Účastníci Poznańe sa akoby len spoznávali

Po prvom týždni klimatických rokovaní v Poznańi zatiaľ nie je známe, akú podobu by mohol mať záverečný dokument konferencie. Na druhej strane, pozorovatelia predpokladajú, že v istých smeroch môže dôjsť k pokroku, napríklad v otázke ochrany tropických pralesov.

Podľa očakávaní, prvý týždeň klimatických rozhovorov OSN v Poznańi nepriniesol žiadny návrh záverečného dokumentu. Diplomatické zdroje pre EurActiv v tomto smere prezradili, že prijatie finálneho materiálu sa očakáva až v noci z 12. na 13. decembra, teda tesne po plánovanom ukončení rozhovorov. Faktorom majú byť tri skutočnosti:

  • komplikovanosť rozhovorov ako dôsledok finančnej krízy,
  • výmena prezidentských administratív v USA,
  • naplánovanie hlasovania o spoločnej európskej pozícii, teda o klimatickom a energetickom balíku, na záver tohto týždňa.

Hoci zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnejšie detaily, v akom tóne sa budú klimatické rozhovory niesť po 12. decembri, niektoré črty už možno pozorovať. Napríklad delegácia USA po prvý raz otvorene potvrdila, že jej záleží na úspechu rokovaní. V tejto súvislosti odkázala na budúcoročnú konferenciu v Kodani. Akokoľvek, americké očakávania jej významu sa zrejme líšia od očakávaní zvyšku sveta: „Nemusí to byť finálne finále, ale niečo, čo, ako veríme, posunie loptu vpred,“ povedal počas tlačovej konferencie Harlan Watson, vedúci americkej delegácie. V tejto súvislosti Robert Stavins, profesor Harvardskej univerzity, pre Reuters doplnil: „Správnou ašpiráciou a veľkým výsledkom Kodane by bola dohoda o princípoch pre vyjednávania, nie [finálny] text.“

Niektorí experti predpokladajú, že už i Poznań môže byť prelomom v niektorých špecifických témach. Ide napríklad o otázku ochrany lesov. Podľa odhadov IPCC (Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny), na zníženie miery deforestrácie o polovicu sú potrebné investície vo výške 17-30 mld. dolárov. Krok by pomohol znížiť mieru emisií o 10%. Otázkou však zostáva, kto takéto projekty zaplatí.

Európski ministri životného prostredia uplynulý týždeň schválili návrh Komisie na vytvorenie „Globálneho lesného uhlíkového mechanizmu,“ ktorý by bol na začiatok financovaný z verejných zdrojov a pomoc z neho by čerpali rozvíjajúce sa krajiny ako kompenzáciu za hospodársku stratu, ktorá im vznikne v dôsledku zníženia miery odlesňovania. Komisár Stavros Dimas v tejto súvislosti v rozhovore pre EurActiv povedal, že EÚ môže k projektu prispieť zo zdrojov, ktoré získa zo schémy obchodovania s emisiami (EÚ ETS).

Na druhej strane, samotné rozvíjajúce sa krajiny namietajú voči mechanizmu, že by to mali byť tretie krajiny alebo zahraničné firmy, ktoré budú spomenuté projekty v pralesoch implementovať. Najmä Brazília sa dlhodobo stavia voči kupovaniu si znižovania emisií zahraničím, pričom sama na začiatku minulého týždna vyhlásila, že do 10 rokov zníži úroveň deforestrácie o 70% a bude to financovať z vlastných verejných zdrojov.

Ďalšou živo diskutovanou témou sú náklady na prispôsobovanie sa krajín meniacemu sa podnebiu. Richard Muyungi, predseda Fondu OSN pre adaptáciu, pre novinárov v Poznańi priznal, že OSN disponuje veľmi malým objemom prostriedkov na implementáciu takýchto projektov v chudobnejších krajinách. Súčasne vyzval potenciálnych donorov, že ak má fond fungovať, potrebuje nevyhnutne nové prostriedky. OSN odhaduje, že na prispôsobovanie sa chudobných krajín je potrebných ročne 86 mld. dolárov. Pre porovnanie, mimovládne humanitárne organizácie odhadujú, že by stačilo aj 50 mld. dolárov.
Poslednou neznámou zostávajú budúce kroky nového prezidenta USA, Baracka Obamu. Experti predpokladajú, že nová administratíva sa nebude aktívne zapájať do vyjednávaní o novom klimatickom režime skôr, než od marca alebo apríla. Dôvodom je skutočnosť, že ak chce Obama priviesť krajinu k zapojeniu sa do svetového klimatického úsilia, musí pre to najskôr  prispôsobiť domácu legislatívu.

Akokoľvek, zámer presadiť v USA domácu klimatickú legislatívu počas roka 2009 majú aj niektorí novozvolení demokratickí kongresmani, medzi nimi napríklad senátorka Barbara Boxer alebo reprezentant Henry Waxman. Obaja budú stáť na čele silných výborov (energetika, reps. obchod). Otáznym však zostáva, či sa legislatívne návrhy podarí naozaj schváliť pred konferenciou v Kodani.  Od tohto kroku závisí čiastočne aj pozícia Číny a Indie, ktoré sa ako najväčší znečisťovatelia odmietajú podrobiť medzinárodnému klimatickému režimu dovtedy, pokiaľ sa k nemu nepripoja aj USA.

REKLAMA

REKLAMA