Účastníci európskej dopravy budú platiť za znečisťovanie

Používatelia dopravných sietí by mali platiť za vyprodukované emisie, hluk a iné poškodenia. Aj to je jeden z návrhov novej Bielej knihy o doprave, do ktorej nahliadol EurActiv.

Európska komisia plánuje v najbližších desaťročiach vytvoriť výrazne odlišný systém dopravy. V rámci neho by mala po roku 2020 existovať jednotná európska dopravná oblasť, otvorené trhy, zelenšia infraštruktúra a nízkouhlíkové technológie.

„Hospodárske náklady na dopravu sa pravdepodobne zvýšia kvôli drahej rope, narastajúcim dopravným zápcham, nedostatku pracovných skúseností a širšej aplikácii princípov platenia za používanie infraštruktúry,“ píše sa v navrhovanej legislatíve, ktorá bude publikovaná v Decembri.

Emisie z dopravy narástli medzi rokmi 1990 a 2008 o 24 % a ich podiel na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ je 19,5 %, odhaduje Európska komisia.

Ak chce EÚ dosiahnuť svoje klimatické ciele pre rok 2050, sektor dopravy bude musieť znížiť svoje emisie o minimálne 45 až 60 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, tvrdí dokument.

„Ak zvážime dnešné takmer úplné spoliehanie sa na ropu, je jasné, že obmedzovanie emisií bude hlavným faktorom pri navrhovaní dopravného systému budúcnosti,“ píše sa v návrhu.

Autá, ktoré produkujú dve tretiny emisií v cestnej doprave, stoja v centre problému. V budúcnosti však bude ďalšou výzvou popasovať sa s rastom emisií v leteckej a morskej dopravy,  ktoré ďaleko prekračujú cestnú dopravu, dodáva.

Trh môže znížiť emisie a hluk

Jedným z riešení by mohlo byť zavedenie trhových mechanizmov, ktoré by prinútili účastníkov dopravy platiť za emisie, znečistenie ovzdušia, hluk a iné vonkajšie poškodenia, navrhuje dokument.

„To by sa mohlo uskutočniť cez rôzne trhové nástroje, obzvlášť cez dane za palivá, kilometrové sadzby a systém cap-and-trade,“ píše sa v návrhu Komisie.

V oblasti cestnej dopravy Komisia navrhuje prepracovanie Smernice EÚ o energetických daniach, ktorá by zaviedla minimálnu daň za obsah CO2 v palivách. Toto by mohlo „vyslať viditeľnejšie znamenie pre používateľov,“ argumentuje.

Návrhy eurokomisára pre dane Algirdasa Šemetu o uhlíkovej dani sa odložili po tom, čo skeptické členské štáty žiadali hlbšie preskúmanie jej potenciálneho vplyvu na hospodárstvo.

Alternatívne môže obchodná schéma zdaniť cestné znečistenie a nastaviť emisií strop, hovorí návrh. To by mohol byť odrazový mostík smerom k začleneniu do Systému obchodovania s emisiami (ETS). Zároveň by toto riešenie neodporovalo zaradeniu iných modelov dopravy do systému.

Letecká doprava bude začlenená do ETS od roku 2012. To isté čaká námornú dopravu v roku 2013, pokiaľ Medzinárodná námorná organizácia (IMO) nebude súhlasiť s globálnymi opatreniami v roku 2011, tvrdí Komisia.

Návrh tiež ponúka ďalšie príležitosti pre členské štáty, ako rozšíriť cestné dane týkajúce sa dopravných zápch, hluku a znečistenia.

Smernica Eurovignette, ktorá dovoľuje európskym krajinám vyberať poplatky za využívanie európskych diaľnic nákladnými autami, sa nevzťahuje na celú cestnú sieť. V roku 2013 preto Komisia „zváži postupné zavádzanie medzinárodného systému pre komerčné vozidlá v celej medzimestskej sieti alebo minimálne v (…) hlavných transeurópskych koridoroch, pred rokom 2020“.

Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu

Navrhovaná biela kniha sa tiež zameriava na infraštruktúru ako spôsob podporovania udržateľnej dopravy.

Komisia navrhuje vytvoriť „jadro siete“, ktoré by pokrývalo základné komplexné dopravné siete, významné uzly a strategické spojenie, ako súčasť úpravy smerníc pre TEN-T. Táto „chrbtová kosť európskeho integrovaného dopravného systému“ by mohla pomôcť pri riešení zásadných problémov s plánovaním TEN-T, dodáva.

Komisia preto identifikuje rozvojové uzly osobnej dopravy, kde je spojenie rôznych typov dopravy efektívne a podporuje formy dopravy, ktoré sú menej znečisťujúce.

Podobné plány sa tiež črtajú v oblasti nákladnej dopravy, v ktorej by mali byť intermodálne terminály, vybavené inteligentnou logistikou. Mali by sa lokalizovať na strategických miestach v jadre siete ako aj v blízkosti miest, aby do nich zabezpečovali zelenšie dodávky, tvrdí návrh.

Komisia sa ďalej zameriava na spôsoby, ako posilniť implementáciu hlavných projektov transeurópkej infraštruktúry. Zodpovednosť za časové odklady sa z veľkej časti kladie na členské štáty, ktoré sa zameriavajú na národnú infraštruktúru, dodáva dokument.

Minulý týždeň (27. októbra) prezentoval európsky komisár pre dopravu Siim Kallas prvé preskúmanie 92 prioritných projektov transeurópskej dopravy (TEN-T) v polovici obdobia ich realizácie. Podľa tohto náhľadu sa vyčerpalo už 5,3 mld. eur z celkového rozpočtu 8 mld. eur na roky 2007 až 2013. Iba malá väčšina projektov (48) je v súčasnosti na správnej ceste k dokončeniu pred konečným dátumom v roku 2014.

Pre zlepšenie situácie navrhuje Komisia myšlienku zavádzania cieľov pre vyčlenenie príjmov z dopravy, ktoré by financovali infraštruktúru TEN-T. Táto možnosť v súčasnosti existuje, ale členské štáty ju vo všeobecnosti nevyužívajú.

Ďalšie kroky

  • December 2010: Komisia predstaví Bielu knihu o doprave

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA