Začalo ďalšie kolo klimatických rozhovorov

Vo štvrtok (21.8.) začalo ďalšie kolo klimatických rokovaní na pôde OSN. Rozhovory, ktoré sa vedú v Accre (Ghana), sa zameriavajú na prekonanie rôznosti nástrojov, ktorými krajiny znižujú mieru tvorby emisií skleníkových plynov. Výsledky by mali prispieť k rýchlejšej tvorbe klimatickej dohody, ktorá sa prijme na konci roka 2009.

„Na vytvorenie komplexného textu zostáva málo času. Hodiny jasne tikajú,“ povedal Yvo de Boer, predseda Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) pred asi tisíckou zástupcov zo 160 krajín. Týmito slovami otvoril 21. augusta 6-dňové kolo rokovaní OSN, počas ktorých by sa mali štáty pokúsiť prekonať rôznosť nástrojov, ktorými sa snažia bojovať proti klimatickým zmenám.

Od konferencie na Bali ide už o tretiu klimatickú konferenciu. Jednotlivé krajiny sa dohodli, že nástupca Kjótskeho protokolu bude prijatý v decembri 2009. Uplynulé kolá rokovaní, v Bankoku a v Bonne, však veľký pokrok nepriniesli. Komunikáciu sťažuje niekoľko skutočností:

  • rozdielnosť pohľadu bohatých a chudobných krajín na to, kto má niesť aký veľký podiel bremena,
  • nejasnosť politického smerovania USA po tom, čo George W. Bush opustí po skončení funkčného obdobia úrad prezidenta,
  • všeobecná hospodárska recesia,
  • kolaps rozhovorov na pôde WTO.

Cieľom rozhovorov z Accra je „dosiahnutie dohody o pravidlách a nástrojoch,“ ktoré budú môcť rozvinuté krajiny použiť v boji proti skleníkovým emisiám, vysvetľuje de Boer. Najväčšie šance na získanie širšej podpory má japonský návrh „sektorových cieľov,“ teda tzv. prístup „zdola-hore,“ podľa ktorého by sa každému priemyselnému odvetviu stanovili špecifické ciele s ohľadom na energetickú náročnosť a iné špecifiká. Boli by nastavené tak, aby ich súčet dosiahol celkový národný cieľ.

Chudobnejšie krajiny sa k japonskému a podobným návrhom stavajú pomerne rezervovane. Obávajú sa, že rozvinuté krajiny by mohli zneužiť hodnotenia jednotlivých sektorov na zablokovanie dovozu istých tovarov z tretieho sveta, ktorých výroba je menej environmentálne efektívna. Zástupca Indie, Ajay Mathur, pre Reuters povedal: „Sektorový prístup, o ktorom sa diskutuje, nás extrémne znepokojuje.“

V boji proti klimatickým zmenám zohráva veľkú úlohu zachovanie lesnej pokrývky Zeme. Problém odlesňovania sa najviac týka rozvíjajúcich sa krajín. Bohaté štáty uvažujú, že svojim chudobnejším partnerom ponúknu za obmedzenie ťažby dreva isté uhlíkové kredity. Odhaduje sa, že tropické lesy dokážu zlikvidovať až pätinu všetkých terajších emisií CO2, ktoré sú produktom aktivity človeka.

Environmentalisti na druhej strane varujú, že takéto výmenné obchody s chudobnými krajinami môžu mať skôr opačný efekt. Priatelia Zeme napríklad tvrdia, že ak sa lesné kapacity krajiny započítajú medzi prvky na trhu s emisiami, pôjde o mechanizmus, ktorý mnohým krajinám tretieho sveta umožní legálnou cestou vyhnúť sa skutočnému znižovaniu domácej tvorby emisií. Organizácia tiež varuje, že prílišné zvyšovanie hodnoty lesov spôsobí ich komercializáciu, v čoho dôsledku si na územia začne nárokovať štát alebo súkromné firmy. Životný priestor pre domorodé obyvateľstvo sa bude zmenšovať, pričom rôznym kmeňom nebudú garantované takmer žiadne práva. Priatelia Zeme navrhujú, aby sa do centra diskusie dostali skôr otázky, čo je skutočnou príčinou odlesňovania – biopalivá, ťažba stavebného dreva a potreba rozširovať ornú pôdu.

Najbližšie kolo rokovaní o klimatických zmenách je naplánované na december 2008 do poľského mesta Poznaň. OSN verí, že na konci roka sa už bude môcť otvoriť aj diskusia o konkrétnych národných cieľoch a emisných limitoch. Yvo de Boer pre denník Times of India priznáva, že rokovania v Poľsku budú náročné: „Bude zložité hovoriť o národných cieľoch pred tým, než sa v USA k moci dostane nová administratíva.“

REKLAMA

REKLAMA