Zvýšiť energetickú efektívnosť sietí alebo podporiť úspory energie?

Druhý deň medzinárodnej energetickej konferencie bol zameraný na klimatické zmeny, energetickú efektívnosť a využitie obnoviteľných zdrojov energií (OZE) na Slovensku. Opäť sa ukázali veľké rozdiely v prístupoch k riešeniam zo strany odborníkov, priemyslu, štátnych inštitúcií a environmentálnych aktivistov.

V úvode komentátor Juraj Mesík predstavil hlavné trendy, ktorým svet čelí v súvislosti s klimatickými zmenami a vysokým obsahom skleníkových plynov v ovzduší (zvyšujúca sa  teplota planéty, roztápanie arktického ľadu vo veľkom rozsahu a súvisiace zvyšovanie hladiny oceánov).

Sascha Müller-Kraenner z organizácie The Nature Conservancy pripomenul záväzok Únie znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20%, príp. zvýšiť tento cieľ až na 30%. Tento krok  podporuje Európska komisia, Dánsko, Holandsko, Švédsko či Spojené kráľovstvo.

Uviedol, že kľúčové rozhodnutia pred ktorými teraz EÚ stojí sa týkajú financovania. Jednak prebiehajú intenzívne rokovania o budúcoročnom rozpočte Únie, pri ktorých vyvstáva otázka „flexibilných investícií“, jednak sa rozhodne o použití príjmov z Európskej schémy obchodovania s emisiami (ETS)

Od nadchádzajúceho summitu OSN v Cancúne podľa Müller-Kraennera „rozhodne nemožno očakávať novú dohodu…rozdiely medzi hráčmi sú veľké…Je potrebné nechať viac čas na ďalšie rokovania…Stále môžeme rozhodovať o kľúčových otázkach, ako sú odlesňovanie tropických oblastí, predovšetkým v rozvojových krajinách, pomôcť najchudobnejším krajinám v boji s klimatickými zmenami a vyriešiť otázku ako v rozvinutých krajinách zmobilizovať financie.“

Elmar Römpczyk vo svojej prednáške ukázal model, podľa ktorého je úlohou štátu určovať ciele a vhodné politické prostredie. „Dobrú komunikáciu medzi štátom a biznisom už máme…teraz potrebujeme zahrnúť do trojstranného dialógu verejnosť.“ V rámci optimalizácie efektívnosti zdrojov upozornil na medzery v architektúre a stavebníctve (efektívne osvetlenie už pri projektovaní a nie dodatočne, zlepšenie izolácie budov, využitie solárneho vykurovania a chladenia, nahradenie fluorovaných plynov v izoláciách a zariadeniach, výstavba energeticky sebestačných ekodomov), doprave (hybridný pohon, odklon od cestnej k železničnej doprave, od individuálnej k verejnej) a šetrnejšiu transformáciu úrodnej pôdy na iné účely.

Alexander Ač z Akadémie vied ČR sa venoval problematike ropného zlomu (peak oil), ktorý súvisí s rastúcim dopytom po energiách a vyčerpanými, príp. neobjavenými novými ložiskami ropy. 

„Už teraz sme na vrchole [ťažby] a možno predpovedať dlhodobý pokles.“ Poukázal na strmý nárast cien ropy v poslednom desaťročí, súvisiaci nárast cien potravín i na závislosť rastu HDP na spotrebe ropy.

Ač sprostredkoval výskum portugalského analytika Luis de Sousa. Ten zistil, že existuje súvislosť medzi závislosťou hospodárstva krajín na energii z ropy a vyšším zaťažením rozpočtu pri rastúcich cenách tejto komodity na jednej strane a náchylnosťou k vyššiemu verejnému dlhu a finančným problémom na strane druhej. Tento vzťah de Sousa demonštroval na štátoch EÚ skupiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), ktoré už čelia alebo im hrozí finančná kríza.

Svoj príspevok zakončil pesimisticky. V súčasnosti totiž neexistuje udržateľná alternatíva využitia iných lacných zdrojov, ktoré by mohli ropu plne nahradiť. „V posledných rokoch neboli objavené žiadne obrovské rezervoáre zemného plynu a zásoby uhlia sa pri jeho rastúcej spotrebe rýchlo míňajú.“

Diskusia – jadrová energia nie je riešením

Na otázku, do ktorej priority je potrebné investovať najskôr prednášajúci odpovedali nasledovne:

  • Müller-Kraenner by si vybral rozvoj energetických sietí, aby bolo možné do energetickej infraštruktúry integrovať obnoviteľné zdroje, ktoré sú rozptýlené po celej Európe;
  • Elmar Römpczyk by v našich podmienkach investoval do zateplenia budov, ktoré by uľahčili hlavne rozpočtu domácností;
  • podľa Alexandra Ača sú najdôležitejšie úspory energie, potom energetická efektívnosť a na treťom mieste uviedol podmienku, aby sa investíciami nezvyšoval rozpočtový dlh;
  • Petr Štěpánek z českej poradenskej firmy Ecoconsulting by sa tiež primárne zameral na zateplenie budov, úspory energie a podporu OZE.

Z debaty tiež vyplynulo, že okrem emisií CO2 je potrebné zaviazať sa aj k redukcii ďalších skleníkových plynov, ako je metán, ktorý vzniká predovšetkým pri pestovaní ryže a chove dobytka a skleníkový jav posilňuje o 15-20%.

Diskutujúci tiež varovali pred preceňovaním energie získanej z uránu, ako ju presadzuje napríklad slovenská vláda. Zásoby uránu sú tiež obmedzené, jeho ťažba poškodzuje životné prostredie i zdravie ľudí a otázka konečného uskladnenia rádioaktívneho odpadu tiež nie je doriešená.

Kvetoslava Šoltésová zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry uviedla, že do roku 2010 by podľa Akčného plánu energetickej efektívnosti 2008-2010 malo Slovensko ušetriť 3% z konečnej energetickej spotreby obdobia 2001-2005. Momentálne vypracovávaný akčný plán bude 6-ročný a opäť bude predpokladať lineárnu úsporu energie. Na schválenie vláde ho ministerstvo hospodárstva (MH) predloží do 30. apríla 2011.

Fond energetickej efektívnosti, o zriadení ktorého uvažuje MH už od roku 2008 stále nebol založený. Jediný pokrok v poslednom roku nastal pri postupe prípravy monitorovacieho systému efektívnosti pri využívaní energie. Do prevádzky by mal byť uvedený do mája 2011.

Ladislav Ondrejíčka z TPA Horwath sa venoval aj otázke odpadov. Európska komisia 19. mája 2010 podala na Slovensko žalobu, že neprijatím národnej stratégie pre realizáciu redukcie množstva biologicky odbúrateľného odpadu idúceho na skládky porušila smernicu Rady 1999/31/ES. Do prebiehajúceho Európskeho týždňa redukcie odpadu sa tiež nezapojila žiadna slovenská inštitúcia verejnej správy ani súkromná organizácia.

Dušan Randuška z SPP poukázal na cieľ Slovenska dosiahnuť podiel OZE na konečnej spotrebe energie do roku 2020 na úrovni 14%. „Slovensko si dáva reálny cieľ vzhľadom na kľúčové parametre, ktoré sú na trhu. Už dnes panuje optimizmus, že by sme tento cieľ mohli splniť dokonca aj jemne prekročiť,“ povedal. Podpora OZE by ale podľa neho nemala zvýhodňovať jeden druh energie na úkor iných a deformovať trh.

Kritizoval schválenú novelu slovenského zákona z 22. septembra 2010, ktorá zavádza maximálnu sadzbu spotrebnej daň na stlačený zemný plyn CNG. Podľa neho spôsobí nárast ceny o 20-30% a znevýhodní ho oproti klasickým palivám.*

Poslanec Stanislav Janiš z Výboru NRSR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ale oponoval, že táto úprava bola nutná pre zosúladenie s európskou smernicou.

Peter Ludrovský zo spoločnosti Siemens, ktorá podporuje rozvoj smart grids, zaujal otázkou: „Musí Slovensko stavať všetky [projekty] OZE na vlastnom území alebo by mohlo participovať na zahraničných projektoch?“ Na mysli mal plány rozsiahlych veterných fariem na severe Európy alebo koncept využitia solárnej a veternej energie z Afriky a Stredného východu DESERTEC.

Podľa Pavla Širokého z občianskeho združenia Za matku Zem musíme na Slovensku podporiť najmä úspory energie, pretože v tejto oblasti sa okrem vládneho programu zatepľovania budov neuskutočnil žiaden pokrok a preferuje sa výstavba nových zdrojov. Akčný plán energetickej efektívnosti 2008-2010 nie je podľa neho dostatočne ambiciózny, akčný.

„Ide len o zakonzervovanie toho stavu, ktorý sa deje posledných desať rokov bez legislatívy a bez dotačných mechanizmov," uviedol.

Odmietol predstavu, že podpora OZE by ovplyvnila konkurenciu na trhu, nakoľko v strednej a východnej Európe je už po desiatky rokov dotovaný fosílny aj jadrový priemysel.

EurActiv bol mediálnym partnerom 4. ročníka konferencie Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska, ktorú zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a Slovenský plynárenský a naftový zväz. 

Prednesené prezentácie nájdete tu. Analytickú správu z konferencie SFPA zverejní na svojej webovej stránke do dvoch týždňov.

Ďalšie kroky

  1. november – 10. december 2010 – klimatická konferencia OSN v Cancúne, Mexiko

*Pozn. redakcie: Na koaličnej rade 25.11. bola schválená nižšia sadzba pre CNG, ktorý sa využíva napr. vo verejnej doprave. Cena sa tak zvýši z 0,96 na 1,13 eur/kg.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA