Zmena klímy môže „vymazať“ 50 rokov rozvoja, tvrdí štúdia

Extrémne počasie či nedostatok potravín spojený so zmenami klímy ohrozujú polstoročie pokroku v oblasti globálneho zdravia. Ochrana klímy môže naopak priniesť východy a ušetriť financie.

Klimatické zmeny predstavujú natoľko závažnú hrozbu, že by mohli zvrátiť posledných 50 rokov pokroku v oblasti globálneho zdravia a rozvoja, upozorňuje štúdia, ktorú dnes zverejnilo medicínske periodikum The Lancet. Štúdiu vypracovali jeho experti spolu so zástupcami londýnskej Global Univerzity (UCL) s podporou šéfky Svetovej zdravotníckej organizácie OSN Margret Chan.

„Zmenu klímy vnímame vnímame ako kľúčový zdravotnícky problém, ktorý je pri tvorbe politík často prehliadaný,“ povedal profesor UCL Anthony Costello. „Naša súčasná trajektória [oteplenie planéty o 4 ° C] bude mať veľmi vážne a potenciálne katastrofické dôsledky  na ľudské zdravie a môže podkopať všetok pokrok, ktorý sme za posledné polstoročie dosiahli,“ dodal.  “

Globálne otepľovanie a s ním spojená zmena klímy zvýši počet extrémnych výkyvov počasia a to najmä záplav, vĺn horúčav, súch či silných búrok, ktoré priamo ohrozujú ľudské zdravie, tvrdí štúdia na ktorej pracovali európski a čínski vedci, inžinieri, odborníci v oblasti energetiky či zdravotníctva a ekonomiky.

Najviac ohrozené zmenou klímy sú pritom najchudobnejšie krajiny. Štúdia Kevina Trenbertha publikovaná v Nature Climate Change ale nedávno dokázala, že aj napríklad hurikán Sandy či extrémne suchá v americkej Kalifornii sú priamym dôsledkom globálneho otepľovania.

Znečistenie ovzdušia, mutácia infekčných chorôb, nedostatok potravín a podvýživa či nedobrovoľná migrácia a konflikty o zdroje patria medzi nepriame vplyvy globálneho otepľovania, ktoré prinesú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť.

Opatrenia v oblasti klímy by podľa autorov študie mali priniesť okamžité zdravotné zisky. Ak ľudstvo spáli menej fosílnych palív zníži sa aj počet respiračných ochorení, propagáciou chôdze a bicyklovania môžu politici znížiť počet obéznych ľudí, diabetikov a srdcovocievnych chorôb.

„Boj proti zmene klímy predstavuje jednu z najväčších príležitostí v prospech ľudského zdravia a budúcich generácií,“ dodal profesor Anthony Costello. „Tlstneme, máme viac infarktov, cukrovku, mŕtvice, respiračné ochorenia, trpíme depresiami a úzkosťou. Všetky opatrenia na ochranu klímy nám ale zároveň prinesú lepšie zdravie,“ dodal.

Európska komisia uvádza, že opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia by mohli členským krajinám ušetriť až 38 miliárd eur ročne.

Štúdia tvrdí, že svet potrebuje silnú medzinárodnú dohodu o prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Svetoví lídri sa v novembri stretnú v Paríži, aby sa pokúsili zabezpečiť právne záväznú klimatickú zmluvu, ktorá by mala pomôcť udržať globálne otepľovanie pod 2 stupne Celzia.

„Verejnoprospešná perspektíva má potenciál zjednotiť všetky zainteresované strany, pretože zdravie a pohoda našich rodín, komunít a krajín sú hmatateľnejšie pojmy ako emisie CO2,“ hovorí sa v štúdii.

Súhlasí aj riaditeľ mimovládnej organizácie Health and environmnet Alliance Génon Jensen: „Vďaka tejto správe budú mať štátnici v rukách fakty, ktoré podporia ambicióznu dohodu na rýchlejší presun od fosílnych palív k dekarbonizácii a ochrane zdravia občanov.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA