Značka UNESCO sama nestačí. Turizmus v strednej Európe treba premyslieť nanovo

Poľsko chce tlačiť na európsku stratégiu pre podporu turizmu v novom programovom období. Hovorí sa aj o potrebe makro-regionálnej karpatskej stratégie.

Mesto Bardejov – konkrétne jeho historické jadro a areál židovského suburbia – sú od roku 2000 zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Hoci ide o prestíž, v praxi nevyhnutne neplatí, že táto značka automaticky priláka turistov, konštatuje primátor Bardejova Boris Hanuščák.

Rezervy primátor vidí v nedostatočnom využití podporných systémových aktivít ako sú doprava, marketing alebo prepojenia na iné mestá. Primátorovi chýba aj intenzívnejšia nadnárodná a regionálna spolupráca na turistických programoch.

Viac ako značka

O nových prístupoch k rozvoju turizmu, ktorý využije všetok potenciál a zároveň je udržateľný, sa koncom minulého týždňa diskutovalo na medzinárodnej konferencii  “Využitie možnosti značky UNESCO na rozvoj najmenej rozvinutých regiónov a zamestnanosti v oblasti turizmu a ochrany prírody” (Benefits Beyond Inscription. Leveraging the UNESCO Brand for Sustainable Tourism Development in Central European Regions)

Konferenciu zorganizovalo v spolupráci s partnermi a pod patronátom Centra Svetového dedičstva UNESCO, Ministerstvo životného prostredia SR.

Štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla v rámci úvodného panelu o politických opatreniach hovorí, že konferencia má dostať do povedomia tému správneho riadenia turistických lokalít, podporiť nové prístupy a partnerstvá a je slovenským príspevkom k Medzinárodnému roku trvalo udržateľného cestovného ruchu pre rozvoj, ktorý vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN.

Tretí najsilnejší sektor ekonomiky

Viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák pripomína, že turizmus je tretím najsilnejším sektorom európskej ekonomiky.

„Európa je najpopulárnejšou turistickou destináciou na svete. Turizmus je motorom ekonomického rozvoja. Vytvára 14 miliónov pracovných miest priamo a 12 miliónov nepriamo.“

Európska investičná banka podľa neho preto financuje aj projekty priamo či nepriamo súvisiace s cestovným ruchom. Ako príklad uvádza pôžičku spoločnosti Valamar na rozvoj v cestovnom ruchu v Chorvátsku. Úvery poskytuje aj mestám a iným organizáciám, ktoré môžu byť použité v cestovnom ruchu. Jednu takú čerpá aj prešovský kraj, z ktorej sa podporilo Šarišské múzeum.

Rezort dopravy zisťuje, ako môže pomocť

Štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby, pod ktoré spadá aj cestovný ruch, Peter Ďurček konštatuje, že Slovensko je od 10 % podielu turizmu na HDP, ako je priemer v EÚ dosť ďaleko. Ministerstvo sa ale podľa neho snaží podchytiť jeho rozvoj spoluprácou s Európskou komisiou a perspektívu vidí aj v spolupráci v stredoeurópskom regióne. Rezort sa chce podľa jeho slov angažovať v propagácii, pričom ocenil, že stúpa objem dotácií do regiónov na poli cestovného ruchu. Úlohu pre ministerstvo vidí najmä v zlepšovaní legislatívnych a administratívnych podmienok pre samosprávy a podnikateľov.

Zo série stretnutí so záujmovými združeniami vyplynul podľa neho zoznam požiadaviek, ktoré rezort ďalej analyzuje.

Vládny splnomocnenec pre najmenej rozvinuté regióny Anton Marcinčin hovorí, že tie najhodnotnejšie lokality a danosti z hľadiska turistického potenciálu sú často v socioekonomicky najzaostávajúcejších regiónoch. „Riešime otázku samotnej súdržnosti slovenskej spoločnosti.“

Rozvojové plány pre tieto zaostalé regióny musia pracovať aj s potenciálom cestovného ruchu. Bardejov je podľa neho tiež horúcim kandidátom na to, aby sa dostal na zoznam regiónov, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť.

„V posledných rokoch sme si zvykli na konštatovanie, že v cestovnom ruchu sa nám až tak nedarí,“ hovorí Marcinčin a to treba zmeniť. Ocenil preto „naštartovanie agendy na ministerstve dopravy.“

Anton Marcinèin Norbert Kurilla

 

Turizmus ako európska rozpočtová priorita

Poľský štátny tajomník z ministerstva športu a turizmu Dawid Lasek apeluje na kolegov z regiónu, aby sa spojili v snahe presadiť turizmus ako strategickú prioritu pri rokovaniach o budúcom rozpočtovom rámci EÚ.

„Neexistuje spoločná európska politika v turistickom ruchu ani v operačných programov nemáme takúto prioritu,“ hovorí Lasek.

Ocenil ale cezhraničnú poľsko-slovenskú spoluprácu a programy.

Karpaty ako devíza

Keďže krajiny v regióne spája aj karpatský masív mali by tiež presadzovať prijatie makroekonomickej stratégie pre Karpaty. „Má to Dunaj, majú to Alpy a my v Karpatoch sa nevieme dobiť toho, aby sme mali vlastný špeciálny finančný inštrument.“

Prihováral sa aj za ponúkanie spoločných, cezhraničných turistických balíčkov na európskych a svetových trhoch.

Riaditeľ oddelenia pre turizmu z ukrajinského ministerstva hospodárskeho rozvoja a obchodu Ivan Liptuga hovoril o vládnej stratégii na podporu turizmu, ktorá sa snaží zohľadňovať nové trendy ako je éra tzv. zdieľanej ekonomiky zdieľanej ekonomiky, vyšší podiel turistov v staršom veku, nové destinácie, otázka bezpečnosti a udržateľnosti.

Turizmus na Ukrajine zodpovedá za 7 % HDP. Stratégia, ktorú Ukrajina prijala do roku 2026 zahŕňa aj „konsolidáciu stakeholderov“ v turizme na rôznych úrovniach. Založená bola napríklad tzv. sieť vedomostí v turizme, v rámci ktorej sa združuje a vymieňa si informácie 109 škôl, ktoré vyučujú pre oblasť cestovného ruchu.

Spor okolo Karpatských bukových pralesov

Peter Szabó z lesoochranárskeho združenia Vlk v diskusii upozornil na nedostatočnú ochranu, ktorú Slovensko garantuje Karpatským bukovým pralesom a starým bukovým lesom Nemecka, ktoré nesú značku svetového dedičstva UNESCO. Štátna politika SR voči UNESCO je podľa neho „klamstvom“.

Odkedy bola táto lokalita bola zapísaná na zoznam UNESCO stále nie je 67 % územia lesov chránených. Je tam podľa neho bežná ťažba dreva, lov zveri a plánujú sa tam developerské projekty.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla hovorí, že rezort vníma „situáciu okolo karpatských bukových lesov veľmi citlivo.“

„MŽP v tom nie je samo a všetky snahy, ktoré možno nie je vidieť, sú spomaľované aj inými zúčastnenými stranami. Nie je to MŽP, ktoré nemá úprimný záujem. Potvrdzujem, že sa tomu budeme aktívne venovať, je to významná priorita a dúfame, že nájdeme spoločnú reč aj s inými ministerstvami čo majú do toho čo hovoriť.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA