Trump odstúpil od Parížskej dohody, tvrdo pritom kritizoval Čínu

Úsudok amerického prezidenta spochybnili aj slovenskí predstavitelia.

Keď Donald Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od Parížskej dohody, nepoužil diplomatický jazyk. Zvlášť kritický bol voči Číne.

Ani reakcie na jeho prejav neboli diplomatické. Na Washington sa zniesla tvrdá kritika z celého sveta vrátane Slovenska.

Nechce, aby sa z neho smiali

„Vystupujeme,“ povedal americký prezident novinárom v ružovej záhrade Bieleho domu vo štvrtok 1. júna.

Parížska dohoda má podľa neho „drakonické“ dôsledky pre Spojené štáty. Bude ich stáť miliardy dolárov a milióny pracovných miest, tvrdil Trump. Dohoda je podľa neho „nespravodlivá“.

Americký prezident poukázal na to, že Spojené štáty sa zaviazali vyvinúť oveľa väčšie úsilie pri znižovaní emisií ako napríklad Čína.

„Už nechceme, aby sa z nás ostatní lídri smiali. A nebudú sa,“ vyhlásil Trump.

Poukázal na nízky príspevok Číny

Parížsku dohodu ratifikovali Spojené štáty pod vedením Baracka Obamu. Bývalá administratíva sa zaviazala znížiť emisie o 26 – 28 percent medzi rokmi 2005 a 2025. Jedným z prvých Trumpových opatrení bolo práve zrušenie Obamovho „plánu pre čistú elektrinu“.

Je pravda, že Peking sa nezaviazal znížiť absolútne množstvo emisií. Národným príspevkom Číny je zníženie emisií na jednotku HDP o 60 – 65 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005.

Čína je podľa výpočtov OSN najväčším producentom emisií skleníkových plynov na svete. Jej podiel je 20,1 percenta. Spojených štátov sú na druhom mieste so 17,9 percentami, Európa na treťom mieste s 12,1 percentami.

Z historického hľadiska sú však najväčšími znečisťovateľmi Amerika a Európa.

Klimatické záväzky spojil s obrannými

„Rovnaké krajiny, ktoré nás dnes žiadajú, aby sme zotrvali v Parížskej dohode, sú tie, ktoré kolektívne stáli Ameriku bilióny dolárov v dôsledku ich obchodnej politiky a v mnohých prípadoch aj v dôsledku laxných príspevkov do našej kľúčovej vojenskej aliancie,“ povedal vo štvrtok Trump.

Na práve prebiehajúcom summite EÚ-Čína sa obe ekonomiky zaviažu k dodržiavaniu Parížskej dohody.

Washington a Brusel však dlhodobo kritizujú čínsky obchodný protekcionizmus a dumping niektorých výrobkov, napríklad ocele.

Na nedávnom summite NATO zase Trump ostro vystúpil proti nízkym výdavkom Európanov na obranu. Najnovšie sa preňho stali zámienkou pre nedodržiavanie klimatických záväzkov.

Macron odmieta nové rokovania

Americký prezident oznámil, že klimatickú dohodu chce vyjednať nanovo tak, aby bola „spravodlivá pre Spojené štáty, ich firmy, pracovníkov, ľudí a daňových poplatníkov.“

Trumpovu ponuku najhlasnejšie odmietol francúzsky prezident, ktorého krajina viedla klimatické rokovania.

„Rešpektujem suverénne rozhodnutie Spojených štátov o Parížskej dohode, ale ľutujem ho. Robí chybu pre budúcnosť svojej krajiny a jej ľudí a chybu pre budúcnosť planéty,“ napísal Emmanuel Macron na Twitteri.

„Urobme našu planétu opäť veľkou,“ dodal Macron s odkazom na Trumpov slogan „Urobme Ameriku opäť veľkou.“

Zločin proti ľudskosti?

Ak bude raz „ekocída“ uznaná medzinárodným právom, Donald Trump bude vinný zo zločinov proti ľudskosti, povedal ešte pred štvrtkovou tlačovkou francúzsky minister obrany Nicolas Hulot.

„Sme pevne presvedčení o tom, že dohoda nemôže byť vyjednaná nanovo,“ napísali v spoločnom vyhlásení tri najväčšie ekonomiky eurozóny.

Pridala sa aj britská premiérka Thesesa Mayová.

„Parížska dohoda poskytuje správny svetový rámec pre ochranu prosperity a bezpečnosti budúcich generácií, energiu pritom necháva cenovo dostupnou a bezpečnou pre našich občanov a firmy,“ povedala Mayová v telefonickom rozhovore s Trumpom.

Juncker chce istoty pre firmy

“Čína a Európska únia zastávajú názor, že sú nevyhnutné medzinárodné riešenia. V žiadnej inej oblasti to nie je dôležitejšie než pri zaistení vedúcej úlohy pre celosvetový prechod na čisté energie a úplné uplatňovanie parížskej klimatickej dohody v praxi,” povedal Juncker na summite EÚ-Čína.

Predseda eurokomisie dodal, že spoločné líderstvo Bruselu a Pekingu pre zavádzanie klimatickej dohody do praxe ponúkne podnikateľom, investorom a vedcom “istoty”, ktoré potrebujú na vybudovanie novej ekonomiky – menej závislej na uhlí a fosílnych palivách.

Upozornil, že niet cesty späť po tom, ako parížsku dohodu v roku 2015 podpísalo takmer 200 krajín sveta.

Európsky denník Politico v tejto súvislosti spresnil, že najnovšie “skóre” je 194:3, čo znamená, že po Nikarague (ktorá dohodu považuje za slabú) a Sýrii tretím štátom, ktorý odmietol dohodu, sú práve USA. Tieto tri krajiny teraz stoja proti zvyšku sveta.

Kiska hovorí o zodpovednosti

Kritické hlasy sa ozvali aj zo Slovenska. „Smutný deň pre našu planétu. Snaha riešiť klimatické zmeny nie je otázkou politického názoru, ale základnej zodpovednosti,“ komentoval na Twitteri prezident Andrej Kiska.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) považuje Trumpovo rozhodnutie za sebecké.

„Som z neho veľmi sklamaný. Ukázalo sa, že ekonomické záujmy v tomto prípade prevážili nad racionálnymi a odbornými argumentmi, na ktorých bola Parížska dohoda postavená,“ dodal Sólymos podľa tlačovej správy zaslanej médiám.

Práve pod Sólymosovým vedením – počas slovenského presedníctva – bola Parížska dohoda ratifikovaná Európskou úniou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA