebol „žiaden trik“.

Privítal, že lídri EÚ dali „rozvojovým krajinám pozitívny signál“ a vyjadril nádej, že znak ochoty Európy pomôcť „prelomí zablokované rokovania v Kodani“. „Euróspky parlament žiadal nové peniaze, pretože máme viac ako jednu krízu: klimatickú, ale aj (krízu) chudoby… Nevylučoval by som prekrývajúce sa programy, musíme ale zabezpečiť, aby v tom nebol žiaden trik.“

„Je to pokrok v tom zmysle, že podľa mojich vedomostí, EÚ prvý krát predstavila svoju ponuku“, povedala pre EurActiv fínska europoslankyňa Satu Hassi (Zelení/EFA). „Je to tiež dobré v tom zmysle, že (závery) implicitne hovoria, že príspevok EÚ (ku medzinárodnej finančnej pomoci) sa bude rovnať asi tretine.“

Hassi však verila, že lídri zvýšia záväzok redukcie emisií na 30% bez podmienok. Podľa nej by to pomohlo dosiahnuť ambicióznejšiu globálnu klimatickú dohodu.

Rozvojová organizácia ActionAid sa už v názve tlačového vyhlásenia pýta: „Rýchle financie EÚ – sú to nové peniaze?“

Podľa nej sú čísla prezentované Úniou silno pochybné. Tvrdí, že pri väčšine peňazí ide len o „prenálepkovanie“ existujúcich záväzkov. „Mnohé krajiny EÚ zvyknú prenálepkovať a opakovane oznamovať existujúce záväzky pomoci. Zdá sa, že aj toto ej ten prípad. Skutočné vedenie v boji proti klimatickým zmenám vyžaduje skutočné peniaze, a EÚ tu jasne zlyháva“, povedala expertka ActionAid Anne-Catherine Claude.

„Kľúčovým testom či ide o skutočne nové peniaze je, či ide o dodatočné zdroje k pomoci 0,7% HDP, ku ktorej sa bohaté krajiny zaviazali pred 39 rokmi“, povedala Claude. „Zdá sa že týmto testom neprechádzajú žiadne z peňazí, ktoré boli dnes dohodnuté.“

EÚ tiež zlyhala pokiaľ ide o dlhodobé financie, pretože len zopakovala záväzok poskytnúť do 2020 22-50 miliárd eur z verejných peňazí. To je v lepšom prípade iba polovica z toho, čo je potrebné, tvrdí ActionAid.

„Šance na dosiahnutie spravodlivej a férovej medzinárodnej dohody pre boj proti klimatickým zmenám sú dnes extrémne nízke, potom ako európske hlavy štátov nedokázali výrazne posilniť pozíciu EÚ v Kodani“, píšu vo vyhlásení Priatelia Zeme Európa.

„Klimatické ambície EÚ budú dosiahnuté s obrovským prvkom offsetovania, čo je ospravedlnenie rozvinutých krajín pre neznižovanie emisií v miere a tempe, ktoré sú podľa vedy potrebné na vyhnutie sa najhorším dôsledkom klimatických zmien.“

„Ak chceme mať realistickú šancu udržať sa pod kľúčovou hranicou globálneho oteplenia o dva stupne Celzia, Európa a ostatné rozvinuté krajiny historicky zodpovedné za klimatické zmeny musia znížiť emisie o minimálne 40% do roku 2020, bez offsetovania“, tvrdí environmentálna organizácia.

„Poskytnutie rýchlych peňazí nemôže EÚ ospravedlniť z jej dlhodobých záväzkov. Je zahanbujúce, že EÚ používa peniaze, ktoré by inak boli použité na budovanie škôl alebo poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rozvojových krajinách, a rozvojové krajiny v Kodani to neprivítajú“, vyhlásila Sonja Meister, koordinátorka klimatickej kampane Priateľov Zeme Európa.

Poradca Oxfam International pre klimatickú politiku Tim Gore povedal:

„Chudobné krajiny žiadajú v Kodani skutočné záväzky dlhodobých financií na boj proti klimatickým zmenám. V Bruseli dnes lídri EÚ ponúkli iba malú sumu dlhodobej hotovosti. A čo je najhoršie, nejde ani o nové peniaze – tvoria ju recyklované minulé sľuby a platby, ktoré už boli poskytnuté.“

„Každá členská krajina, ktorá sľúbila sumu k celkovému príspevku EÚ, by mala teraz povedať, odkiaľ prídu peniaze, či už neboli sľúbené niekde inde a a na čo majú byť použité.“

„Ak chcú hlavy štátov a šéfovia vlád EÚ opäť získať dôveru rozvojových krajín, musia prísť do Kodane pripravení ponúknuť spravodlivý podiel z dlhodobých financií, ktoré potrebujú chudobné krajiny – viac ako 35 miliárd eur každý rok od roku 2013. Ak chcú uzavrieť dohodu, musia garantovať, že pôjde o nové peniaze, poskytnuté nad záväzky, ktoré už boli prijaté v rozvojovej pomoci.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA