Väčšiu enviro-zodpovednosť žiadajú od politikov aj firmy

Na stranu ochranárov prírody, ktorí sa obávajú, že prebiehajúci Summit Zeme v Rio de Janeiro neprinesie žiadne záväzky v oblasti environmentálnej udržateľnosti, sa postavili nečakaní spojenci – veľké korporácie. Environmentalisti však ich zelené vymývanie mozgov odmietajú.

Niekoľko desiatok veľkých svetových firiem a koncernov z celého sveta naliehajú na politických lídrov, aby využili konferenciu OSN v Riu na stanovenie jasných cieľov v oblasti energetiky a ekologickejšieho vývoja.

„Sme veľmi znepokojení nedostatkom ambície a nedostatkom zapálenia uskutočniť zmenu tu v medzinárodnej komunite,“ povedal Peter Paul Van De Wijs, výkonný riaditeľ Svetovej podnikateľskej rady pre udržateľný rozvoj (WBCSD).

S odkazom na epické súboje v Európskej únii v otázke povinných štandardov energetickej efektívnosti a redukcie spotreby fosílnych palív, Van De Wijs zopakoval obavy environmentalistov o tom, že zasadnutie v Riu bude skôr o rétorike než o riešení podstaty problémov.

„V týchto diskusiách je príliš veľa politických stanovísk, namiesto toho, aby sa zohľadnil širší pohľad spoločnosti a prebrala zodpovednosť,“ ohodnotil vývoj telefonicky priamo z brazílskeho centra diania. „Práve preto je to pomerne jedinečné, že firmy tu priamo žiadajú viac cieľov, viac akcie a inteligentnejšiu reguláciu.“

Veľa rečí, žiadne skutky

Päťdesiat-stranový návrh záverov konferencie nesie názov „Budúcnosť, ktorú chceme“. Avšak obsahuje len málo záväzných cieľov a povinností, v ktoré najvyšší predstavitelia EÚ a ekologickí aktivisti dúfali.

„Ak chcete v živote niečo dosiahnuť, musíte si stanoviť konečné ciele, ale tiež míľniky, inak to zostanú len reči,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv Jan Zijderveld zo spoločnosti Unilever. „Ako inak zmeriate úspech? Ako budete vedieť, ako dobre ste si počínali? Ako odvodíte zodpovednosť ľudí za ich dosiahnutie alebo nedosiahnutie?“ dodal.

Z januárového zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose, ktorý reprezentuje približne 1000 najväčších svetových firiem, taktiež vzišla výzva voči vládam, aby v Riu pripravili „ambiciózne, univerzálne a spravodlivé ciele udržateľného rozvoja“ a pri riešení rozvojových a ekologických výziev viac využívali spoluprácu so súkromným sektorom.

Zelená zásterka?

Niektoré environmentálne skupiny však environmentálnej taktike veľkých firiem v Riu neveria.

Priatelia Zeme napríklad spustili petíciu v snahe bojovať voči nátlaku firiem na OSN, aby sa svetové spoločenstvo viac spoliehalo na trhové riešenia.

Ďalšia skupina – Corporate Europe Observatory – monitorujúca lobing firiem v EÚ obvinila na predchádzajúcom Summite Zeme v Johannesburgu (2002) podnikateľský sektor z „lobingovej ofenzívy“ a varovalo na súčasnom summite pred „bezprecedentnou úrovňou aktivity priemyslu“.

V Johannesburgu „priemysel predstavil záplavu dobrovoľných iniciatív, ktoré sa mali zaoberať sociálnymi a environmentálnymi problémami,“ pripomenuli vo svojom stanovisku vydanom ku konferencii v Riu. „Táto propagandistická show mala žiadaný dopad zeleného vymývania mozgov pri imidži firiem, ktorých aktivity boli a stále sú vzdialené od udržateľných a sociálne zodpovedných.“

„Prisľúbili nám zelenú ekonomiku, Budúcnosť, ktorú chceme, ale tešiť sa môžeme len na  tri ďalšie dni zeleného vymývania mozgov,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Greenpeace International Kumi Naidoo.

„Od G20 po Rio+20, toto nie je dobrý týždeň pre ľudí ani planétu. Zatiaľ čo sa miliardy míňajú na pomoc bankám a ďalšie miliardy na dotácie odvetvia fosílnych palív, je jasné čiu agendu naši lídri nasledujú. Tú doterajšieho prístupu znečisťujúcich korporácii,“ dodal.

Vlády samotné to nezvládnu

Niekde medzi uvedenými názormi sa nachádzajú tí, ktorí hovoria, že bez ohľadu na to, čo napokon vzíde z konferencie v Riu, rozsah výziev, ktorým čelí množiaca sa populácia a rastúci dopyt po prírodných zdrojoch nedokážu politici a vlády vyriešiť samostatne.

„Škála problému je taká, že všetky krajiny musia navrhovať inštitúcie a politické mechanizmy, ktoré vyšlú signál všetkým ľuďom, všetkým užívateľom zdrojov, že tieto zdroje sú vzácne, že životné prostredie nemá takú absorpčnú kapacitu a my musíme žiť efektívnejšie,“ uviedol riaditeľ pre životné prostredie v OECD. Simon Upton.

„Celá tá strana spotreby, to je to, čo ťahá ekonomiku, tam sa musia tie odkazy dostať. Nie je to len vec vlády.“

„Tradičné inštitúcie, ktoré sa kedysi starali o tieto veci – vlády – v skutočnosti nedokážu ťahať za jeden povraz,“ skonštatoval Zijderveld. Práve preto musia byť podľa neho firmy nájsť „nový spôsob“ ako rásť a byť ziskový. „Ale to všetkými tými výzvami, ktorým svet čelí – v podstate kvôli nedostatku vody a potravín – musíme prevziať zodpovednosť a vyvinúť nový biznis model.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA