Taliansko spochybňuje klimatické ciele

Berlusconiho vláda tento týždeň opäť pripomenula, že klimatické záväzky pripravia talianskej firmy, v porovnaní s ostatnými spoločnosťami v EÚ, o najväčšiu časť ziskov. Rím sa začína rezervovane stavať aj voči cieľom v oblasti energetickej efektívnosti a podpory obnoviteľných zdrojov EÚ.

Počas tohto týždna vláda v Ríme vydala stanovisko, v ktorom pripomenula, že klimatické politiky EÚ môžu mať na taliansku ekonomiku ďalekosiahle následky. Uvádza v ňom, že s ohľadom na posledný vývoj na svetových trhoch sa budúce náklady talianskych spoločností na znižovanie emisií CO2 o 20% do roku 2020 zvýšia o 40%, informuje britský denník Finacial Times. Cituje: „Pre našu výrobu by to bolo neudržateľné, predovšetkým vo svetle súčasnej globálnej finančnej krízy.“

Zdá sa, že vláda Silvia Berlusconiho prehodnucuje aj svoj postoj k podpore obnoviteľných zdrojov energie a k stratégiám pre energetickú efektívnosť. Podľa aktuálneho stanoviska chce Rím na európskej úrovni prehodnocovať všetky záväzky spojené s klimatickými politikami na začiatku 2010, pričom diskusia o nich sa má odvíjať od záverov svetovej Klimatickej konferencie OSN, ktorá je naplánovaná na december 2009 do Kodane. Dá sa však predpokladať, že Rím bude skôr presadzovať politiku podporovania projektov pre znižovanie emisií CO2 prostredníctvom financovania zahraničných projektov, než cestou environmentálneho obmedzovania domácej výroby.

S postojom súčasnej talianskej vlády nesúhlasí niekoľko expertov. Ako upozorňuje FT, nekonzistencia postojov sa neprejavuje len v tom, že premiér Silvio Berlusconi, ktorý sám seba pasuje do role ochrancu záujmov priemyselníkov, pred niekoľkými rokmi, rovnako vo funkcii premiéra, podpísal za svoju krajinu Kjótsky protokol. Denník cituje Marzia Galeottiho, profesora Milánskej univerzity: „Existuje príliš veľká tendencia zameriavať sa na náklady, pričom sa podceňuje potenciál benefitov, ktoré sú ťažšie merateľné.“ Akokoľvek, profesor tvrdí, že Rím príliš neskoro pochopil, k čomu sa sám dakedy zaviazal.

Taliansko v poslednom období viackrát vyjadrilo svoju zdržanlivosť voči cieľu znížiť tvorbu emisií CO2 o 20%. Krajina stojí na čele skupiny štátov, ktoré vytrvalo poukazujú na to, že klimatická politika má veľké negatívne dopady na ich hospodárstvo – názor s ním zdieľajú najmä balstké krajiny a Poľsko.  Dôvodom je skutočnosť, že tieto ekonomiky patria v EÚ medzi tie, ktorých sa silná konkurencia z tretích krajín dotýka v najväčšej miere.

Taliansko však nie je jediným štátom, ktoré dáva otvorene najavo svoje obavy z boja proti klimatickým zmenám. Napríklad na poslednom summite spred dvoch týždňov vydala skupina ôsmych krajín (Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšssko, Litva, Poľsko a Rumunsko) spoločné komuniké, v ktorom uvádza: „Prevažná časť zníženia emisií skleníkových plynov celej EÚ-27 sa dosiahla vďaka [úsiliu] menej bohatých štátov za cenu veľmi vysokých sociálnych a hospodárskych nákladov a to by sa malo oceniť.“ Krajiny dodávajú, že akákoľvek budúca klimatická dohoda „by mala rešpektovať rozdielnosti medzi členskými krajinami.“ V tomto smere pripadá do úvahy aj návrh na financovanie klimatických projektov v nových členských krajinách bohatšou „starou“ európskou pätnástkou (EurActiv 16/10/08).

REKLAMA

REKLAMA