Včely môžu byť „závislé“ na pesticídoch

Niektoré druhy pesticídov, vrátane tých používaných na Slovensku, sú pre včely návykové, potvrdila nová štúdia Univerzity v Newcastle.

„Máme dôkaz o tom, že včely pri výbere potravy uprednostňujú pesticídmi kontaminované jedlo,“ vyhlásila Geraldine Wright, autorka novej štúdie, ktorá preukázala, že včely môžu byť závislé na potrave obsahujúcej neonikotinoidy podobne ako človek na cigaretách a nikotíne.  

Wright prostredníctvom laboratórnych testov dokázala, že „neonikotinoidy môžu fungovať ako droga,“ ktorá takto kontaminované jedlo „robí viac žiaducim.“

Tento druh syntetických pesticídov na báze nikotínov je pomerne účinnou ochranou poľnohospodárskych plodov. Rastliny ho absorbujú ešte počas svojho rastu a chemikálie následne napádajú nervový systém prípadných škodcov. 

Viaceré štúdie však preukázali, že neonikotinoidy zároveň ovplyvňujú aj pamäťové centrum užitočného hmyzu, akým sú napríklad včely. Tie po „otrave“ týmto druhom pesticídov majú problémy s navigáciou, čo výrazne zhoršuje ich opaľovacie schopnosti.

Tento relatívne nový druh insekticídov uviedli na trh pred približne 20 rokmi a odvtedy sa vedú diskusie o tom, či by jeho používanie nemalo byť obmedzené.  Európska komisia v roku 2013 spustila iniciatívu na obmedzenie troch „najškodlivejších“ neonikotinoidov a to imodakloprid, tiametoxám a klotianidín na obdobie dvoch rokov.

„Podľa Greenpeace by tieto nebezpečné toxické látky na ošetrenie rastlín mali byť zakázané natrvalo. Za najviac nebezpečné pre včely a iné opeľovače považujeme nielen v štúdií spomínaný imodakloprid, tiametoxám, klotianidín, ale aj chlórpyrifos, cypermetrín, deltametrín a fipronil,“ reagovala pre EurActiv koordinátorka kampane Greenpeace Slovensko Katarína Nikodemová.

„Všetky tieto sú medzi účinnými látkami na zozname autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín aj na Slovensku. Neškodia pritom iba včelám. Pesticídy používané v našom poľnohospodárstve sa dostávajú aj do pôdy, vody a vo forme rezíduí pesticídov aj priamo na náš tanier,“ dodala.

Evidencia sa hromadí

Ďalšia štúdia zverejnená minulú stredu v renomovanom vedeckom časopise Nature naznačila, ako nebezpečné sú tieto látky pre niektoré druhy včiel.

Švédsky vedci zistili, že kolónie čmeliakov a divokých čiel nerástli takmer vôbec v blízkosti polí repky olejnej ošetrenej  klatianidínom v porovnaní so vzorkou opeľovačov z oblastí bez týchto druhov pesticídov. „Nepreukázali sme riziko pre včely medonosné,“ dodal koordinátor projektu Maj Rundloef z Lundskej univerzity.

To, že včely medonosné neuprednostňujú potravu kontaminovanú klatianidínom potvrdila aj Geraldine Wright, ktorá v laboratórnom experimente kŕmila stovky čmeliakov a tisícky včiel buď roztokom sacharózy s pridanými neonikotinoidmi alebo čistým nektárom.

„Včely oboch druhov sa nevyhýbali žiadnemu z pesticídov. Namiesto toho si samy vybrali skúmavky obsahujúce buď imodakloprid alebo tiametoxám,“ vysvetlila Wright pre agentúru AFP.

Európska asociácia na ochranu plodín, ktorá zastupuje záujmy výrobcov pesticídov však spochybnila výsledky novej štúdie. „Závery ukazujú, že včely nemali žiadne zdravotné problémy, keď boli vystavené realistickým koncentráciám pesticídov,“ uviedla asociácia v tlačovej správe.  

Európska komisia by mala prehodnotiť obmedzenia troch najkontroverznejších neonikotinoidov do 1. decembra 2015. K diskusii by mala prispieť aj vedecká štúdia z dielne Európskej asociácie pre bezpečnosť potravín, ktorá zhodnotí dôsledky používania neonikotinoidov.

„Veríme, že náš minister Jahnátek pri tomto dôležitom hlasovaní tentokrát zahlasuje v súlade s často deklarovanou ochranou spotrebiteľa a zodvihne ruku za zákaz škodlivých a nebezpečných pesticídov,“ dodala za Greenpeace Slovensko Katarína Nikodemová.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA