Veľká Británia počíta do budúcnosi s uhlím

Britský minister pre energetiku Ed Miliband vyzval svetových lídrov, aby uznali, že uhlie zostane aj v budúcnosti súčasťou energetickej skladby sveta. Jeho vyhlásenie prichádza pred 2-dňovým stretnutím ministrov životného prostredia 16 najväčších svetových ekonomík, ktoré do Washingtonu zvoláva americký prezident Barack Obama.

„Musíme sa snažiť, aby sa každá energetická možnosť posúvala k nízkouhlíkovému svetu,“ povedal britský minister energetiky Ed Miliband 27. apríla pre britský The Times. Súčasne sa postavil na obranu nedávneho rozhodnutia britskej vlády, podľa ktorého sa zakazuje budovať nové uhlie spaľujúce tepelné elektrárne bez toho, aby v nich nebola inštalovaná technológia zachytenia a uskladnenia emisií uhlíka (CCS).

„Najdôležitejšia technológia, ktorú svet mohol vyvinúť, je technológia zachytenia emisií uhlíka a ich trvalého uskladnenia hlboko pod zemským povrchom,“ povedal minister. Doplnil, že uhlie spaľujúce elektrárne sú nevyhnutným kľúčom pre znižovanie energetickej závislosti krajín, najmä pokiaľ ide o dovoz a spaľovanie zemného plynu.

Vláda v Londýne uplynulý týždeň (23.4.) oznámila, že nepovolí postaviť žiadnu ďalšiu tepelnú elektráreň bez toho, že by nemala nainštalované zariadenia na zachytenie a uskladnenie emisií uhlíka. Súčasne do roku 2020 prisľúbila postaviť štyri energetické „klastre“ s inštalovaným výkonom 300 MW.

Ed Miliband vo svojom stanovisku pre Snemovňu reprezentantov uvádza, že spraviť spaľovanie uhlia ekologickejším je medzinárodným imperatívom, pretože mnoho krajín pokračuje vo výstavbe tepelných elektrární rýchlym tempom. Ak by sa technológie CCS a čistejšieho spaľovania uhlia neinštalovali, svet by sa vzdialil od cieľa bojovať proti klimatickým zmenám.

Veľká Británia sa chce stať lídrom vo vývoji technológie CCS. Jej snaha je na druhej strane skôr nevyhnutnosťou, ak chce krajina do roku 2020 znížiť produkciu svojich emisií CO2 o 34 percent v porovnaní z rokom 1990, ako bolo oznámené uplynulý týždeň. Súčasne, približne tretina tepelných elektrární sa v priebehu nasledujúcich 10 rokov uzavrie, pretože nespĺňajú nielen stropy pre CO2, ale i ďalšie emisné štandardy EÚ.

Prvé projekty využívajúce technológiu CCS by mali krajinu stáť 0,75 – 1,5 mld. libier. Investície by mohli pochádzať napríklad zo systému obchodovania s emisiami uhlíka.

Environmentálni experti a aktivisti však varujú, že technológia CCS nie je zatiaľ natoľko vyvinutá, aby sa mohla začať komerčne inštalovať; vyžaduje si ešte ďalší vývoj. Obávajú sa, že Londýn nariadi, aby bola každá uhlie spaľujúca elektráreň vybavená technológiou skôr, než sa naozaj preukáže, že je účinná a funkčná.

Zelená poslankyňa Caroline Lucas hovorí, že lepšie by bolo, ak by britská vláda investovala prostriedky radšej do odskúšaných technológií, u ktorých sa preukázalo, že dokážu reálne znížiť produkciu emisií skleníkových plynov a podporujú rýchlejšie vytváranie nových pracovných miest. „Napríklad investovanie do obnoviteľných zdrojov dokáže vytvoriť za 10 rokov rýchlejšie štvornásobne viac pracovných miest ako CCS,“ povedala.

John Sauven, riaditeľ Greenpeace vo Veľkej Británii, povedal, že krajina nepotrebuje nové uhlie spaľujúce elektrárne. Podľa neho by mala skôr dať prednosť podpore energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie.

„Napriek tomu, ak sa vláda i tak rozhodne pre uhlie a CCS, v prvom rade bude musieť vyradiť flotilu elektrární, ktoré sú v prevádzke polstoročie a ničia naše šance pre naplnenie klimatických cieľov a ukázanie líderstva zvyšku sveta v znižovaní tvorby emisií CO2,“ napísal pre online vydanie britského Guardian.

REKLAMA

REKLAMA