Zasiahnu časté prírodné katastrofy rozpočet Únie?

Minuloročný dramatický nárast počtu prírodných katastrof vyžaduje financovanie, spoluprácu a efektívnosť nákladov zo strany Európskej komisie.

Podľa správy Munich Re, jednej z najväčších svetových poisťovacích skupín, sa v roku 2010 vyskytlo 950 prírodných katastrof, čo je najvyšší počet od roku 1980. Vyžiadali si až 295.000 ľudských životov.

Autori zároveň varovali, že až 90% z týchto tragédií súviseli s počasím, čo „ďalej indikuje vzostup klimatických zmien.“

Hovorca Kristaliny Georgievy, eurokomisárky pre Medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a krízové opatrenia, Ferran Tarradellas pre EurActiv uviedol, že „od 70. rokov sa päťnásobne zvýšil počet katastrof a náš rozpočet je pod tlakom. Ak tento trend bude pokračovať, bude ešte pod väčším tlakom.“

„Ak máme naďalej poskytovať pomoc rovnakým spôsobom, budeme mať ďalšie rozpočtové potreby. Zároveň to ale vyžaduje vyššiu efektívnosť nákladov v rámci ekonomickej krízy,“ dodal.

Kľúčová je koordinácia

Tarradellas zdôraznil rolu lepšej koordinácie členských štátov s Komisiou a krízovej prevencie obecne s cieľom šetrenia peňazí a, predovšetkým, záchrany ľudských životov.

„Napríklad, ak by sme pred katastrofou [záplav v Pakistane] vedeli, kto vlastní ťažkú techniku na pumpovanie vody, kto má systémy čistenia vôd, koľko, kde a ako rýchlo ich možno rozmiestniť, naša reakcia by mohla byť oveľa rýchlejšia,“ povedal hovorca.

Plány pre mimoriadne prípady prírodných i ľudsky-zavinených katastrof patria do kompetencie členských štátov. „Ak budeme zdieľať informácie, koordinovať postup a vytvárať náhradné plány, budeme vedieť, na ktoré tragédie dokážeme odpovedať s tým, čo máme a ktoré medzery treba zaplniť,“ vyjadril sa Tarradellas.

Najväčšie katastrofy roku 2010

Minulý rok bol zaznamenaný druhý najvyšší počet prírodných katastrof za posledných tridsať rokov. Následky jednej z najhorších zaznamenaných hurikánových sezón zmiernilo to, že sa odohrávali najmä nad oceánmi.

Celosvetové škody spôsobené povodňami, horúčavami, zemetraseniami a hurikánmi v roku 2010 dosiahli hodnotu €99 miliárd eur. Z toho len €28 miliárd pokrývali poistky.

Johanna Weber zo skupiny Munich Re nevylúčila, že minuloročný vývoj ovplyvní budúce poistné: „Na trhoch máme určité cykly a obnovujú sa každý rok, samozrejme, že musia vziať do úvahy dlhodobý vývoj.“

Podľa Ferrana Tarradellasa by lepšie preventívne opatrenie mohli zmierniť niektoré najhoršie dlhodobé náklady.

„Peniaze na prevenciu sa vyplatia…platí to pre rozvoj pôdy v oblastiach ohrozených povodňami, stavebné normy na územiach s častými zemetraseniami, poľnohospodársku produkciu na miestach, ktoré zasahujú horúčavy a lesné požiare,“ uviedol.

„Zavádzanie opatrení by ušetrilo veľa peňazí a životov. Ťažko sa ale presadia, pretože kým nedôjde ku katastrofe, výhody týchto investícii nevidieť, len náklady…Investovať do príprav je oveľa lacnejšie ako do náprav, oveľa lacnejšie,“ dodal.

Taradellas poznamenal, že zemetrasenie v Čile so silou 8,2 stupňa Richterovej stupnice si vyžiadalo neporovnateľne menej životov, ako otrasy na Haiti o mesiac a pol skôr o sile 7,3 stupňa, najmä z dôvodu rozdielov v kvalite postavených budov.

Kompenzácia škôd na Slovensku

Celkové priame škody dažďov, ktoré v máji a auguste 2010 zasiahli celú strednú Európu, boli len na Slovensku vyčíslené na viac ako €561 miliónov. V decembri 2010 nám Európska komisia schválila finančnú pomoc z Fondu solidarity EÚ vo výške €20,43 miliónov.

Pomoc odsúhlasila tiež Poľsku, Maďarsku, Českej republike, Rumunsku a kandidátskej krajine Chorvátsku.

Po víchrici v Tatrách v novembri 2004 Brusel Slovensku poskytol odškodnenie vo výške €5,67 miliónov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA