Európska komisia by mala voči Česku prvýkrát použiť nové pravidlo podmieňujúce čerpanie eurofondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Navrhli to europoslanci frakcie Európskej ľudovej strany po ukončení auditu firiem okolo holdingu Agrofert.
Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť stav klimatickej neutrality. Na to musia jej členské štáty prejsť zelenou a digitálnou transformáciou. Krajiny V4 od nich delí len jedno politické rozhodnutie, tvrdí analytička KRISTINE BREZINA v rozhovore pre EURACTIV Česko.
Peniaze z Plánu obnovy nebudú pre V4 v digitalizácii stačiť. Nevyhnutné budú investície zo súkromného sektora a národných programov. Štvorka totiž riskuje, že sa medzi nimi a zvyškom Európy vytvorí v digitálnej oblasti rovnaká priepasť, píše analytik BOTOND FELEDY.
Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.
Štúdia, ktorú iniciovali českí a holandskí europoslanci jasne naznačuje, že rozšírenie jadrovej energie je jediný možný spôsob, ako ciele EÚ dosiahnuť. Analytici a odborníci zo oblasti energetiky a životného prostredia prezentujú opačný názor.
Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.
Krajiny Vyšehradskej štvorky pred rokom sľúbili, že na vývoj vakcíny proti ochoreniu COVID-19 prispejú tromi miliónmi eur. Svetová zdravotnícka organizácia ale zatiaľ dostala príspevok iba od Maďarska.
Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu.
Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.
Európska komisia predstavila stratégiu bezpečnostné únie, ktorá má za cieľ zefektívniť spoločný boj proti kybernetickým hrozbám, obchodovaniu s ľuďmi a proti terorizmu.
Rusko pohrozilo recipročnou reakciou na sankcie, ktoré voči ruským občanom a štátnym organizáciám prijala EÚ. Podľa Únie totiž konkrétni Rusi stoja za kybernetickými útokmi na kritickú infraštruktúru.
Nemecké predsedníctvo EÚ chce pomôcť Únii spamätať sa z pandémie a nezabúda pri tom ani na digitalizáciu či vzťahy s Čínou. V mnohých oblastiach, ako je rozpočet alebo migrácia, musí o kompromise presvedčiť aj Česko a Slovensko.
V poslednej dobe sa zdá, že Európska únia po niekoľkých rokoch váhania opäť začína pristupovať k západnému Balkánu jednotne a uvedomuje si jeho dôležitosť. K ďalšiemu posunu by mohlo dôjsť na videokonferenciu budúci týždeň, ktorá nahradí očakávaný summit v Záhrebe.
Komisia chce za 5,1 milióna eur poskytnúť ochranu reportérom, pokryť oblasti spojené s overovaním faktov, vyvracaním dezinformácií, či posilňovaním mediálnej gramotnosti. Rovnako plánuje podporiť cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku v Únii.
Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.
Európska komisia nemá dostatočné právomoci, aby na seba mohla prevziať kompletnú zodpovednosť. Svoju podpornú úlohu však plní, bráni prijímaniu protichodných opatrení v členských štátoch, spúšťa mnohé mechanizmy civilnej ochrany a od začiatku februára má aj koordinačný tím.
Októbrový útok na nemeckú synagógu otvoril diskusiu o domácej výrobe zbraní na 3D tlačiarňach. Časť europoslancov preto požiadala Európsku komisiu, aby predstavila ich reguláciu. Útočníkom ale často stačí nakúpiť materiál na zbrane v bežných obchodoch a 3D tlač ani nepotrebujú.
Mať viac žien na dôležitých postoch nestačí. Samotný fakt, že je niekto žena alebo príslušník politickej menšiny ešte neznamená, že svojou identitou aktívne prispieva k odstráneniu nerovnosti, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.cz KRISTINA LUNZ.
České uhoľné regióny, Ústecký, Moravskosliezsky a Karlovarský kraj, ekonomicky zaostávajú za svojimi susedmi. Všíma si toho nielen česká vláda, ale aj Európska únia. V budúcnosti by sa mohli oblasti tešiť zo zvláštnej finančnej podpory.
Hoci sú krajiny V4 skôr partnermi ako rivalmi troch pobaltských krajín, pretrvávajú medzi nimi aj rozdiely, napríklad v otázke eura, migrácie, či postoja voči Rusku. V očiach Pekingu sú zas rivalmi, hovorí expert z univerzity v estónskom Tartu.
Peking ponúka Balkánu chýbajúce peniaze v doprave aj energetike, vrátane výstavby uhoľných elektrární. Podmienkou sú napríklad aj čínski robotníci, či arbitráž podľa čínskeho práva v prípade sporu. Brusel sa obáva štátnych dlhov aj vplyvu Číny.
