„Zelená” EÚ podporí aj uhoľnú elektráreň v Slovinsku

Klimatické ciele EÚ do roku 2050 by sa mohli stať „terčom posmechu.“ Myslia si to ekológovia a neziskové organizácie po tom, čo európske banky v minulom roku odsúhlasili 750 miliónové pôžičky pre kompletnú rekonštrukciu tepelnej elektrárne v Slovinsku.

Navrhovaná 600MW elektráreň na spaľovanie lignitu (najmenej kvalitného druhu hnedého uhlia) nahradí päť súčasných neefektívnych blokov v tepelnej elektrárni Šoštanj. Tie boli do prevádzky spustené v rokoch 1956-1977.

Celkové náklady na modernizáciu štátnej elektrárne majú byť 1,2 miliardy eur. Dve tretiny pokryjú pôžičky z európskych bánk. Európska investičná banka (EIB) schválila pôžičku v hodnote 550 miliónov eur a Európska banka pre obnovu a rozvoje (EBRD) pôžičku za 200 miliónov eur, a to v rámci schémy obchodovania s emisiami (ETS).

Podľa Jerneja Stritiha, riaditeľa slovinského úradu vlády pre klimatické zmeny, emisie novej elektrárne naplnia celú emisnú kvótu krajiny určenú do roku 2050.

Protesty ekonómov a ekológov nestačili

Rozhodnutiu, ktoré niektorých ekonómov sklamali, predchádzali v EBRD živé diskusie. Namietali hlavne proti vplyvu tohto financovania na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na Balkáne a voči chýbajúcim prepojeniami elektrárne na regionálne elektrické siete.

Piotr Trzaskowski z neziskovej organizácie Bankwatch považuje rozhodnutie európskych bánk financovať Šoštanju za „urážlivé.“

„Hovoria o národnej klimatickej stratégii v Slovinsku, ale ak sa projekt vybuduje, dlhodobá de-karbonizácia nebude mať zmysel,“ uviedol. „Bude to len ďalší špinavý obchod ako obyčajne.“

Existujú aj obavy, že povolenie tohto projektu by mohlo otvoriť dvere pre podobné financovanie elektrární aj v ďalších krajinách, napríklad v Poľsku. Ak sa to stane, „klimatické ciele EÚ sa stanú terčom posmechu,“ povedal Trzaskowski.

Podľa Dušana Ondrejičku, z komunikačného oddelenia EIB, je pre banku projekt pozitívny, pretože odstavením zastaralých blokov a výstavbou nového sa emisie CO2 znížia o 28%, čím sa zvýši energetická efektívnosť.

Zároveň uviedol, že rozhodnutie súviselo s dohodou o vymenovaní viceprezidentov z členských štátov, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004.

V auguste 2010 bol za viceprezidenta EIB vymenovaný bývalý slovinský premiér Anton Rop.

„Nešlo o záležitosť banky ale členských štátov,“ dodal.

V súčasnosti modernizácia elektrárne uviazla v 90-člennom slovinskom parlamente, kde sa stala jablkom sváru medzi vládnou sociálno-demokratickou stranou a opozíciou. Hlasovať o Šoštanji budú poslanci ešte tento mesiac.

Únia podporuje „čo najčistejšie technológie“

„Samozrejme podporujeme členské štáty aby využívali čo najčistejšie technológie a splnili svoje ciele,“ uviedol pre EurActiv hovorca eurokomisára pre životné prostredie Janeza Potočnika.

„Ide o to, že to neporušuje žiaden zákon a závisí to na členských štátoch,“ doplnil.

Podľa Európskej komisie nová uhoľná tepelná elektráreň neporušuje smernicu 2001/42/ES o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Hovorca slovinského eurokomisára zdôraznil, že schválením pôžičky EIB odobrila environmentálny vplyv elektrárne.

„Banka rozhoduje štrukturálne o všetkých investičných kritériách a ak ste oprávnený čerpať jej financovanie potom musíte používať najlepšiu dostupnú technológiu,“ uviedol.

Dodal, že až budú komerčne dostupné technológie zachytávania a skladovania uhlíka (CCS), Komisia očakáva, že ich Slovinsko využije. S investíciou do CCS v Šoštanji počíta aj EBRD, pre ktorú by to bol prvý projekt schopný aplikovať tieto technológie.

Avšak pochybujú o tom, či súčasný stav technológií a geológia Slovinska, vôbec niekedy umožní rozvoj CCS v Šoštanji. Projekt ko-financovaný v rámci EÚ ETS, ktorého cieľom je podporiť rozvoj zelenej energie, u nich zatiaľ spôsobil rozčarovanie.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA