Zavrhli uhlie. Katolícke inštitúcie sťahujú svoje investície z uhľovodíkov

Štyridsať cirkevných organizácií sa rozhodlo premietnuť pápežove slová do manažmentu svojich vkladov.

Tretí október sa odteraz nebude spomínať len v spojitosti so smrťou svätého Františka z Assisi, ale aj ako deň ukončenia vzťahu katolíkov s uhlím, plynom a ropou. Katolíci poslúchli výzvu pápeža Františka, ktorý v encyklike z roku 2015 vyhlásil, že starať sa o prírodu je našou „povinnosťou“.

Pustili sa do sťahovania investícií z uhľovodíkového sektora.

Hromadné rušenie investícií bude mať pravdepodobne veľký vplyv aj na zvyšok katolíckeho sveta a väčšina inštitúcií tento krok podnikla z morálnych, ale aj finančných dôvodov.

Postoj, ktorý sa nedá ignorovať

Tomás Insua, šéf Globálneho katolíckeho klimatického hnutia, hlavného iniciátora rušenia investícií, vyhlásil, že „morálne zásady 40 inštitúcií rušiacich investície sú dôvodom na oslavu.“

Dodal, že rozhodnutie je ukážkou líderstva pred stretnutím Svetovej banky vo Washingtone DC, ktoré sa uskutoční 13. októbra.

Jednou z prvých katolíckych bánk, ktoré prijali takéto rozhodnutie, je nemecká Banka pre cirkev a charitu. Ďalšie inštitúcie, ktoré ohlásili stiahnutie investícií, patrí napríklad Oikocredit, jeden z najväčších poskytovateľov mikropôžičiek, belgická biskupská konferencia či britská Newman University.

Predseda spoločnosti Caritas Europe, Luc Van Looy, ktorý je zároveň biskupom v belgickom Ghente, vyzdvihol, že „veriaci ľudia po celej Európe stále viac bojujú proti klimatickým zmenám.“ Dodal, že „toto je postoj, ktorý politici na čele inštitúcií EÚ nebudú môcť ignorovať“.

Presná suma nie je známa

Výška investícií, ktoré cirkevné inštitúcie stiahli z fosílnych palív, zatiaľ nie je známa. Náboženské skupiny vo všeobecnosti neradi zverejňujú čísla.

Celková hodnota spoločností a inštitúcií, ktoré sa zaviazali investície stiahnuť je 5 biliónov dolárov. Takmer štvrtina týchto inštitúcií je cirkevného charakteru.

Pre porovnanie: celkový majetok Banky pre cirkev a charitu je 4,5 miliardy eur, čo ilustruje, o akých významných čiastkach je reč.

Christiana Figueres, bývalá tajomníčka OSN pre klimatické zmeny vyjadrila nádej, že „uvidíme viac lídrov, ktorí sa zachovajú podobne ako týchto 40 inštitúcií, pretože hoci toto rozhodnutie má zmysel aj z finančného hľadiska, spoločné aktivity smerom k lepšej budúcnosti pre všetkých sú našou morálnou povinnosťou.“

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Aktuálne rušenie investícií je štvornásobne väčšie, než to, ktoré sa odohralo v máji. Vtedy sa deväť katolíckych spoločností rozhodlo, že ich prostriedky viac nebudú uložené v uhľovodíkovom sektore.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA