Únia má nový plán pre znižovanie emisií. Je deravý, tvrdia aktivisti

V období 2021 – 2030 má Slovensko znížiť emisie v sektoroch mimo ETS len o 12 percent.

Málo ambiciózny, zastaraný, deravý. Tak ohodnotili najnovší klimatický návrh Európskej komisie environmentálne mimovládky.

Návrh, ktorý Komisia predložila minulý týždeň, sa týka emisií v sektoroch mimo Systému obchodovania s emisiami (ETS) v rokoch 2021 – 2030. Ide o dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, odpad, využitie pôdy a lesníctvo.

Podľa aktivistov to však nebude stačiť pre dosiahnutie cieľa zakotveného v Parížskej dohode. Flexiblitu, ktorá umožňuje použiť emisné povolenky z ETS pre dosiahnutie národných cieľov, kritizujú ako dieru v systéme.

Smerom k Parížskej dohode

Podľa návrhu sa majú emisie v sektoroch mimo ETS znížiť medzi rokmi 2021 a 2030 o 30 percent (v porovnaní s rokom 2005). Špeciálne sa európska exekutíva venovala doprave, kde predložila novú nízkoemisnú stratégiu.

Čítajte aj: Komisia chce, aby sa elektrickým autom dala prejsť celá Európa

Pre porovnanie, sektory v ETS ako energetika či priemysel, majú svoje emisie znížiť za rovnaké obdobie o 43 percent.

Obmedzenie emisií v sektoroch v ETS aj mimo neho má v konečnom dôsledku viesť k celkovému zníženiu v Európskej únii do roku 2030 o 40 percent (od roku 1990). K tomuto záväzku sa EÚ prihlásila aj v rámci Parížskej dohody o klíme.

Jej cieľom je obmedziť otepľovanie zemského povrchu na 1,5 až 2 stupne Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Problémových 30 percent

Návrh Komisie pre znižovanie emisií v sektoroch mimo ETS, ktoré pokrývajú až 60 percent celkových emisií Únie, však sklamal environmentálnych aktivistov. Dúfajú, že návrh nariadenia v legislatívnom procese zmenia členské štáty a Európsky parlament.

„Toto je prvý test od podpisu Parížskej dohody a EÚ si nemôže dovoliť prepadnúť,“ povedala Femke de Jongová, aktivistka Carbon Martket Watch.

„Cieľ pre rok 2030 pre sektory mimo obchodovania (s emisiami) je len 30 percent, čo nie je v súlade s cieľom obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia,“ cituje de Jongovú spoločné vyhlásenie organizácií Carbon Market Watch a Transport & Environment.

„Čo je horšie, diery môžu ohroziť naplnenie tohto nedostatočného cieľa tým, že krajinám umožnia dosiahnuť ich klimatické záväzky podvádzaním,“ dodala aktivistka.

Otázne nástroje flexibility

De Jongová naráža na nové nástroje flexbility, ktoré Komisia zaviedla v návrhu nariadenia. Ich zmyslom je podľa Komisie zohľadniť špecifické situácie v jednotlivých krajinách a dosiahnuť nákladovo efektívne zníženie emisií.

Komisia umožnila členským štátom dosiahnuť národný cieľ s využitím emisných povoleniek z ETS, ktoré by inak išli do aukcie. Štáty si tak môžu vybrať či povolenky speňažia v aukcii alebo použijú s cieľom dosiahnuť národný záväzok.

Ak chcú túto flexiblitu využiť, musia to však Komisii oznámiť dopredu – pred rokom 2020. Objem flexibilných emisných povoleniek je navyše obmedzený. Za celú Úniu je 100 miliónov ton CO2.

Druhým nástrojom flexiblity sú emisie z využívania pôdy. Spolu môžu štáty využiť emisie v objeme 280 miliónov ton CO2. Tento sektor má ku klimatickým cieľom prispieť po prvýkrát. Emisie CO2 na jednej strane vypúšťa – napríklad spaľovaním biomasy – aj absorbuje – vďaka lesom.

Cesta najľahšieho odporu

„Namiesto zníženia emisií o 30 percent môže využitie falošných kreditov z lesníctva a nadbytočných povoleniek ETS znížiť cieľ pre sektory mimo obchodovania (s emisiami) na skromné zníženie o 27 percent,“ uvádza spoločná tlačová správa Carbon Market Watch a Transport & Environment.

Nástroje flexiblity sa podľa aktivistov môžu stať „dierami, ktoré umožnia krajinám robiť klimatické opatrenia na papieri, ale nie v skutočnosti.“

Varujú, že možnosť využiť povolenky z ETS a z využitia obmedzí ochotu štátov prekonať stanovené ciele.

Návrh Komisie preto kritizovala aj celoeurópska sieť environmentálych organizácií European Environment Bureau (EEB) ako „cestu najľahšieho odporu.“

Čítajte aj: Klíma aj odpady. Slovenské predsedníctvo bude pod drobnohľadom aktivistov

„Komisia uviazla so zastaranými cieľmi pre rok 2030 a nezahrnula do svojho návrhu mechanizmus, ako zvýšiť ambíciu,“ píše sa vo vyhlásení EEB.

Bohatší zapracujú viac

Jednotlivé národné ciele Komisia stanovila podľa HDP. „To zabezpečuje spravodlivosť, pretože členské štáty s vyšším príjmom zoberú na seba ambicióznejšie ciele ako členské štáty s nižším príjmom,“ vysvetľuje európska exekutíva.

Zároveň však priznáva, že takýto prístup znamená pre niektorých relatívne vyššie náklady pre dosiahnutie národných cieľov. Pre skupinu štátov s vyšším príjmom preto ciele „prispôsobila tak, aby bola zohľadnená nákladová efektívnosť spravodlivým a vyváženým spôsobom.“

Výsledkom je, že národné ciele pre zníženie emisií do roku 2030 siahajú od nula percent pre Bulharsko do 40 percent pre LuxemburskoŠvédsko.

Slovensko dostalo za úlohu znížiť emisie zo sektorov mimo ETS o 12 percent. Flexibilitu môže využiť len v prípade pôdy, a to do výšky 0,5 percenta emisií z roku 2005.

Slovensko a brexit

Štáty si môžu samé vybrať, ako emisie znížia. Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla  nedávno avizoval, že Slovensko sa bude sústrediť na stabilizácii emisií v doprave a ďalej na „zrelé ovocie, ktoré vieme ľahko odtrhnúť.“

„Na Slovensku je to najmä v oblasti zatepľovania budov a odpadového hospodárstva. A čiastočne aj v poľnohospodárstve, ak sa budeme sústrediť na ozelenenie,“ povedal Kurilla v rozhovore pre EurActiv.sk.

Kurilla tiež varoval, že ak Veľká Británia opustí EÚ, jej bremeno si buď rozdelia ostatné štáty alebo sa oň zníži cieľ pre celú EÚ.

Podľa návrhu Komisie má Británia znížiť emisie o 37 percent. Spoločnosť Carbon Brief vypočítala, že v prvom prípade sa národné ciele zvýšia približne o jedno percento a v druhom sa cieľ EÚ zníži z 30 na 29 percent.

Čítajte aj: Norbert Kurilla: Brexit môže znamenať vyššie emisné ciele pre Slovensko

REKLAMA

REKLAMA