Klimatoskeptik v Bielom dome ohrozuje Parížsku dohodu

Donald Trump verí, že globálne otepľovanie je čínsky výmysel. Chce vzkriesiť uhoľné elektrárne.

„Urobiť Ameriku energeticky nezávislou, vytvoriť milióny pracovných miest a ochraňovať čistý vzduch a čistú vodu.“ Začiatok programu kandidáta Donalda Trumpa v energetike neznie ako nebezpečenstvo pre obnoviteľné energie alebo klimatické záväzky Spojených štátov.

Program si však treba prečítať celý a pridať k nemu Trumpove vyhlásenia v kampani. Globálne otepľovanie je podľa neho čínskym „výmyslom“, Parížska dohoda by mala byť „zrušená“ a spolu s ňou aj financovanie boja s klimatickými zmenami. Americký uhoľný priemysel chce Trump zachrániť.

Jeho víťazstvo v amerických prezidentských voľbách bude mať mrazivý účinok na klimatickú konferenciu v Marrákeši COP22, ktorá je v plnom prúde. Jej hlavnými témami sú práve kontrola pri napĺňaní Parížskej dohody a financovanie opatrení v rozvojovom svete.

Globálne otepľovanie? Čínsky výmysel

Trump vyzval na „zrušenie Parížskej dohody“ počas svojej májovej návštevy v Severnej Dakote, kde sa vo veľkom ťaží ropa a zemný plyn.

„Táto dohoda dáva zahraničným úradníkom kontrolu nad tým, koľko energie spotrebúvame v našej krajine. V žiadnom prípade,“ citovali republikánskeho kandidáta New York Times.

Avizoval tiež, že jeho administratíva „zastaví všetky platby v amerických dolárov z daní na programy súvisiace s globálnym otepľovaním.“

V roku 2012 Trump na Twitteri napísal, že „koncept globálneho otepľovania vytvorili pre seba Číňania, aby americký výrobný sektor stratil konkurencieschopnosť.“ O rok neskôr dodal, že je to „úplný a veľmi drahý výmysel.“

Obamove záväzky

Spojené štáty sú podľa údajov OSN druhým najväčším znečisťovateľom (17,9 percenta svetových emisií skleníkových plynov), hneď po Číne (20,1 percenta).

Súčasný prezident Barack Obama ratifikoval Parížsku dohodu v septembri, ešte pred Európskou úniou. Spojené štáty pod jeho vedením dobrovoľne predložili plán na zníženie svojich emisií o 26 až 28 percent medzi rokmi 2005 a 2025.

Amerika je spolu s Európou významným prispievateľom na klimatické opatrenia v rozvojových krajinách. Na COP22 mali štáty hovoriť o tom, ako dosiahnuť do roku 2020 cieľ zvýšiť celkové príspevky na 100 miliárd dolárov ročne.

Financovanie boja s klimatickými zmenami zo strany rozvinutých ekonomík je pritom pre mnohé rozvojové krajiny podmienkou znižovania emisií. Platí to napríklad pre Indiu (4,1 percenta svetových emisií), ktorá sa už sťažovala na prinízke príspevky.

Trump môže dohodu neuplatňovať

Parížska dohoda umožňuje zmluvným stranám odstúpenie až štyri roky po predložení takejto žiadosti. Ak sa Trump o tom pokúsi po svojej inaugurácii v januári 2017, Spojené štáty budú môcť odstúpiť až v januári 2021.

Môže však odmietnuť uplatňovanie klimatickej dohody vrátane amerických záväzkov o znižovaní emisií a financovaní rozvojových krajín.

To by ohrozilo hlavný cieľ dohody, ktorým je obmedzenie otepľovania Zeme na dva stupne Celzia do konca storočia (v porovnaní s predpriemyselným obdobím).

Zneistilo by to tiež investorov, ktorých kapitál je pre budovanie zelenej ekonomiky kľúčový. „Keby sa mal prezident Trump stiahnuť z tohto procesu, pridalo by to na neistote, zvýšilo kapitálové náklady a skomplikovalo rozhodnutia v správnych radách po celom svete,“ zhodnotil pre portál EurActiv.com Simon Virley z konzultantskej spoločnosti KPMG.

Regulácie proti uhliu sú hlúpe

Kandidát Republikánov chce počas prvých sto dní svojej vlády „zrušiť“ opatrenia americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia z čias Obamovej administratívy.

„Regulácie, ktoré zatvárajú stovky uhoľných elektrární a blokujú stavbu nových – aké hlúpe to môže byť? opýtal sa Trump. Sľúbil, že „zachránime uhoľný priemysel.“

Trump sa tiež bude snažiť potopiť Obamov Clean Power Plan, ktorý je predmetom súdnych konaní. Očakáva sa, že skončia na Najvyššom súde, ktorý už raz pozastavil platnosť plánu. Na Najvyššom súde je navyše voľné miesto, ktoré bude chcieť Trump obsadiť konzervatívnym sudcom. Aj takto môže oslabiť Obamovo dedičstvo.

Republikán vo svojom programe hovorí o „uvoľnení 50 triliónov dolárov v nevyužitých rezerv z bridlice, ropy a zemného plynu, plus stovky rokov rezerv v čistom uhlí.“ Nová „energetická revolúcia“, „americká energetická dominancia“ a „úplná nezávislosť na karteli OPEC“ patria medzi jeho priority.

Vývoz LNG do Európy sa možno udrží

Ekonómovia Trumpovi vyčítajú, že nechápe širšie súvislosti a ide proti trendom na trhu. Americkým uhoľným baniam sa nedarí práve preto, že plyn je ešte lacnejší ako uhlie.

Plyn by bol doma lacnejší, keby ho Spojené štáty vyvážali viac ako dnes.

Vývoz amerického plynu do Európy, aj tej východnej, môže byť jedným z pozitív amerických volieb pre Európsku úniu, ktorá sa snaží znížiť závislosť na ruskom plyne. Museli by však prekonať Trumpov odpor k obchodným dohodám.

„Nemyslím si, že vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) by nevyhnutne bol cieľom najsilnejšieho odporu. Očakávala by som pokračovanie status quo,“ povedala pre EurActiv.com Divya Reddyová z Eurasia Group. Demokratov považuje za väčšiu hrozbu pre vývoz LNG.

Juncker dúfa v spoluprácu

Komentátor britského portálu BusinessGreen James Murray je optimista.

Trump avizoval masívne investície do infraštruktúry, a tá je dnes už z definície zelenšia ako v minulosti. Druhým dôvodom je, že mnohé zelené iniciatívy vychádzajú zo štátnej, nie federálnej úrovne. Murray sa tiež spolieha, že demokrati budú v Kongrese niektoré republikánske návrhy blokovať obštrukciami. A pokiaľ ide o Parížsku dohodu, dúfa v pokračujúci záväzok ostatných zmluvných strán.

Optimisticky znie aj gratulácia šéfa Európskej komisie a Európskej rady. „Strategické partnerstvo USA – EÚ je našťastie široké a hlboké,“ cituje Jeana-Claudea Junckera a Donalda Tuska zverejnený list Trumpovi. Medzi jeden z príkladov zaradili aj „naše snahy… zvýšiť energetickú bezpečnosť a riešiť klimatické zmeny.“

Keby im chcel Trump vyjsť v ústrety, musel by porušiť hneď niekoľko svojich predvolebných sľubov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA