Vyčerpávanie prírodných zdrojov má kritické rozmery

Ak by sme si chceli udržať dnešný životný štýl, v roku 2030 bude ľudstvo potrebovať dve planéty, varuje správa medzinárodných environmentálnych organizácií.

sucho
Globálny nedostatok vody

Rýchlosť vyčerpávania zdrojov sa zvyšuje. Ak bude rásť populácia týmto tempom, a nezmeníme svoj životný štýl, už v roku 2030 budeme potrebovať dve planéty, teda o 20 rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo. Tvrdí to správa Living Planet Report, vydávaná každé dva roky organizáciami Global Footprint Network, WWF a Zoological Society of London.

Na základe pozorovania zmien v ekosystémoch a vo vzorcoch spotreby ľudstva správa tvrdí, že za posledných 35 rokov klesla biodiverzita na planéte o 30%. Napriek určitým zlepšeniam v oblastiach s miernou klímou klesá naďalej.

Analýza ekonomickej stopy ľudstva, ktorá hodnotí rozsah vplyvu ľudských aktivít na ekosystémy Zeme, ukazuje, že naša spotreba zdrojov presahuje o 30% schopnosť planéty obnovovať ich. Už teraz môžeme cítiť niektoré dôsledky tohto „života nad pomery“ – odlesňovanie, nedostatok vody, klimatické zmeny.

Distribúcia zdrojov je nerovná. Väčšina ľudstva žije podľa správy v krajinách, ktoré sú ekologickými dlžníkmi – svoj nadmerný dopyt pokrývajú dovozom zdrojov z iných krajín. V EÚ je ekologická stopa dva krát väčšia, než biokapacita regióny, Británia a Španielsko majú ekologický deficit vyšší ako 150%.

Situácia však nie je beznádejná, existuje viacero možností, ako ju zvrátiť. Udržateľné riešenia bude aj naďalej prinášať technologický rozvoj, no väčšinu riešení už poskytuje súčasná miera poznatkov. Rozvojové ekonomiky môžu byť napríklad podporené masívnym transferom čistejších technológií. Udržateľnejší životný štýl môže pomôcť vytvoriť mestské plánovanie, rast populácie pomôže zvládnuť posilnenie postavenia žien, zlepšenie vzdelávania a plánované rodičovstvo.

Úspech týchto stratégií však závisí od zvládnutia zdrojov „podľa pravidiel prírody a podľa možností prírody“. Podľa správy je potrebná globálna spolupráca medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom, aby rozhodnutia prijímané v rozličných sektoroch a rozličných krajinách brali dostatočne do úvahy širšie ekologické dôsledky.

Správa varuje, že neurobiť nič by bolo veľmi drahé. Aj súčasná hospodárska recesia „je ničím v porovnaní s hroziacou krízou ekologického dlhu“. Hospodárske ťažkosti však znižujú množstvo zdrojov, ktoré sú krajiny ochotné vydať na riešenie ekologických problémov. V EÚ sa PoľskoTaliansko stavia proti klimaticko-energetickému balíku s argumentom, že by bola jeho implementácia pre priemysel príliš nákladná. V Británii zas médiá informujú, že boli výrazne redukované vládne plány na stavbu „ekologických miest“. Kvôli kolapsu cien nehnuteľností budú z desiatich projektov len dva.

REKLAMA

REKLAMA