Únia v klíme nepoľavuje. S Trumpom sa nedá dohodnúť, tvrdí

Europoslanci schválil nariadenie o spoločnom úsilí týkajúce sa emisií z poľnohospodárstva aj dopravy.

Európski lídri na summite budúci týždeň potvrdia svoj záväzok k Parížskej dohode o klíme. S odvolaním sa na návrh záverov zo zasadnutia Európskej rady to píše portál EurActiv.com.

Po tom, ako Donald Trump oznámil odstúpenie Spojených štátov od klimatickej dohody, sa ju nanovo rozhodli podporiť Európska únia a ďalšie svetové ekonomiky. Rozkol medzi Američanmi a ďalšími krajinami poznačil aj tohtotýždňovú schôdzku enviroministrov G7, skupiny najväčších západných ekonomík.

Americký zástupca sa dištancoval od záverov o klimatickej dohode.

Jediná priamo volená európska inštitúcia, Európsky parlament, svoj záväzok potvrdila na tohtotýždňovom plenárnom zasadnutí schválením nariadenia o spoločnom úsilí. To sa týka emisií mimo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). Europoslanci okrem toho tvrdo kritizovali Washington.

Nariadenie o spoločnom úsilí

V stredu 14. júna schválil Európsky parlament (EP) nové povinné obmedzenia emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 a stanovili ciele až do roku 2050.

Komisia dá viac na ekologickú dopravu. V Rade jej hrozí oklieštenie

Nové limity pre vybrané odvetvia by mali prispieť k dosiahnutiu celkového cieľa EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, ku ktorému sa Únia zaviazala v rámci parížskej klimatickej dohody.

Parlament schválil zmeny v legislatívnom návrhu z dielne Európskej komisie pomerom hlasov 534 (za): 88 (proti): 56 zdržalo sa hlasovania.

Poľnohospodárstvo, doprava, odpad

“Dnešné hlasovanie je jasným signálom Donaldovi Trumpovi: S vami alebo bez vás, Európa bude konať na základe záväzkov, ktoré jej vyplývajú z parížskej dohody a chopí sa príležitostí, ktoré jej ponúka zelený rast. Temer všetky politické skupiny podporili silný a ambiciózny klimatický zákon,” uviedol spravodajca pre túto oblasť, holandský poslanec Gerben-Jan Gerbrandy.

Nové nariadenie rozdelí celkový cieľ Únie medzi jednotlivé členské štáty zavedením záväzných národných stropov pre odvetvia, ktoré nie sú súčasťou trhu EÚ s emisiami CO2.

Vzťahovať sa bude na sektor poľnohospodárstva, dopravy, výstavby a odpadu, ktoré sa podieľajú na tvorbe približne 60 % emisií skleníkových plynov EÚ.

Cieľ pre rok 2030

V týchto sektoroch by do roku 2030 malo dôjsť k tridsaťpercentnému zníženiu emisií v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

V praxi to znamená, že každý členský štát by sa mal vydať na cestu postupného znižovania emisií.

S výpočtom postupného klesania emisií by sa malo podľa poslancov začať už v roku 2018, a nie v roku 2020, ako navrhuje Európska komisia, čo by malo zabrániť nárastu emisií v prvých rokoch platnosti nových pravidiel.

Poslanci s cieľom zaistiť dlhodobú predvídateľnosť navrhujú stanovenie cieľa aj na rok 2050. Ten by mal spočívať v 80-% znížení emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou z roku 2005.

Priestor pre flexibilitu

EP chce členským štátom uľahčiť napĺňanie ich cieľov aj prostredníctvom ustanovenia, ktoré by im umožnilo využiť v danom roku až desať percent svojich budúcoročných emisných kvót.

Emisný strop v nasledujúcom roku by sa následne znížil o objem prenesených emisií.

Súčasťou schváleného textu je aj odmena vo forme zvýšenej flexibility pre členské štáty EÚ, ktoré prijmú opatrenia na znižovanie emisií ešte pred rokom 2020.

Únia má nový plán pre znižovanie emisií. Je deravý, tvrdia aktivisti

V nadväznosti na dnešné hlasovanie EP poslanci začnú rokovať o konečnom znení nových pravidiel s Radou EÚ (ministri členských štátov), s cieľom dosiahnuť čo najrýchlejšiu dohodu.

Komisia: Paríž nebudeme otvárať

Poslanci Európskeho parlamentu diskutovali v utorok 13. júna o rozhodnutí prezidenta USA Donalda Trumpa odstúpiť od parížskej klimatickej dohody.

Tento krok sa stal terčom kritiky zákonodarcov EÚ, ako však uviedol podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, Únia je odhodlaná aj bez účasti USA napĺňať ambiciózne ciele parížskej dohody.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker europoslancom pripomenul, že o Parížskej dohode nie je možné znovu rokovať.

Podľa neho je odstúpenie Spojených štátov od dohody viac ako smutná udalosť, je to znamenie odmietnutia spoločnej akcie pri riešení osudov našej planéty. Predseda EP Antonio Tajani označil rozhodnutie Trumpovej vlády za “chybu”.

Šefčovič: Američania sa mobilizujú

“Sme sklamaní a tento krok ľutujeme. Ale rozhodnutie americkej administratívy neznamená ukončenie dohody. Som presvedčený, že zvyšok sveta bude viac zjednotený a odhodlaný pracovať na úplnom vykonávaní Parížskej dohody,” spresnil Juncker.

Šefčovič v rozhovore pre TASR upozornil, že aj dnešná rozprava v europarlamente potvrdila, že Komisia i europoslanci sú sklamaní rozhodnutím Bieleho domu.

Dodal, že aj na základe svojich nedávnych pracovných návštev v Číne a v Kazachstane, kde sa stretol aj s americkými delegáciami, môže potvrdiť, že americká spoločnosť sa výrazne zmobilizovala.

Je záujem na úrovni viacerých štátov, veľkých miest, ale aj zo strany amerických korporácií dodržiavať princípy Parížskej dohody a urobiť maximum preto, aby pohľad na USA nebol len negatívny. Spresnil, že EÚ bude s týmito štátmi a mestami úzko spolupracovať.

Spolupráca s mestami a štátmi

„My Parížsku dohodu považujeme za dobre vyrokovanú, podpísanú a zratifikovanú, ktorá už vstúpila do platnosti. Nechceme o nej vyjednávať, ale napĺňať ju a implementovať,” zdôraznil Šefčovič, ktorý bol v decembri 2015 pri zrode dohody z Paríža.

Dodal, že EÚ víta, že americké štáty ako Kalifornia, New York, Washington, viaceré mestá a tiež veľké korporácie sa rozhodli konať v súlade s klimatickými cieľmi.

Môžu tak konať, lebo pokiaľ ide o mestskú dopravu, výrobu energie v každom zo štátov a stimuly poskytované výrobcom elektriny, do veľkej miery to majú v rukách guvernéri štátov a primátori miest. Pre dobro veci sú aj rozhodnutia firiem ako Google, ktorá chce vo svojich dátových centrách využívať len obnoviteľnú energiu.

„EÚ je lídrom zmien“

“Privítali by sme, keby federálna vláda bola s nami, budú nám ako partneri chýbať. Ale veríme, že jednotlivé americké štáty a mestá a korporácie urobia maximum preto, aby boj s klimatickými zmenami bol úspešný,” opísal Šefčovič situáciu.

Pripomenul, že postoj USA neodradil EÚ a zvyšok medzinárodného spoločenstva od aktivít v prospech cieľov parížskej dohody. EÚ je aj naďalej lídrom týchto zmien a stala sa prvou veľkou ekonomikou, ktorá všetky záväzky z Paríža už aj transformuje do európskych zákonov.

Všetky tieto zákony by podľa Šefčoviča mali byť schválené tento rok a na budúci rok.

“Pokračujeme aj v líderskej pozícii v oblastiach, ako je veda a výskum, kde EÚ prevzala vedenie Medzinárodnej misie pre inovácie. Tá bola založení vlani v San Franciscu, ale vzhľadom na novú situáciu v USA v tejto iniciatíve pokračuje Európa,” poukázal Šefčovič na ďalšie aspekty súvisiace s USA a ich postojom k Parížskej dohode.

Škripek: Náklady ponesú štáty

„Rešpektujem Parížsku dohodu, jej ciele a v tomto smere aj snahu EK o znižovanie emisií,“ uviedol poslanec Branislav Škripek (ECR, OĽaNO).

„Výdavky však do veľkej miery budú niesť členské štáty, pričom ešte nemáme spočítané všetky náklady. Rizikom je strata pracovných miest napríklad v oceliarskom priemysle, ktorý zamestnáva tisíce ľudí na Slovensku,‟ doplnil slovenský europoslanec.

„Parížska klimatická dohoda je veľkým úspechom európskej diplomacie. Krok prezidenta Trumpa najviac negatívne ovplyvní práve USA,“ skonštatoval Ivan Štefanec (EĽS, KDH).

„Európska únia si svoje záväzky splní a k ochrane svetovej klímy bude pristupovať zodpovedne,‟ dodal Štefanec.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA