Výrobcovia triedený zber zaplatia z vlastného

Koľko ich to bude stáť však dnes ešte nikto nevie.

Slovensko od januára budúceho roka prechádza na nový systém odpadového hospodárstva, ktorý má odkloniť použiteľné suroviny zo skládok a opätovne ich materiálovo alebo energeticky využiť.

Základným kameňom nového systému je princíp, ktorý poveruje výrobcov a dovozcov tovarov postarať o svoj výrobok od dizajnu, uvedenia na trh až po obdobie, keď skončí v smetnom koši.

Takzvaná rozšírená zodpovednosť výrobcov funguje napríklad v Nemecku od začiatku 90. rokov. Nový zákon o odpadoch ju na Slovensku „rozširuje“ aj na komunálnu úroveň.

„Výrobcovia budú plne zodpovední za odpady z obalov a neobalových výrobkov z plastu, papiera, skla a kovu, ktoré sú hlavnou zložkou komunálnych odpadov,“ vysvetlil na konferencii Samospráva a triedený zber, ktorú organizuje spoločnosť ENVI-PAK, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) Vojtech Ferenc. „…budú mať povinnosť postarať sa o všetok vytriedený odpad a to na vlastné náklady,“ dodal.

V súčasnosti si výrobcovia plnia svoje povinnosti najmä cez priemyselné obaly, ktoré sú menej znečistené a ktoré tak predstavujú lacnejší spôsob, ako sa dostať k potrebným množstvám obalov. O komunálny odpad má dnes záujem len málokto.

Nový zákon však zavádza pre výrobcov tzv. zberový podiel, ktorý im stanovuje množstvá, ktoré musia dosiahnuť aj z komunálnych odpadov. Ten sa bude zároveň každý rok zvyšovať.

Informácie o  povinnostiach a benefitoch nového zákona o odpadoch pre obce a občanov prinesieme už zajtra.

Pribudne nová organizácia

Výrobcovia si môžu povinnosti plniť buď individuálne alebo kolektívne. Pri obaloch však musia vytvoriť tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré pre nich zabezpečia potrebné množstvá triedeného odpadu.  

Do konca roka musia nové subjekty stihnúť autorizáciu, ktorú bude udeľovať ministerstvo aj na základe „územného pokrytia.“ OZV musia preukázať zmluvy o budúcich zmluvách s obcami, ktorým plánujú od budúceho roka triedený zber hradiť.

Dnes existuje takýchto oprávnených spoločností, ktoré zabezpečujú recykláciu batérií, obalov ale aj elektrozariadení približne trinásť. Ministerstvo predpokladá, že ich počet sa radikálne zníži.

„Očakávame, že bude tých spoločnosti menej ako je dnes, možno do päť. Viem, že v tejto oblasti vyvíjajú aktivity tri až štyri skupiny,“ vyhlásil počas diskusie riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a riadenia MŽP Dušan Jurík.

Každá obec však môže podpísať iba jednu zmluvu s iba jednou OZV na každý druh „vyhradeného prúdu,“ čo sú obaly, elektrozariadenia či batérie a akumulátory. Keďže počet obcí je obmedzený, Európska komisiaminulosti skúmala, či takéto ustanovenie v zákone neprispeje k obmedzeniu súťaže na vnútornom trhu EÚ.

Koľko výrobcovia zaplatia?

Nový zákon o odpadoch ruší recyklačný fond a jasne definuje povinnosť výrobcov financovať triedený zber v obciach. Koľko ich to od januára bude stáť ale dnes stále nie je jasné.

„My zberáme dáta z trhu. Podľa môjho názoru neexistuje momentálne nijaký sofistikovaný prehľad o tom, čo stojí odpadové hospodárstvo v Slovenskej republike, sú to zatiaľ všetko len odhady postavené na množstvách, ktoré sú aktuálne k dispozícii,“ povedala novinárom na tlačovej konferencii generálna riaditeľka spoločnosti ENVI-PAK Hana Nováková. „Budeme to vedieť vtedy, keď budeme podávať žiadosť o autorizáciu ako OZV…Vtedy budeme mať dostatočné informácie o tom, koľko triedený zber obce naozaj stojí,“ dodala.

Zdá sa, že najväčším problémom pri určovaní skutočných nákladov na triedený zber je najmä fakt, že viaceré obce si od zberových spoločností zakúpili celý „odpadový balík“ a preto je najprv potrebné jednotlivé zložky rozkľúčovať.

Výrobcovia napriek otáznikom zavedenie rozšírenej zodpovednosti podporujú. „Sme pripravení hradiť náklady spojené so separovaným zberom. Myslíme si, že je to štandardný systém, ktorý funguje aj v iných krajinách. Pre nás je ale dôležité, aby celý proces financovania bol transparentný a na druhej strane efektívny,“ vyhlásil Marián Pavelka, predseda Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (Slipcen).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA