Únia musí dovážať viac surovín. Za akú cenu?

Plán Komisie ako zaistiť európskym spoločnostiam lepší prístup k nerastným surovinám potvrdzuje tvrdý postoj Únie k reštrikciám na trhoch, úvahy o hromadení zásob i snahu ľahšie vysledovať pôvod a trasu importovaných materiálov.

Dnes mala Komisia predstaviť stratégiu, ktorá by firmám v Európe uľahčila prístup k surovinám na svetových trhoch a riešila problémy na trhoch s komoditami. Predstavenie sa ale odložilo na jarný termín. Návrh dokumentu sa venuje možným nedostatkom dreva, papiera, kože či gumy, ale hlavný dôraz kladie na nedostatok vzácnych zemín, čím by sa obmedzil pokrok v strategických „high-tech“ technológiách pre elektromobily alebo vojenské sledovacie zariadenia.

Únia je závislá na dovoze kovov, ako sú kobalt, platina, vzácne zeminy a titán, ktoré sú zásadné pre výrobu mobilných telefónov, notebookov alebo zelené technológie.

EÚ reaguje na globálny nedostatok zdrojov a čoraz reštriktívnejšie čínske exportné kvóty vzácnych zemín. Čína, ktorá produkuje takmer 97% vzácnych zemín sveta, zaviedla kvóty už v roku 2005 a v roku 2015 plánuje úplný zákaz vývozu týchto nerastov.

Radikálne návrhy

Medzi pripravovanými opatreniami je nielen možnosť vytvoriť program hromadenia zásob pre najkritickejšie suroviny, ktoré identifikovali odborníci v roku 2010, ale tiež úplne alebo čiastočne vylúčiť zo Všeobecného preferenčného systému WTO krajiny, ktoré obmedzenia na obchodovanie s nerastami zaviedli. Komisia mieni konfrontovať akúkoľvek krajinu, ktorá obmedzuje dodávky pre európsky trh.

Podľa neziskovej rozvojovej organizácie Traidcraft by tento prístup mohol ohroziť rozvoj ťažby minerálov, ktorou sa africké krajiny snažia bojovať s chudobou a prípadnými obmedzeniami vývozu chránia svoje hospodárstvo.

„V záujme získať prístup k lacným surovinám EÚ ohrozuje úplný základ budúceho rozvoja krajín…Rozhodujúce je, aby rozvíjajúce sa krajiny mohli používať všetky nutné politické nástroje, ktorými zvýšia hodnotu svojich nerastných surovín,“ píše Liz May, politická poradkyňa organizácie.

V dokumente, do ktorého nahliadla agentúra Reuters sa tiež píše, že „predvídaný technické inovácie by mohli v období 2006-2030 dvadsaťnásobne zvýšiť dopyt po gáliu a osemnásobne po indiu a germániu…Materiály, ktoré dodnes neboli označené za kritické, ako napríklad lítium, môžu byť na základe rozvoja na trhu a technologických inovácií potenciálne „kritické“ v budúcnosti.“

V návrhu stratégie sa zároveň uvádza, že dvadsaťsedmička musí zlepšiť svoje technológie recyklácie a zastaviť každoročný únik znovu použiteľných surovín zo zošrotovanej elektroniky alebo áut mimo Európu.

Únia poškuľuje po afrických zdrojoch

Jedným z možných riešení by bola diverzifikácia dodávok dovozom z afrických krajín. Napríklad Konžská demokratická republika (DRC) má veľké zásoby kobaltu a tantalu, Južná Afrika a Zimbabwe zase platiny. Tantal taktiež objavili v Rwande, Zambia je bohatá na kobalt.

Minerály z východu DRC, ktoré priťahujú pozornosť zahraničia, ale majú označenie „konflitné“ alebo „krvavé.“ Z ich ťažby často profitujú rôzne rebelské skupiny, ktoré v záujme kontroly baní, obchodných ciest a ďalších strategických oblastí zastrašujú a utláčajú miestne obyvateľstvo, vedú krvavé vojny a páchajú zločiny typu masové znásilňovanie.

Podľa nemenovaného hovorcu Komisie je otázka transparentnosti ťažobného priemyslu dôležitým bodom prijímaného plánu o nerastných surovinách. Zároveň ale EurActivu priznal, že hľadanie pôvodu surovín je v niektorých krajinách „extrémne komplexné“ a v praxi bude veľmi ťažké presne vypátrať trasy dovážaných komodít.

„Ťažba minerálov v konfliktných oblastiach sa týka stoviek oblastí a nie všetky sú registrované. Často neformálne ťažia „remeselnícki“ baníci, ktorí nutne nemusia byť pod kontrolou ilegálnych ozbrojencov. Počet zainteresovaných strán je značný a rýchlo môže viesť ku konfliktom,“ uviedol zdroj z Komisie.

Samotní štátni úradníci sú tiež často zapojení do produkcie a obchodu s minerálmi, čím sa ne/legálnosť aktivít ešte viac zahmlieva. To môže priniesť aj mnohé legislatívne problémy.

Právnici sa môžu inšpirovať príkladom z USA

V decembri 2010 prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom požaduje, aby Komisia a Rada predložili návrhy ako zabezpečiť vysledovanie nerastných surovín dovážaných na európsky trh. Taktiež naliehal na EÚ a krajiny Africkej únie (AU), aby „spolupracovali na trvalo udržateľnej ťažbe nerastov a transparentnosti kontraktov o ťažbe.

Inšpiráciou môže byť americký Dodd-Frankov zákon prijatý v júli 2010, ktorý vyžaduje, aby plynárenské, ropné a ťažobné spoločnosti pôsobiace na Wall Street zverejňovali svoje príjmy a platby daní. Firmy tiež musia preukázať, či ich produkty neobsahujú suroviny z baní v DRC, ktoré kontrolujú rebeli.

„Krvavé mobily“

Dánsky dokument s názvom „Krv v mobile,“ ktorý bol podporený mediálnym programom EÚ, odhaľuje prepojenie medzi mobilnými telefónmi a občianskou vojnou v Kongu.

Ukazuje ako mnoho surovín používaných na výrobu mobilov pochádza z baní a východe DRC, čím výrobcovia ako Nokia, Samsung a ďalší nepriamo podporujú občiansku vojnu v krajine. Podľa autora dokumentu žiadny globálny výrobca nemôže zaistiť, že jeho dodávatelia nenakupujú „konfliktné minerály,“ pretože firmy v súčasnosti nemajú systém na vystopovanie, audit a certifikáciu pôvodu používaných surovín.

Spoločnosť Nokia uvádza, že je veľmi znepokojená potenciálnym prepojením medzi ťažbou a konfliktom v DRC a pracuje na tom, aby sa do jej dodávateľskej siete kovy z konfliktných oblastí nedostali. Zároveň ale Esko Aho, viceprezident spoločnosti Nokia, pre fínske noviny Helsingin Sanomat priznal, že kontrola dovozu je kvôli rozmanitej sieti dodávateľov zložitá.

Podľa Asociácie GSM (GSMA) firmy už aktívne uskutočňujú kroky zamerané na to, aby zariadenia neobsahovali „konfliktné minerály.“

Riaditeľ pre výskum a udržateľnosť GSMA Jack Rowley uviedol, že „priemysel s mobilnými telefónmi je v súlade so všetkými súvisiacimi smernicami OSN a výrobcovia po dodávateľoch vyžadujú písomné potvrdenie, že nepoužívajú koltán z negálnych zdrojov v DRC.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA