V Maroku sa bude hovoriť o uplatňovaní Parížskej dohody, Merkelová nepríde

Parížska dohoda vstúpila do platnosti. V Marrákeši sa začína COP22.

Piatok, keď Parížska dohoda vstúpila do platnosti, mohol byť perfektným dňom na oslavy. Pokazila ich len jedna informácia: na nadchádzajúcej klimatickej konferencii bude chýbať predstaviteľka najväčšej európskej ekonomiky.

Po tom, ako Parížska dohoda vstúpila 4. novembra do platnosti, budú zmluvné strany hovoriť o implementácii. COP22 sa začína v marockom Marrákeši v pondelok 7. novembra.

V polovici novembra na ňu majú zavítať francúzsky prezident, ako aj španielsky a taliansky premiér. Ako však informoval portál EurActiv.fr, klimatickej konferencie sa nezúčastní nemecká kancelárka.

Nemci nesplnia klimatické ciele

Nemecko patrí medzi zástancov ambicióznej klimatickej politiky Európskej únie. Rozhodlo o predčasnom uzatvorení všetkých jadrových elektrární, ktoré chce nahradiť obnoviteľnými zdrojmi energie.

Má to však jeden háčik. Kým sa mu to podarí dosiahnuť, musí sa spoliehať na najšpinavšie fosílne palivo: uhlie. Dôvodom je jeho nízka cena a dostupnosť.

V krajine sa viedla dlhá diskusia o cieľovom termíne pre uzatvorenie všetkých uhoľných elektrární. Konkrétny dátum sa napokon do klimatickej stratégie nedostal, píše EurActiv.fr. Vicekancelár Sigmar Gabriel potom vyhlásil, že sa to nepodarí pred rokom 2040.

Nemecku podľa portálu EurActiv.fr hrozí, že nesplní európsky ciele pre zníženie emisií do roku 2020. A prekvapivo aj cieľ pre podiel obnoviteľných energií na celkovej spotrebe energie.

Tento dôvod je podľa portálu za neúčasťou Merkelovej na marrákešskej klimatickej konferencii.

Ratifikácia všetkých členských štátov chýba

Slovenský minister životného prostredia László Sólymos privítal vstup klimatickej dohody do platnosti ešte pred začiatkom COP22 v Marrákeši.

„Parížska dohoda vstupuje do platnosti v rekordne krátkom čase, čo je historická udalosť,“ uviedol podľa piatkovej tlačovej správy. „Svet sa ide naozaj spoločne popasovať s globálnym otepľovaním,“ tešil sa minister.

Dohoda z decembra 2015 vstúpila do platnosti na 30. deň od ratifikácie 55 stranami, ktoré vypúšťajú aspoň 55 percent emisií. Dvojitý prah bol prekročený 5. októbra. Prispeli k nemu Čína, Spojené štáty, Brazília, India a napokon aj Európska únia.

Súhlas Rady EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty, sa podarilo dosiahnuť slovenskému predsedníctvu.

Na národnej úrovni však dohodu stálo neratifikovali všetky štáty. Schválili ju Nemecko, Francúzsko, Poľsko či Slovensko. K ratifikácii ešte nepristúpili Veľká Británia, Taliansko ani Česko.

Cañete si pomýlil termín

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič je napriek tomu optimistický.

„Sme pripravení využiť dynamiku, aby sme zrýchlili prácu na transformácii smerom k čistej energii, v našej Únii a celosvetovo,“ citovala Šefčoviča tlačová správa Komisie.

Pokiaľ ide o komisára pre klimatickú a energetickú politiku Miguela Ariasa Cañeteho, v pôvodnej verzii inej tlačovej správy povedal, že vstup Parížskej dohody do platnosti je „vecou niekoľkých týždňov“. Všimol si to portál Politico.

„Marrákeš bude o akcii a implementácii. Je čas na konkrétne výsledky,“ dodal Cañete, ktorý bude na COP22 zastupovať Európsku komisiu.

Radu EÚ bude reprezentovať Sólymos. „V Maroku… by mala Parížska dohoda dostať prvé reálne kontúry,“ avizoval slovenský minister v predvečer konferencie.

Horúca téma Marrákešu: financovanie

Sólymos spresnil, že v Maroku sa bude hovoriť o „detailoch kontroly a o reportovaní“ plnenia národných záväzkov.

Hlavnou výzvou bude prepracovať ich tak, aby zabezpečili splnenie hlavného cieľa Parížskej dohody: obmedzenie oteplenia zemského povrchu na dva stupne Celzia do konca storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Aj samotné OSN pritom priznáva, že Zem sa už oteplila o jeden stupeň. Rada EÚ zase vyjadrila „obavu“ nad tým, že súčasné národné záväzky „nepostačujú na nevyhnutné snahy dosiahnuť dlhodobý teplotný cieľ.“

Horúcou otázkou na COP22 bude aj, ako dosiahnuť skorší záväzok – financovanie rozvojových krajín na úrovni 100 miliárd dolárov ročne.

India sa už vlani sťažovala, že rozvinuté krajiny „zveličujú pokrok“ vo financovaní rozvojových. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ich odhadla v rokoch 2013-2014 na 57 miliárd dolárov. India hovorí len o 2,2 miliardách.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA