Praha sa chce počas nasledujúcich šiestich mesiacov sústrediť na zvládnutie utečeneckej krízy a povojnovú obnovu Ukrajiny, energetickú bezpečnosť, posilňovanie obranných kapacít, strategickú odolnosť ekonomiky a odolnosť demokratických inštitúcií.
Nabíjačka, ktorá by mohla byť dostupná od polovice roku 2024, by sa mala dať použiť na prenosné elektronické zariadenia, ako sú tablety, fotoaparáty, slúchadlá, reproduktory a herné konzoly.
Hovorí sa, že všetko má svoj koniec. Pre finančné nástroje to však neplatí. Na rozdiel od dotácií z eurofondov sa v nich totiž každé euro otočí niekoľkokrát.
Zatiaľ čo Ukrajina čelí ruskej invázii, jej prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal žiadosť o okamžité prijatie krajiny do Európskej únie. To je síce nereálne, rýchly posun je ale možný napríklad v príchode pracovnej sily.
Nejasné vízie, hádky medzi Londýnom a Bruselom, porušovanie dohodnutých pravidiel a striedanie jedného prechodného obdobia za druhým. Aj tak by sa dali v skratke opísať britsko-únijné vzťahy dva roky od brexitu. Nehovoriac o ekonomických a politických dopadoch pobrexitového usporiadania.
Európske cesty by v roku 2030 mali brázdiť milióny elektromobilov, závislých na batériách. EÚ chce preto rozvoj batériového sektora podporiť legislatívne, ale aj finančne. Navrhuje zákaz predaja batérií s toxickými látkami, či sťahovanie jednorazových alkalických batérií po roku 2030.
Európska komisia predložila návrh novej legislatívy, ktorá má obmedziť cielenie politickej reklamy na internete. Dopĺňa prejednávaný Akt o digitálnych službách a platiť má nielen pre politické strany, ale aj pre PR spoločnosti či influencerov.
Úlohou českého predsedníctva je nájsť kompromis v otvorených témach. Pre Česko je to príležitosť, pretože za nášho predsedníctva sa možno budú finalizovať niektoré dôležité zelené balíky, hovorí v rozhovore pre portál EURACTIV.cz Petr Blížkovský z Európskeho výboru regiónov.
Farmy na pražských strechách, hromadná doprava poháňaná biometánom z gastroodpadu alebo využívanie tepla z odpadových vôd pre vykurovanie a chladenie. To je len zlomok opatrení, akými chce hlavné mesto Praha transformovať v nasledujúcich desiatich rokoch svoju ekonomiku.
Zástupcovia Prahy tvrdia, že nové pravidlá o čerpaní financií z európskych fondov sú nevýhodné. Je to tak? Odpoveď nie je vôbec jednoduchá. Hlavné mesto Praha je v špeciálnom postavení v porovnaní s ostatnými českými regiónmi, čo dokazuje kategória, do ktorej ho zaradila...
Európska komisia by mala voči Česku prvýkrát použiť nové pravidlo podmieňujúce čerpanie eurofondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Navrhli to europoslanci frakcie Európskej ľudovej strany po ukončení auditu firiem okolo holdingu Agrofert.
Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť stav klimatickej neutrality. Na to musia jej členské štáty prejsť zelenou a digitálnou transformáciou. Krajiny V4 od nich delí len jedno politické rozhodnutie, tvrdí analytička KRISTINE BREZINA v rozhovore pre EURACTIV Česko.
Peniaze z Plánu obnovy nebudú pre V4 v digitalizácii stačiť. Nevyhnutné budú investície zo súkromného sektora a národných programov. Štvorka totiž riskuje, že sa medzi nimi a zvyškom Európy vytvorí v digitálnej oblasti rovnaká priepasť, píše analytik BOTOND FELEDY.
Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.
Štúdia, ktorú iniciovali českí a holandskí europoslanci jasne naznačuje, že rozšírenie jadrovej energie je jediný možný spôsob, ako ciele EÚ dosiahnuť. Analytici a odborníci zo oblasti energetiky a životného prostredia prezentujú opačný názor.
Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.
Krajiny Vyšehradskej štvorky pred rokom sľúbili, že na vývoj vakcíny proti ochoreniu COVID-19 prispejú tromi miliónmi eur. Svetová zdravotnícka organizácia ale zatiaľ dostala príspevok iba od Maďarska.
Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu.
Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.
Európska komisia predstavila stratégiu bezpečnostné únie, ktorá má za cieľ zefektívniť spoločný boj proti kybernetickým hrozbám, obchodovaniu s ľuďmi a proti terorizmu.
Rusko pohrozilo recipročnou reakciou na sankcie, ktoré voči ruským občanom a štátnym organizáciám prijala EÚ. Podľa Únie totiž konkrétni Rusi stoja za kybernetickými útokmi na kritickú infraštruktúru.
Nemecké predsedníctvo EÚ chce pomôcť Únii spamätať sa z pandémie a nezabúda pri tom ani na digitalizáciu či vzťahy s Čínou. V mnohých oblastiach, ako je rozpočet alebo migrácia, musí o kompromise presvedčiť aj Česko a Slovensko.
