Výnosy z emisií pôjdu aj na záchranu lesov

Podľa návrhu rezolúcie, o ktorej by mali dnes (16.2.) diskutovať poslanci EP, by sa mohla časť príjmov z obchodovania s emisiami vyčleniť na posilnenie politík zameraných proti odlesňovaniu, povedal pre EurActiv maďarský poslanec za EPP-ED Péter Olajos, spoluautor návrhu správy.

Výbor EP pre životné prostredie bude dnes (16.2.) diskutovať o návrhu správy o boji proti odlesňovaniu, ktorej autormi sú maďarský a rumunský poslanec, Péter Olajos (EPP-ED) a Magor Imre Csibi (ALDE). Ak výbor text schváli, plénum by o ňom mohlo hlasovať v júni. Po prijatí však nebude mať priamy vplyv na doterajšie politiky EÚ pre boj s klimatickými zmenami; bude len ovplyvňovať ďalší vývoj.

„Dôvod, pre ktorý sme toto začali, je, že každý rok zmizne trinásť miliónov hektárov lesa, čo sa rovná územiu Grécka,“ povedal Olajos. Dodal, že z aktuálnych diskusií v rámci EP vyplýva, že cieľ EÚ, do roku 2010 zastaviť stratu biodiverzity, je „nerealistický“. Súčasné politiky jednoducho nejdu dostatočne ďaleko, povedal. Podľa poslanca je potrebné viac sa zamerať a ochraňovať lesy v Európe, než sa príliš zameriavať na dažďové pralesy. V tomto smere je veľkou výzvou najmä vysoká miera deforestrácie východnej Európy, kde je zatiaľ stále väčšia biodiverzita než v západnej Európe. Odlesňovanie východu je predovšetkým dedičstvom komunistickej minulosti a relatívne nízkej úrovne hospodárskeho rozvoja.

Časť finančných prostriedkov na boj proti odlesňovaniu by sa mala získať z obchodovania s emisiami. Olajos v správe navrhuje, aby sa na tieto účely vyčleňovalo isté percento výnosov z EÚ ETS. Hoci súčasná schéma nezohľadňuje lesné emisné kredity, podľa energetického a klimatického balíka, ktorý sa prijal v decembri 2008, EÚ bude musieť do roku 2012 prijať pravidlá, ktoré budú v boji proti emisiám skleníkových plynov brať do úvahy aj lesy.

„Ak je deforestrácia globálnou politickou výzvou, EÚ musí byť na tomto poli vedúcou silou. Nielen preto, že sme v tomto obchode jedným z najväčších dovozcov, ale aj preto, lebo musíme stanoviť najlepšie postupy,“ povedal maďarský poslanec. Doplnil, že rezolúcia parlamentu bude mať vplyv aj na vytváranie pozície pre nadchádzajúce klimatické rokovania OSN v Kodani.

Niektoré časti Kjótskeho protokolu sú kontraproduktívne a preto je potrebné nahradiť ich, tvrdí Olajos. Ide napríklad o niektoré jeho dodatky, ktoré de facto obsahujú stimuly pre vytínanie dažďového pralesa, pričom je zrejmé, že kľúčom k úspešným klimatickým politikám je okrem iného aj rast nových takýchto lesov.

Európa má obrovskú technologickú výhodu: „Nie je to len morálna zodpovednosť, ale rovnako aj obchodná výhoda,“ vysvetlil."

Pohľad Európanov na úlohu lesa v boji proti klimatickým zmenám sa mení. Olajos je napríklad prekvapený návrhom poslanca Chrisa Davisa, ktorý v rámci rokovaní o klimatickom a energetickom balíku navrhol, aby bola technológia zachytenia a uskladnenia CO2 (CCS) zvýhodnená dvojnásobkom emisných kreditov. Maďarský poslanec na okraj toho povedal, že  „lesy sú technológiou CCS starou 500 mil. rokov“. Preto je podľa neho nepochopiteľné, prečo ich EÚ nezohľadňuje pri boji proti klimatickým zmenám: „To je súčasná úroveň nášho pochopenia problému.“

REKLAMA

REKLAMA