Vedci: Nekonať je „neospravedlniteľné“

Podľa očakávaní, renomovaní vedci sa uplynulý týždeň zhodli, že ak svetoví lídri výrazne nezasiahnu proti klimatickým zmenám, svet bude čeliť vysokým hospodárskym a sociálnym nákladom. Vzhľadom na dostupnosť technológií je podľa nich nekonanie "neospravedlniteľné".

Uplynulý týždeň sa v Kodani zišli renomovaní vedci, aby diskutovali o klimatických zmenách vo vedeckom a politickom kontexte (EurActiv 09/03/09). Vo štvrtok (12. marca) sa uzniesli na spoločnom odkaze pre svetových lídrov, v ktorom varovali, že ak sa neprijmú okamžité ambiciózne opatrenia, svet bude znášať vysoké hospodárske a sociálne náklady.

Najhorší klimatický scenár, aký predpovedal Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), sa začína postupne napĺňať, tvrdia. Poukazujú pritom na neustále zohrievanie povrchu planéty, stúpanie hladiny svetových morí, dynamiku roztápania sa ľadovcov a mnohé prípady neobvyklých prírodných podmienok, ktoré presahujú očakávané vzorce správania sa prírody.

Pre nekonanie neexistuje žiadne ospravedlnenie, pretože v súčasnej dobe je už dostupná veľká paleta nástrojov pre znižovanie budúcich dopadov meniacej sa klímy. Vedci upozorňujú, že pre chudobnejšie krajiny je i mierna zmena podnebia veľmi riziková. V stávke je i samotný majetok a jeho bezpečnosť, pokiaľ ide o niektoré regióny.

Odpoveďou by podľa účastníkov vedeckej konferencie mala byť „spoločná, ale odlišná stratégia zmierňovania“ dopadov klimatických zmien. Závery konferencie, vrátane komplexného obrazu o prebiehajúcich zmenách klímy, založeného na posledných analýzach a vedeckých poznatkoch, budú predstavené svetovým lídrom pred decembrovou svetovou klimatickou konferenciou v Kodani (COP 15).

Klimatický „Marshallov plán“

Aj ambiciózne ciele pre znižovanie miery tvorby emisií CO2 môžu mať stimulujúci účinik na hospodárstvo, pokiaľ sú podporené správnymi politikami, tvrdia vedci.

„Mnohé súčasné výpočty sa mýlia v predpoklade, že prísne opatrenia budú nevyhnutne znamenať vyššie náklady, zvlášť v čase podstatnej nezamestnanosti a nedostatočného využívania kapacít, ako sa deje napríklad dnes,“ hovorí Terry Barker, riaditeľ Cambridgeského centra pre výskum zmierňovania vplyvu klimatických zmien, ktoré je pridružené k University of Cambridge.

Barker upozorňuje, že prísne ciele dokážu byť stimulom pre vytváranie inovácií a zrýchlenie distribúcie nízkouhlíkových technológií. Súčasne, firmy by mohli získať prostriedky aj nepriamo, prostredníctvom vhodne nastavených daňových nástrojov, ako i dotovaných cien emisných povoleniek. Ak firma investuje viac peňazí do nových technológií, môžu sa jej znížiť ďalšie nepriame dane, čím „sa zabezpečí rozpočtová neutralita takýchto opatrení“.

Globálnu finančnú krízu treba vnímať ako stimul pre spoločnú a koordinovanú odpoveď na klimatické zmeny, teda podobne, ako ju vníma americký prezident Barack Obama vo svojom „Green New Deal“. Prostriedky, ktoré sa vytvoria ako dôsledok takto stimulovaného hospodárskeho rastu, by sa mohli investovať v chudobnejších krajinách, tvrdia vedci.

„Tento ‘Nový Marshallov plán’ pre klímu by bol ziskom pre všetky strany,“ uzatvoril Barker.

Potenciál obnoviteľných zdrojov „presahuje doterajšie odhady“

Obnoviteľné zdroje energie majú väčší potenciál, než ako sa doteraz predpokladalo. Nové štúdie naznačujú, že technológie v oblasti solárnej a veternej energetiky by mohli do roku 2050 uspokojovať 40 percent svetového energetického dopytu, ak sa im dostane primeranej finančnej a politickej podpory. Takýto záver je v kontraste s doterajšími predpokladmi, že obnoviteľné zdroje ako také by sa mohli do roku 2030 podieľať na svetovej energetickej skladbe 12 percentami.

„Naše zistenia ukazujú, že s globálnou politickou podporou a finančnými investíciami sú doterajšie odhady o potenciáli obnoviteľných zdrojov v istom zmysle obmedzené,“ hovorí Peter Lund z Technologickej univerzity v Helsinkách. Vedci vo svojich záveroch dopĺňajú, že ak sa spomenutým technológiám nedostane dostatočnej podpory, existuje riziko, že budú odsunuté na okraj záujmov a do roku 2050 by sa mohli na svetovej energetickej skladbe podieľať len 15 percentami.

Pozície

Rajendra Pachauri, predseda IPCC, vyzval politikov, aby reagovali na vedecké závery konferencie. „Určite by mali reagovať na najhorší scenár – hoci existuje iba malé riziko, že sa naplní – pretože by mal hrozné dôsledky. Je to spoločný manažment rizík,“ povedal v rozhovore pre dánsky denník Politiken.

John Ashton, špeciálny predstaviteľ britského Úradu pre zahraničie a Commonwealth, pred vedcami povedal: „Ak sa politici a rozhodovatelia nebudú snažiť zaoberať svetom, pre ktorý je jediným spoľahlivým vodítkom veda, ak nebudú môcť alebo nebudú chcieť pochopiť odkaz, ktorý sa im snaží vaša komunita dať, prijmú zlé rozhodnutia, v prípade klimatických zmien katastrofické rozhodnutia.“

„V rámci spoločenskej zmluvy, kde sa vedci musia spojiť s tými, ktorí platia za ich produkty, zvlášť s platcami daní, zodpovednosť [..] je dnes rovnako dôležitá, ako veľmi bola doposiaľ mimo centra pozornosti potreba objavovať,“ doplnil.

Katherina Richardson, prodekanka Fakulty vied na Kodanskej univerzite, hovorí: „K dispozícii máme už mnoho nástrojov, ktoré možno okamžite nasadiť do boja proti klimatickým zmenám a ich dôsledkom. Preto neexistuje žiadne dostatočné ospravedlnenie pre odďaľovanie krokov pre kontrolu a minimalizovanie dôsledkov klimatického systému na náš druh.“

Podľa nej je súčasná ľudská generácia „prvou z doterajších 4 tis. na Zemi,“ ktorá rozumie dôsledkom svojich aktivít na klímu. Uzatvára: „Znamená to, že sme tiež prvou generáciou, ktorá má kapacitu niečo s tým urobiť.“

REKLAMA

REKLAMA