euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 18 Mar 2019 20:10:04 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-chce-radikalnejsie-znizovanie-emisii-slovenski-europoslanci-su-rozdeleni/ Mon, 18 Mar 2019 15:42:07 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120676 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Europoslanci prijali na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vo štvrtok (14. marca) nezáväznú rezolúciu k dlhodobej klimatickej stratégii Európskej únie. Podporili návrh Európskej komisie na budovanie uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050 nazvaný „Čistá planéta pre všetkých“. Rovnaký cieľ žiadajú aj od národných lídrov. Práve tí budú mať posledné slovo ku klimatickej stratégii.

V uznesení volajú europoslanci aj po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030. Žiadajú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Dnes je v platnosti cieľ 40 percent. Volanie po jeho sprísnení sa ozýva od zverejnenia správy Medzivládneho panelu OSN pre klimatické zmeny vlani v októbri.

Údaje Európskej komisie z minulého roku hovoria, že Únia za súčasných podmienok do roku 2030 zníži emisie oxidu uhličitého, metánu a iných skleníkových plynov o približne 45 percent.

Rozdelení slovenskí europoslanci

Za štvrtkovú rezolúciu hlasovalo 365 poslancov, proti bolo 116, zdržalo sa 40. Slovenskí členovia Európskeho parlamentu nezaujali jednotnú pozíciu.

Iba 4 z 13 hlasovali za. Ide o Vladimíra Maňku a Moniku Smolkovú zo Smeru-SD (obaja v skupine S&D), Pála Csákyho z SMK a Annu Záborskú z Kresťanskej únie (obaja v EPP). Hlasovali pritom rovnako ako väčšina ich frakcií.

Proti rezolúcii boli Richard Sulík z SaS a Branislav Škripek z OĽaNO (obaja v ECR) a tiež Eduard Kukan (EPP). Jana Žitňanská z OĽANO (ECR) sa zdržala. Konzervatvíci a reformisti (ECR) hlasovali väčšinou proti rezolúcii, takže Sulík a Škripek zostali svojej frakcii lojálni.

Monika Beňová zo Smeru-SD, Ivan Štefanec a Miroslav Mikolášik z KDH, József Nagy z Mostu-Híd a Boris Zala nehlasovali.

Iba dva vhodné scenáre

Na nedávnom zasadnutí ministrov pre energetiku bývalý luxemburský europoslanec a súčasný minister pre energetiku Claude Turmes varoval, že z ôsmich Komisiou navrhnutých scenárov pre zníženie emisií by k naplneniu parížskych cieľov viedli iba dva.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Parlamentná rezolúcia taktiež potvrdila, že iba dva najambicióznejšie scenáre sú vhodné pre novú európsku legislatívu očakávanú v rokoch 2022-2024.

Ministri pre energetiku, životné prostredie a ekonomiku už o plánoch Komisie diskutovali s verejnosťou. Premiéri a hlavy štátov by sa mali vyjadriť na tohtotýždňovom zasadnutí Európskej rady a na summite v rumunskom Sibiu 9. mája.

Hádka medzi výbormi

Návrh klimatickej stratégie začiatkom tohto roka spustil hádku medzi výbormi Európskeho parlamentu pre životné prostredie a energetiku. Oba trvali na tom, že práve oni sú v najlepšej pozícii, aby vypracovali návrh rezolúcie celého Parlamentu.

Parlament sa napokon zhodol na predložení spoločnej rezolúcie, ktorá je kombináciou postojov rôznych skupín s výnimkou Európskej skupiny konzervatívcov a reformistov.

Eurokomisár pre energetiku Miguel Arias Caňete v Parlamente povedal, že nadchádzajúce klimatické plány Únie sa musia stať súčasťou kampane do májových volieb. Cieľom je zvýšiť tlak na národných lídrov pred rumunským summitom.

Klimatické protesty

Europoslanci v rezolúcii podporili školské štrajky a pochody za klímu, ktoré sa minulý týždeň konali vo viacerých európskych mestách vrátane Bratislavy.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa postavila na čelo štrajkov nedávno vo svojom prejave v Bruseli volala po zvýšení emisného cieľa pre rok 2030 na 80 percent.

Thunbergovej úsilie tento týždeň ocenila Nobelova komisia, ktorá ju nominovala na Nobelovu cenu za mier. Klimatické demonštrácie sa od leta konajú v mestách naprieč celým svetom pravidelne v piatok. Tie minulotýždňové patrili medzi najväčšie klimatické protesty v histórii.

]]>
Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/roaming-bez-poplatkov-v-spojenom-kralovstve-po-brexite-nemusi-platit/ Mon, 18 Mar 2019 12:48:48 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120661 V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Pravidlá Európskej únie v oblasti elektronickej komunikácie sa po brexite na Britániu už nemusia vzťahovať, píše sa v oficiálnom dokumente, ktorý v marci minulého roka vydala Európska komisia.

Primárne a sekundárne právo EÚ v Británii podľa dokumentu prestane platiť od polnoci 30. marca, pokiaľ sa ratifikovanou dohodou o odchode nestanoví iný dátum.

Zrušenie roamingových poplatkov mení návyky pri využívaní mobilov v zahraničí

Pri cestách v Únii používanie mobilných telefónov podľa Eurobarometra obmedzuje stále až 60 percent Európanov.

„Ak Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na základe dohody, začne plynúť 21-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého sa na Britániu bude vzťahovať celá legislatíva Európskej únie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby (MDaV) SR Karolína Ducká a dodala, že tzv. roaming bude v platnosti aj počas prechodného obdobia.

„Dňom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody sa na volania a služby medzi UK a EÚ nebude uplatňovať nariadenie o veľkoobchodom roamingu – na tieto služby sa teda nebudú vzťahovať cenové limity platné v rámci EÚ,“ povedala Ducká.

Cenú budú tvoriť aj Briti

Výška poplatkov za medzinárodné roamingové mobilné elektronické komunikačné služby je predmetom komerčných dohôd medzi mobilnými operátormi, doplnila Ducká.

„Pri ceste do Británie si preto bude treba dávať pozor na telefonovanie a najmä na dátové prenosy, ktoré budú drahšie ako v súčasnosti,“ povedal šéfredaktor odborného časopisu TOUCHIT Ondrej Macko a pripomenul, že konkrétne podmienky závisia aj od dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.

Do 29. marca 2019 sa na Britániu vzťahujú pravidlá EÚ pre roaming za domáce ceny, takzvaný „Roam like at home“, ktorý je podporený nariadením Európskeho parlamentu (EP) a rady (EÚ) č. 531/2012 a jeho dodatkami č. 2015/2120 a 2017/920, píše sa na oficiálnej stránke britskej vlády.

Toto nariadenie takisto určuje, aké maximálne poplatky si navzájom môžu mobilní operátori účtovať za poskytovanie roamingových služieb, a pokrýva širší Európsky hospodársky priestor (EEA), ktorý zahŕňa Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.

Cenám cezhraničných hovorov v Únii europoslanci určili strop

Telefonovanie a SMS-ky do zahraničia v rámci Európskej únie zlacnejú, pripojenie na internet má byť rýchlejšie, sľubuje Európsky parlament.

Regulácia v rámci EÚ nastavuje ceny nielen na úrovni individuálnych zákazníkov, ale aj na veľkoobchodnej úrovni, vysvetlila hovorkyňa spoločnosti O2 Slovakia Tereza Molnár.

„Predpokladom zachovania súčasných cien je preto zachovanie aj veľkoobchodných cien, teda cien, ktoré platí O2 operátorom vo Veľkej Británii za využívania služieb v ich sieti našimi zákazníkmi,“ povedala.

V tejto chvíli podľa nej nie je jasné, ako sa k cenotvorbe postavia operátori vo Veľkej Británii.

„Každopádne O2 robí už teraz všetko pre to, aby zmena postavenia Veľkej Británie nemala vplyv na našich zákazníkov,“ dodala.

]]>
Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov https://euractiv.sk/section/komunalny-odpad/news/mate-zero-waste-boj-proti-plastom-sa-preniesol-do-supermarketov/ Mon, 18 Mar 2019 11:58:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120656 Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

Slovensko má problém s nárastom množstva obalov aj odpadov z obalov. Medzi rokmi 2010 a 2016 sa zvýšilo množstvo obalov uvedených na trh zo 436 tisíc na 518 tisíc ton. Objem odpadu z obalov vzrástol z 278 na 360 tisíc ton. V druhom prípade ide o nárast o takmer 30 percent. Oba trendy nazval Program predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025 „nepriaznivými“.

Obaly, zvlášť z plastov sú problémom celej Európy. Európska komisia preto vlani navrhla Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve. V decembri sa európske inštitúcie dohodli na znení jedného z najdôležitejších legislatívnych návrhov – smernici o určitých plastových výrobkoch. Tá zakazuje časť jednorazových plastových výrobkov, zníži spotrebu plastových nádob na potraviny a pohárov na nápoje, zvýši podiel recyklovaného plastu v plastových fľašiach na 25 až 30 percent (do roku 2025) a podiel recyklácie PET fliaš na 90 percent (do roku 2030).

Slovenské ministerstvo životného prostredia plánuje na vládu predložiť v lete zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek. Už schválený program predchádzania tvorby odpadov plánuje transponovať do slovenskej legislatívy aj ďalšie opatrenia z európskej smernice.

Zálohovanie sa spustí roku 2022, väčšina opatrení však uvedených nemá konkrétny termín.

Niektoré firmy nečakajú, kým opatrenia vstúpia do platnosti alebo kým budú povinné. Či už to robia pod tlakom nových pravidiel, požiadaviek zákazníkov, či konkurenčného boja, proti obalom a plastom bojujú už teraz. Niekedy im pritom kladie prekážky štát.

Medzi výrobcami a spotrebiteľmi

Anežka Kováliková, produktová manažérka Metro Cash & Carry Slovensko, vysvetlila stratégiu veľkoobchodnej spoločnosti na podujatí o plastoch, ktoré sa konalo v utorok (12. marca) v Bratislave.

„Stojíme medzi výrobcami a spotrebiteľmi a máme obrovskú možnosť a zodpovednosť veľa vecí zmeniť,“ povedala Kováliková na seminári, ktorý organizovali Slovak Business Agency a Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Metro podľa Koválikovej komunikuje s výrobcami o tom, ako oni môžu upravovať obalové materiály.

Na Slovensku sa budú vo veľkom vyrábať bioplasty. Ich triedenie doriešené nie je

Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.

Samotné Metro môže nahradiť v prípade veľkých balení výrobkov plast kartónovými krabicami. „Napriek tomu máme stále obrovské množstvo plastov,“ priznala produktová manažérka.

Kováliková vidí „obrovskú možnosť veci meniť“ pri vlastných značkách Metra. Podotkla však, že redizajn výrobkov trvá „veľmi dlho“, takže potrvá „niekoľko mesiacov“, kým sa zmeny prejavia aj na regáloch.

Ďalším opatrením je zavádzanie kompostovateľných alternatív pre odnosové tašky pri pokladniach. Zdôraznila však, že prvotným cieľom je odradiť zákazníkov od nákupu tašiek. Zákazníci si môžu tovar odniesť v krabiciach, ktoré zostali po veľkých baleniach.

Výrobky vlastných značiek

Šéfka komunikácie Tesco Stores Slovenská republika Veronika Bush na seminári zdôraznila, že reťazcu sa podarilo za posledné dva roky znížiť množstvo potravinového odpadu o 20 percent. V minulom roku sme darovali Potravinovej banke Slovenska a lokálnym charitám 577 ton potravín,“ informovala Bush.

Čo sa týka obalov, tiež vidí najväčší priestor pri produktoch vlastných značiek.

„Zaviazali sme sa, že do konca roku 2020 odstránime všetky nerecyklovateľné a ťažko recyklovateľné materiály,“ avizovala Bush. V roku 2025 majú byť všetky obaly vlastných značiek Tesca na 100 percent recyklovateľné alebo opakovane použiteľné.

Šéfka komunikácie povedala, že „veľká časť“ plastových obalov na výrobkoch predávaných reťazcom je už dnes dobre recyklovateľná. Medzi nerecyklovateľné obaly, ktoré sú stále v predaji, patria PVC, celofán či polystyrén. Ten posledný slúži napríklad ako tácka pod porciovaným syrom.

Tesco pozná ešte tretiu kategóriu obalov: sú recyklovateľné, nie však vo všetkých krajinách. Dôvodom je chýbajúca technológia alebo miešanie recyklovateľných a nerecyklovateľných materiálov. Výrobky v tejto kategórii bude Tesco postupne prehodnocovať. „Keď to nepôjde, tiež budeme od nich upúšťať,“ povedala Bush.

Ideál: vyhnúť sa obalu

Metro sa podľa Koválikovej tiež snaží čo najviac využívať opakovateľne použiteľné plasty a vyhýbať sa nerecyklovateľným. Ideálom však podľa nej nie je obal nahradiť. „Ideálne je úplne sa vyhnúť obalu.“

K tomuto ideálu sa snaží firma priblížiť v drogérii. „Dlho sme riešili, ako môžeme spotrebiteľom ´čapovať´ drogériu, a z čoho by mali byť ich obaly,“ povedala Kováliková. Za jeden z najväčších problémov označila lunch boxy. „Kým to nebude legislatívne trošku viac podporené, tak úplne vylúčenie je ťažké, keďže nie sme výrobca,“ vysvetlila produktová manažérka.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

Bush upozornila, že „uzatvorenie recyklačnej slučky (…) je komplexný problém, ktorý nedokážeme vyriešiť sami.“ Preto chce Tesco vytvárať koalície s inými obchodníkmi, dodávateľmi, výrobcami produktov a obalov, ako aj so štátom.

Jedným z veľkých výrobcov, ktorý chce zvyšovať množstvo obalov a nahradiť ich ekologickejšími alternatívami, je Samsung Electronics. Producent elektroniky v januári oznámil prechod od plastov k papieru a ďalším udržateľným materiálom.

„Od prvej polovice roka 2019 budú obaly používané v súčasnej dobe pri výrobkoch a príslušenstve spoločnosti Samsung – od mobilných telefónov a tabletov až po domáce spotrebiče – nahradené ekologicky udržateľnými materiálmi, medzi ktoré patria recyklované plasty, bioplasty či papier,“ oznámila spoločnosť v tlačovej správe. Zmení aj dizajn nabíjačiek telefónov, pri ktorých nahradí lesklý povrch matným, takže nebude potrebné naďalej používať plastovú ochrannú fóliu.

Produkty bez obalu?

Tesco vidí svoju úlohu aj v osvete zákazníkov. „Snažíme sa ich motivovať, aby nevyužívali jednorazové plasty, a ponúkať im trvalo udržateľné alternatívy,“ vysvetlila šéfka komunikácie.

Obal má svoj marketingový význam. Produktová manažérka Metra rozlišuje viac kategórií zákazníkov. Pre konečného spotrebiteľa, ktorý si výrobok odnesie domov, je obal dôležitejší ako pre stravovacie prevádzky, ktorí nakupujú vo veľkých baleniach. „Šéfkuchári výrobky veľmi dobre poznajú. U nich obal nie je taký dôležitý. U konečného spotrebiteľa to ešte nejakú dobu potrvá. Chce kupovať pekné výrobky,“ povedala Kováliková.

Bush pripomenula, že obal udržuje potraviny čerstvé. „Okrem znižovania množstva obalov musíme prihliadať aj na iné aspekty trvalej udržateľnosti – potravinový odpad a skleníkové plyny,“ tvrdí šéfka komunikácie Tesca.

Kováliková vysvetlila, že niekedy sú priority udržateľného rozvoja protichodné. Z balení paradajok odstránilo Metro plastovú vaničku a priesvitný plastový obal. „Narazili sme však na problém s potravinovým odpadom. Keď sme cherry paradajky dali do tenkého papierového obalu a keď spotrebiteľ s nimi nenarábal opatrne, paradajky pučil a znehodnocoval,“ vysvetlila.

Plastové vaničky sa teraz Metro snaží nahrádzať spevnenými papierovými vaničkami a hľadá vhodný obal.

Zákazníci žiadajú zero waste

Náhradu jednorazových plastov avizovala vo februári aj najväčšia maloobchodná sieť na Slovensku COOP Jednota. V tlačovej správe napísala, že „vo svojich predajniach nahrádza slamky, plastové tyčinky do uší a plastový riad vlastnej značky ekologickým variantom.“ Tým sú produkty z cukrovej trstiny a bambusu.

„Jednou z noviniek v celom sortimente pre zákazníkov sú aj ekologické vrecká do koša, ktoré sa vďaka špeciálnemu oxodegradovateľnému zloženiu v prírode rozložia,“ uviedla COOP Jednota. Igelitové tašky sú tiež výlučne z rozložiteľných materiálov.

Zákaz niektorých plastových výrobkov sa priblížil k schváleniu

Členské štáty chcú schválili svoju pozíciu k európskej smernici o odpadoch z plastov. Finančné bremeno chcú uvaliť aj na dovozcov.

Bush potvrdila, že zákazníci majú čoraz väčší záujem o riešenia zero waste (nulový odpad). Zákazníci si napríklad nosia vlastné vrecká na ovocie a zeleninu.

Naznačila však, že legislatíva a dozorné orgány tomu kladú prekážky. Vyzvala rozviazanie rúk obchodníkom. „Čo sa týka boju proti potravinovému odpadu a obalom, príliš zošnurovanou legislatívou si situáciu na Slovensku ešte zhoršujeme. Niet pochýb o tom, že bezpečnosť a kvalita potravín je na prvom mieste. Na druhej strane musí byť aj rácio,“ myslí si Bush.

Metro tiež registruje záujem zákazníkov o zero waste. „Výrobky, ktoré sú ekologické, majú vyššiu mieru predaja ako v minulosti… Zákazníci začínajú byť zvedaví a nároční,“ opísala situáciu Kováliková. Doplnila, že ide o trend, ktorý vníma ako jedinú udržateľnú možnosť do budúcna.

]]>
Župan Droba v Bukurešti obhajoval eurofondy: Pomáhajú nám aj v boji proti extrémizmu https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurofondy-ludom-ukazuju-ze-unia-ma-zmysel-tvrdi-bratislavsky-zupan-droba/ Fri, 15 Mar 2019 16:50:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120630 Kým šéf SaS Richard Sulík volá po väčších škrtoch v eurofondoch, bratislavský župan Juraj Droba na Európskom summite regiónov obhajoval politiku súdržnosti EÚ ako jeden z hlavných nástrojov v boji proti extrémizmu a euroskepticizmu.

„Kohéznu politiku považujem za jeden z najdôležitejších pilierov, vďaka ktorému ľudia vidia, že Európska únia má zmysel,“ uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS) na Európskom summite regiónov v Bukurešti. Bratislavský župan vystúpil ako jeden z rečníkov v paneli, ktorý sa venoval budúcnosti politiky súdržnosti EÚ (kohézna politika), teda eurofondom po roku 2020.

V hlavnom meste Rumunska niekoľkokrát zaznelo, že znižovanie eurofondov, ktoré na roky 2021 až 2027 avizuje Európska komisia, posilní extrémistické, populistické a antieurópske strany.

Politikou súdržnosti proti extrémizmu

Na otázku, akým najväčším výzvam čelí Európska únia v súčasnosti, šéf bratislavského vyššieho územného celku (VÚC) odpovedal „rast extrémizmu a sily, ktorých hlavným cieľom je dezintegrácia Európskej únie“. Droba následne dodal, že obidva fenomény sú na vzostupe tak v štátoch na východe aj západe EÚ, pričom „sú poháňané krajinou, ktorá sa nachádza na východ od Ukrajiny a ktorá dokonca sponzoruje politické sily v západnej Európe.“

Za jednu z  najlepších odpovedí na tieto výzvy považuje politiku súdržnosti EÚ, pretože „dáva nám politikom do rúk dobrý nástroj na poukazovanie, čo všetko EÚ robí v mestách, na dedinách a v komunitách“.

Neskôr pre portál EURACTIV.sk potvrdil, že bratislavská župa bude bojovať proti škrtom európskych fondoch, ktoré zasiahnu aj Slovensko. „Neviem si napríklad predstaviť, z čoho iného by sme zaplatili niektoré veľké infraštruktúrne projekty,“ priznal Droba.

Od libertariána k centristovi

Bratislavský župan sa tak v názore na eurofondy výrazne odkláňa od šéfa liberálov Richarda Sulíka. Sulík v minulosti viackrát kritizoval európske dotácie, hlavne preto, že na Slovensko podľa neho prinášajú korupciu. Ako jediný slovenský europoslanec dokonca privítal aj znižovanie eurofondov pre Slovensko po roku 2020.

Európska komisia v rámci reformy kohéznej politiky po roku 2020 navrhuje znížiť Slovensku eurofondy zo súčasných 15,3 miliardy eur, na bezmála 12 miliárd eur čo je oproti súčasnému programovému obdobiu o 10 percent menej (v bežných cenách, 22 percent v stálych cenách, ktoré zohľadňujú infláciu). Podľa Sulíka by ale škrty mali byť ešte väčšie.

„Vzhľadom na provízie a korupciu, ktoré čerpanie eurofondov na Slovensku sprevádzajú, vnímam 10-percentný pokles ako pozitívnu správu,“ napísal krátko po zverejnení návrhu pre portál EURACTIV.sk.

Únia potrebuje väčší rozpočet, ako navrhuje Komisia, zhodli sa europoslanci

Európsky parlament bude v ďalších rokovaniach o Viacročnom finančnom rámci po roku 2020 bojovať proti navrhovaným škrtom v politike súdržnosti. S pozíciou europarlamentu sa stotožnila väčšina slovenských europoslancov.

Droba hovorí, že pred nástupom do čela bratislavskej samosprávy so Sulíkom zdieľal názory na eurofondy. „Bol som tiež jeden z tých, ktorí kázali absolútnu finančnú zodpovednosť, a nízke dane a čo najmenšie prerozdelenie,“ uviedol počas summitu pre portál EURACTIV.sk. Z „presvedčeného ekonomického liberála“ sa podľa jeho vlastných slov stal „centrista ktorý verí, že časť peňazí musí byť vyzbieraná cez dane a iné poplatky, aby sa mohli financovať veľké infraštruktúrne projekty, ktoré pomáhajú súdržnosti Európy.“

„V SaS máme našťastie dostatok slobody na názory, ktoré sa odlišujú od názorov predsedníctva a predsedu,“ dodáva Droba.

Juraj Droba je šéfom Bratislavského samosprávneho kraja od konca roku 2017, keď vo funkcii nahradil Pavla Freša.

Solidarita a žlté vesty

Viacerí účastníci Summitu upozorňovali na to, že osekávanie rozpočtu pre politiku súdržnosti bude vodou na mlyn euroskeptických strán a populistov v celej Únii. Mnohí z nich zdôrazňovali, že fondy EÚ predstavujú hlavný nástroj solidarity medzi členskými štátmi.

Podľa člena Výboru európskych regiónov z holandskej provincie Flevoland Michiela Rijsbermana ľudia v niektorých regiónoch na západe EÚ necítia, že sa ich život zlepšuje, hoci takisto platia do rozpočtu EÚ. Politika by preto podľa neho mala prispievať k solidarite, ktorú ľudia dnes necítia „a potom si na seba obliekajú žlté vesty“. „To je ale v skutočnosti opak solidarity,“ dodal

Holandsko patrí medzi krajiny najväčších čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu. To znamená, že z neho vyčerpá menej peňazí, ak do neho odvedie.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Ako príklad úspechu európskej politiky súdržnosti uviedol Bratislavu, ktorá podľa jeho slov od roku 1991, kedy mesto navštívil prvýkrát, „prešla obrovskou zmenou“. „Na Bratislave je naozaj dobre vidieť, ako EÚ pomáha mestám a regiónom,“ dodal holandský regionálny politik.

V Grécku má nedostatok solidarity vplyv na to, ako ľudia vnímajú demokraciu. Mladí ľudia po kríze na zlú životnú situáciu podľa guvernérky regiónu Attica Reny Douroovej zareagovali voľbou extrémistických strán. V gréckom zákonodarnom orgáne má zastúpenie krajne pravicová strana Zlatý úsvit, ktorú médiá označujú za neonacistickú, či fašistickú.

„Je strašne ťažké vysvetľovať mladým ľuďom, ktorých rodičia sú dlhé roky bez práce, aby sa nezdravili neonacistickými pozdravmi,“ uviedla grécka politička s tým, že to je dôvod, prečo treba bojovať za zmiernenie eurofondových škrtov.

Kontrola verzus zjednodušovanie

O podobe budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj konkrétnych pravidlách čerpania eurofondov v súčasnosti už prebiehajú rokovania medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

Jednou z hlavných požiadaviek štátov EÚ naďalej zostáva zjednodušenie komplikovaných pravidiel čerpania fondov EÚ. Ako na diskusii zopakovala eurokomisárka zodpovedná za regionálnu politiku Corina Cretuová, Komisia chce do budúcnosti žiadateľom o európske dotácie uľahčiť život. Dodáva však, že je potrebné zachovať dohľad EÚ nad riadnym využitím európskych dotácií.

„Keď o tom hovorím s europoslancami v regionálnom výbore Európskeho parlamentu, počúvam iba o zjednodušovaní. Keď sa ale zúčastním výboru pre kontrolu rozpočtu, počuť len volanie po kontrole,“ vysvetlila Cretuová a dodala, že Komisia sa v tomto ohľade v návrhu snažila spraviť kompromis.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Viacero členských štátov, vrátane Slovenska, volá tiež po väčšej slobode v určovaní toho, na čo využijú európske peniaze. Silnejšie slovo v rozhodovaní o eurofondoch ale súčasne požadujú aj zástupcovia slovenských regiónov. Dnes sa o celej alokácii rozhoduje na národnej úrovni, konkrétne na ministerstvách zodpovedných za jednotlivé operačné programy.

Cretuová povedala, že európska exekutíva podporuje silnejšie právomoci regiónov, pričom necháva na štátoch, akú mieru decentralizácie rozhodovania zvolia.

Ako zmerať, či je kraj bohatý?

Podobný názor na riadenie fondov EÚ má aj Juraj Droba, podľa ktorého by malo byť založené na „systéme bŕzd a protiváh“. Pre bratislavský VÚC, ako hovorí, je dôležité zaistiť čo najväčšiu flexibilitu, jedným dychom ale dodáva, že podporuje aj kontrolu zo strany Komisie.

„Na jednej strane chcem mať čo najväčšie právomoci – spolu so zastupiteľstvom a kolegami na úrade – rozhodovať o vlastnom regióne. Na strane druhej, chceme byť dobre kontrolovaní, aby sme mali istotu, že sú naše kroky správne,“ dodal pre EURACTIV.sk župan.

O opodstatnenosti dohľadu z Bruselu sa podľa vlastných slov presvedčil pri rokovaniach s Jaspers, čo je spoločná iniciatíva Komisie a Európskej investičnej banky, ktorá členským štátom poskytuje poradenstvo ohľadom čerpania eurofondov. „Keď by niektorý z regiónov našiel spôsob, ako obchádzať pravidlá alebo financovať veci, ktoré nie sú úplne v súlade s bruselskými pravidlami, som za to, aby sa to zastavilo,“ vysvetľuje svoj postoj Droba.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Bratislavský VÚC zastupuje združenie SK8, teda osem slovenských samosprávnych krajov v diskusiách o budúcnosti eurofondov na európskej úrovni.

Bratislavský župan sa vo svojom príhovore pristavil aj pri spôsobe, akým sa dnes určuje miera rozvinutosti európskych regiónov. Na základe toho sa totiž dnes určuje, koľko peňazí môže región čerpať z európskeho rozpočtu. Rozhodujúcim ukazovateľom dnes je Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa.

Na základe neho sa Bratislava tradične objavuje v prvej desiatke rebríčka najbohatších regiónov EÚ, čo je podľa Drobu „absurdné, keďže je za nami aj Viedeň“. VÚC pod jeho vedením preto bude požadovať, aby sa pri prerozdeľovaní eurofondového koláča v budúcnosti prihliadalo aj na socioekonomické a infraštruktúrne parametre. Vhodným ukazovateľom má byť Social progress index (Index sociálneho rozvoja). V ňom je Bratislava na 180. priečke, čo Droba považuje za „viac zodpovedá“ situácii Bratislavy.

]]>
Tretia bruselská konferencia o budúcnosti Sýrie „vyzbierala“ 8,3 miliardy eur https://euractiv.sk/section/rozvojova-politika/news/tretia-bruselska-konferencia-o-buducnosti-syrie-vyzbierala-83-miliardy-eur/ Fri, 15 Mar 2019 14:06:20 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120626 Európska komisia privítala správu, že účastníkom v poradí tretej bruselskej konferencie o budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa skončila vo štvrtok (14. marca) v Bruseli, sa podarilo zmobilizovať sumy vo výške 8,3 miliardy eur na roky 2019 až 2020. Slovensko prispelo sumou 6,7 milióna eur.

Cieľom trojdňovej konferencie, ktorú EÚ pripravila spoločne s OSN, bolo vyvinúť nové úsilie o zvýšenie pomoci pre Sýriu, ktorá je už deviaty rok po sebe poznačená občianskou vojnou. Vojnovému konfliktu padlo za obeť vyše 400 tisíc ľudí.

Konferencie sa zúčastnilo vyše 50 krajín a 80 delegácií zastupujúcich aj rôzne medzinárodné organizácie.

Bruselská konferencia o Sýrii: Ďalšie peniaze, ktoré nebudú stačiť

Dlho očakávaná bruselská konferencia o Sýrii mala priniesť do oblasti riešenia občianskej vojny pod hlavičkou OSN európsky pohľad. Únia ponúka najmä peniaze.

Približne 80 percent ľudí žijúcich v Sýrii (11,7 milióna) žije v extrémnej chudobe, státisíce utečencov sa zdráhajú vrátiť domov pre obavy z pokračovania násilia, odvodu na vojnu alebo trestného stíhania a väznenia. Z krajiny utieklo takmer šesť miliónov Sýrčanov, mnohí z nich žijú v neistých podmienkach v Jordánsku, Libanone a Turecku.

Komisia upozornila, že z celkovej sumy 8,3 miliardy eur pochádzajú približne dve tretiny z Európskej únie. Únia ako celok prispela sumou vo výške 6,79 miliard eur. Prostredníctvom rozpočtu EÚ, ktorý spravuje Európska komisia, bolo vyčlenených 2,57 miliard eur a prisľúbená súhrnná pomoc všetkých členských krajín EÚ predstavuje 4,22 miliard eur.

EÚ ohlásila aj príspevok vo výške 560 miliónov eur a ďalších 1,45 miliardy eur pomôže prostredníctvom Nástroja pre utečencov v Turecku.

Hahn: V Sýrii nemá s tým, čo je normálne, skúsenosť celá generácia

Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová po skončení konferencie uviedla, že Európania zotrvávajú na svojom cieli, ktorým je politický proces v Sýrii v réžii samotných Sýrčanov za podpory Organizácie Spojených národov – proces, ktorý by mal viesť k vytvoreniu inkluzívnej a „nesektárskej“ vlády pracujúcej v prospech zjednotenej Sýrie

„Všetci musíme využiť svoj vplyv na opätovné otvorenie mierových rokovaní v Ženeve a ukončenie vojny v Sýrii. Zmrazenie konfliktu nie je riešením,“ upozornila Mogheriniová.

Eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn upozornil, že v Sýrii „celá jedna generácia nemá skúsenosti s tým, čo je normálne“, a preto je pomoc EÚ potrebná. Spresnil, že Únia ako najväčší svetový donor v prípade sýrskej krízy bude aj naďalej podporovať aj jej susedné štáty, ktoré hostia milióny sýrskych utečencov, s cieľom posilniť ekonomiku a odolnosť týchto krajín.

„Zintenzívnime investície do vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a pravidelného zamestnávania, aby sa utečenci stali samostatnejšími a mohli žiť v dôstojnosti a normálnosti,“ odkázal Hahn.

Slovenská pomoc

Pomoc Slovenska vo výšle 6,7 milióna eur je určená na roky 2019 až 2020 a bude sa týkať nielen Sýrie, ale aj okolitých štátov, kde sa nachádzajú milióny sýrskych utečencov, teda Libanon, Jordánsko, Turecko, Irak a Egypt. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek (SNS) v rámci aktuálnej tretej bruselskej konferencie o budúcnosti Sýrie.

Riaditeľka SlovakAid: Podnikatelia môžu byť kľúčovou súčasťou rozvojovej spolupráce

Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu chceme po vzore najvyspelejších krajín zmodernizovať, a to najmä spoluprácou s inými krajinami, ale aj vďaka – dnes chýbajúcim -medzinárodným certifikátom pre agentúru, hovorí LUCIA KIŠŠ.

Slovenský diplomat upozornil na to, že EÚ aj OSN pokračujú v už rozbehnutom procese a pretože konflikt v Sýrii sa nekončí a vchádza do svojho deviateho roku, medzinárodná spoločnosť chce potvrdiť svoje odhodlanie riešiť tento konflikt nenásilne, politickým a diplomatickým spôsobom.

Slovenský príspevok je podľa Parízka „kombináciou finančných zdrojov, ktoré používame na humanitárnu a rozvojovú pomoc“. Dodal, že po vypuknutí konfliktu v tejto krajine, ktorý vlnou utečencov destabilizoval okolité štáty a zasiahol aj Európu, Slovensko zaradilo do svojho programu humanitárnej a rozvojovej pomoci aj Sýriu a blízkovýchodný región.

]]>
Europarlament žiada spoločné pravidlá pre zastavenie dezinformačných kampaní https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europarlament-ziada-spolocne-pravidla-pre-zastavenie-dezinformacnych-kampani/ Fri, 15 Mar 2019 09:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120608 Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali v stredu (14. marca) na zintenzívnenie boja proti nepriateľskej propagande a šíreniu nepravdivých správ v Európe. Za hlavný zdroj dezinformačných kampaní označili Rusko.

Uznesenie, za ktoré hlasovalo 489 poslancov, 148 bolo proti a 30 sa zdržalo hlasovania, ostro odsúdilo čoraz agresívnejšie pokusy Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey oslabiť právne základy a zásady európskych demokracií a zvrchovanosť krajín Východného partnerstva.

Za hlasovali aj všetci prítomní slovenskí europoslanci a europoslankyňe.

Posilnenie pre East StratCom

Europoslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby zvážili vytvorenie právneho rámca na celoeurópskej i medzinárodnej úrovni na riešenie hybridných hrozieb.
Parlament zároveň požaduje opatrenia na zvyšovanie povedomia o dezinformačných kampaniach Ruska, ktoré predstavujú hlavný zdroj dezinformácií v Európe.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na posilnenie pracovnej skupiny East StratCom, zriadenej v roku 2015, ktorá by sa mala stať plnohodnotným útvarom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, zameraným na boj s ruskou nepriateľskou propagandou.

V súčasnosti pracuje v skupine 15 osôb a počas svojej takmer štvorročnej existencie upozornili na viac ako 5 tisíc hoaxov a virálnych dezinformácií. Podľa europoslancov sa má skupina rozšíriť tak, aby pokrývala viac tém aj jazykov.

Do tejto oblasti podľa EP zapadá aj regulácia spoločností pôsobiacich v oblasti sociálnych médií, služieb doručovania správ a webových vyhľadávačov.

Spoločnosti aktívne v tejto sfére by mali byť zodpovedné za rýchle odstraňovania systémových falošných správ, pričom zodpovedným orgánom by sa malo umožniť zisťovanie totožnosti autorov a sponzorov politického obsahu. Takzvaný Rapid Alert System by sa mal spustiť už na budúci týždeň.

Varovania pred eurovoľbami

Uznesenie europarlamentu dôrazne odsúdilo akékoľvek zasahovanie tretích strán do volieb a referend v krajinách EÚ. Poslanci vyzvali členské štáty na novelizáciu ich vnútroštátnych volebných predpisov tak, aby umožňovali efektívne a proaktívne pôsobenie voči hrozbám vyplývajúcim z dezinformačných kampaní, kybernetických útokov a zločinov a porušovania slobody volebného prejavu.

Rovnako by členské štáty mali podporovať krajiny pridružené k EÚ a štáty západného Balkánu v úsilí o zaistenie dôslednej ochrany ich volebných procesov pred nepriateľskými propagandistickými aktivitami.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Európsky parlament už o deň skôr – v utorok (12. marca) – schválil legislatívny návrh, ktorý zavádza finančné postihy pre európske politické strany a nadácie za zámerné zneužívanie osobných údajov vo svojich kampaniach pred európskymi voľbami.

Nariadenie, ktoré reaguje na odhalenia týkajúce sa britského referenda o brexite a na škandál spoločností Facebook a Cambridge Analytica, by malo pomôcť zabrániť zneužívaniu osobných údajov pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Rovnako umožniť uloženie finančných sankcií celoeurópskym politickým stranám a nadáciám, ktoré by zámerne a nezákonne používali osobné údaje vo svojich európskych volebných kampaniach.

Úrad pre európske politické strany a nadácie bude mať právomoc ukladať sankcie, ktoré by mohli predstavovať percento ich ročného rozpočtu, ako aj ich vylúčenie z financovania EÚ.

Poslanci tiež vyzvali, aby boli mediálne kampane na sociálnych sieťach, prostredníctvom zasielania správ a vyhľadávačov legislatívne ošetrené. Zároveň však varovali pred hrozbou cenzúry a tvrdili, že kroky na zablokovanie účtov sociálnych médií musia byť transparentné, odôvodnené zákonom a vykonávané v spolupráci s občianskou spoločnosťou.

]]>
Dva čierne zoznamy, dva osudy https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/dva-cierne-zoznamy-dva-osudy/ Fri, 15 Mar 2019 09:42:55 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120604 Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu.

Ministri financií v utorok schválili rozšírený zoznam tzv. „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ tiež známych ako daňové raje. Väčšinou ide o malé karibské krajiny, ktoré sú známe svojimi offshorovými schémami.

K pôvodným 5 krajinám: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy, pribudlo 10 ďalších, okrem Spojených arabských emirátov, aj britské a holandské zámorské teritóriá.

Revidovaný zoznam EÚ teraz zahŕňa aj 10 týchto jurisdikcií: Aruba (holandské zámorské územie), Barbados, Belize, (britské zámorské územie) Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Spojené arabské emiráty a Vanuatu.

Zoznam vznikol v roku 2017 po tom, čo sa na svetlo sveta dostali informácie o širokých schémach, ktoré korporácie a bohatí jednotlivci využívajú na vyhýbaniu sa platenia daní.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Zaradenie na čierny zoznam znamená, že finančné transakcie s týmito krajinami budú v EÚ pod väčším dohľadom. Krajina sa dostane na tento zoznam ak má daňové pravidlá, ktoré umožňujú daňové úniky z iných krajín alebo ak nezdieľajú informácie. Tie, ktoré sa zaviažu, že  ku konrkétnemu dátumu urobia potrebné zmeny budú zo zoznamu odstránené, alebo sa na neho vôbec nedostali.

Niektoré krajiny EÚ mali problém so zaradením niektorých krajín problém, dokonca hrozilo, že sa v marci na Rade EÚ (ECOFIN) vôbec neschváli, keďže rozhodovanie v daňových otázkach sa deje jednomyseľne. Schválnie zoznamu bolo preto prijaté pozitívne.

Členské štáty zatiaľ len diskutujú o tom, či by kritériom zaradenia na zoznam malo byť aj zatajovanie konečného prijímateľa výhod. Dnes medzi kritériom nie je.

Stále je veľký počet krajín na „šedom zozname“, ktoré majú stále čas na zmeny. 62 krajín dostalo čas do konca minulého roka, 28 si záväzky splnilo a 34 je stále monitorovaných. Príkladom krajiny, ktorá bola monitorované od roku 2015 a medzičasom sa dostala zo všetkých zoznamov je Andorra.

Daňové raje a pranie špinavých peňazí

Čierny zoznam daňových rajov sa niekedy mýli s iným zoznamom, na ktorom sa EÚ zatiaľ dohodnúť nevie. Ide o zoznam krajín, ktoré sa svojimi pravidlami podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v EÚ.

Ministri spravodlivosti a vnútra 8. marca jednomyseľne odmietli aktualizovaný zoznam takýchto krajín. Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

V súčasnosti platný zoznam má 16 krajín. Európska komisia ho navrhovala doplniť na počet 23. Ministri tvrdili, že zoznam „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí zoznam prepracovať.

Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch. 

Európsky parlament v reakcii na konanie členských krajín schválil vo štvrtok (14. marca) uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie, že členské štáty EÚ potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čierny zoznam EÚ v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Išlo o Saudskú Arábiu, Líbyu Panamu a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Text upozorňuje, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na čiernom zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak (najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie), aby k tomu nedošlo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Parlament preto presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na čierny zoznam. Podľa europoslancov  majú ruské opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nedostatky.

Zaradenie nejakej krajiny či územia na čierny zoznam núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

]]>
Amnesty International stojí za študentkami a študentmi štrajkujúcimi za budúcnosť klímy [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/klima/press_release/amnesty-international-stoji-za-studentkami-a-studentmi-strajkujucimi-za-buducnost-klimy/ Fri, 15 Mar 2019 08:09:17 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=120601

Generálny tajomník Amnesty International Kumi Naidoo upozorňuje, že vlády zaháľajú pri reagovaní na klimatickú zmenu. Varuje, že ak nedokážu zaviesť adekvátne opatrenia, mohlo by ísť o najväčší prípad medzigeneračného porušovania ľudských práv v dejinách. Preto Amnesty International víta a podporuje globálny študentský štrajk proti klimatickej zmene, ktorý mladí ľudia po celom svete naplánovali na piatok 15. marca 2019.

„Amnesty International stojí za všetkými deťmi a mladými ľuďmi, ktorí sa zapájajú ako organizátori a účastníci do školských protestov a upozorňujú tak na klimatickú zmenu. Ide o dôležité hnutie za sociálnu spravodlivosť, v rámci ktorého sa mobilizujú tisíce ľudí, ktorí vyzývajú svoje vlády, aby sa pričinili o zastavenie klimatickej zmeny,“ povedal Kumi Naidoo.

„Je nešťastím, že deti musia obetovať dni vzdelávania, aby požadovali od dospelých správne konanie. Avšak ony sú si vedomé dôsledkov, aké bude mať súčasná hanebná nečinnosť na ich generáciu a na generácie, ktoré prídu po nich. Toto by mala byť chvíľa na prísnu sebareflexiu politickej triedy. Namiesto zavádzajúceho kritizovania mládeže za účasť na týchto protestoch, ako to urobili niektoré politické osobnosti, by sme sa mali pýtať, prečo vládam beztrestne prechádza, že „chodia poza školu“ v oblasti klimatických opatrení.“

Amnesty International varuje, že klimatická zmena má zdrvujúce následky na ľudské práva, ktoré sa budú ešte zhoršovať, ak vlády nezačnú ihneď konať, aby toto smerovanie zmenili. Klimatická zmena zvlášť zasahuje ľudí, ktorí už sú zraniteľní, znevýhodnení alebo diskriminovaní.

Dôsledky klimatickej zmeny ohrozujú zvlášť deti, kvôli ich špecifickým fyziologickým, metabolickým potrebám súvisiacim s telesným vývojom. Zmeny klímy tiež predstavujú riziko pre ich duševné zdravie; deti vystavené traumatickým udalostiam, ako sú prírodné katastrofy zhoršené klimatickou zmenou, môžu trpieť posttraumatickou stresovou poruchou.

„Klimatická zmena sa týka ľudských práv, pretože má enormný dopad na ľudí. Pri jej pôsobení sa kombinujú a zväčšujú existujúce nerovnosti. A sú to práve deti, kto zažije jej stále desivejšie následky. Skutočnosť, že väčšina vlád sotva pohla prstom, aby reagovala na naše – vzájomne zaručené – zničenie, je jedným z najväčších medzigeneračných porušení ľudských práv v dejinách,“ povedal Kumi Naidoo.

Milióny ľudí už trpia kvôli katastrofálnym následkom klimatickej zmeny – od predĺžených období sucha v subsaharskej Afrike po ničivé tropické búrky, ktoré zasahujú juhovýchodnú Áziu a Karibik. V letných mesiacoch roku 2018 ľudské spoločenstvá na severnej pologuli (od Polárneho kruhu po Grécko, Japonsko, Pakistan a USA) zažívali ničivé vlny horúčav a požiarov, pri ktorých zahynuli a boli zranené stovky ľudí.

„Deťom často hovoríme, že sú ,budúcimi lídrami a líderkami‘. Ale ak budú čakať na ,budúcnosť‘, žiadna nemusí nastať a nebudú mať koho a kedy viesť. Mladí ľudia zahanbujú dnešných lídrov svojou odhodlanosťou, ktorú preukazujú v tomto zásadnom boji,“ povedal Kumi Naidoo.

Najnovšie záväzky vlád na zmiernenie klimatickej zmeny – ktoré ešte len čakajú na implementáciu – sú úplne neadekvátne, pretože do roku 2100 by viedli ku katastrofálnemu nárastu priemernej svetovej teploty o 3 °C nad predindustriálnu úroveň.

Amnesty International vyzýva štáty, aby poriadne prispôsobili svoje opatrenia na adekvátnu úroveň, tak aby boli v súlade s ľudskými právami. Jedným zo zásadných spôsobov, ako to docieliť, je umožniť ľuďom, ktorých klimatická zmena postihne najviac – a medzi nimi sú aj deti a mládež –, aby boli aktívni pri zmenšovaní a spomaľovaní zmien klímy. Preto im treba poskytovať informácie a vzdelanie nevyhnutné na to, aby sa mohli zmysluplne zapájať do diskusie o tejto problematike, ako aj do rozhodovacích procesov, ktoré ich priamo zasahujú.

„S každým ďalším dňom, keď umožňujeme, aby sa klimatická zmena zhoršovala, sa zhoršujú aj vyhliadky na jej zastavenie a zvrátenie jej katastrofálnych následkov. Vládam nič nebráni naplno konať, aby v najkratšom možnom časovom rámci znížili emisie skleníkových plynov. Nič im nebráni v tom, aby našli spôsob, ako do roku 2030 znížiť emisie na polovicu úrovne z roku 2010 a do roku 2050 na úroveň nulových čistých emisií, tak ako ich vyzvala vedecká obec,“ povedal Kumi Naidoo.

„Jediné, čo stojí v ceste ochrane ľudstva pred klimatickou zmenou, je skutočnosť, že našim lídrom chýba politická vôľa, a že doposiaľ sa o to sotva pokúsili. Politici a političky môžu ďalej hľadať výhovorky pre svoju nečinnosť, ale príroda nevyjednáva. Musia počúvať mladých ľudí a ešte dnes podniknúť kroky na zastavenie klimatickej zmeny, pretože iná možnosť nie je.“

]]>
Na Slovensku sa budú vo veľkom vyrábať bioplasty. Ich triedenie doriešené nie je https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/ns-slovensku-sa-budu-vo-velkom-vyrabat-bioplasty-ich-triedenie-doriesene-nie-je/ Thu, 14 Mar 2019 15:53:23 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120594 Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.

V Nitre bude na jar budúceho roka spustená výrobná linka, z ktorej vzíde štyritisíc ton bioplastov ročne. Pôjde o granuláty vyrobené z obnoviteľných zdrojov a zároveň biologicky rozložiteľné.

Na seminári o plastoch, ktorý v utorok (12. marca) zorganizovali Slovak Business Agency a Inštitút cirkulárnej ekonomiky, to oznámil prof. Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Ten sa spolu s ďalšími vedcami pracuje už na druhej generácii bioplastov.

Alexy zároveň varoval, že stále nie je doriešený manažment odpadov z bioplastov. „Zavedením bioplastov nezmizne triedený zber,“ varoval odborník na seminári.

Škrob a baktérie

STU otvorila v Nitre v roku 2015 Centrum aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov.

Na novej linke sa budú vyrábať bioplasty prvej generácie v spolupráci s nemeckou firmou a pod registrovanou značkou „nonoilen“. „Základom prvej generácie bioplastov sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu a polyhydroxybutyrát – rovnako biomateriál, produkovaný baktériami. Stačí baktériám poskytnúť ako živinu cukor. Trebárs z cukrovej trstiny či zo srvátky – odpadu, ktorý vzniká pri výrobe mliečnych produktov a nemá praktické využitie,“ vysvetľuje na svojom webe STU.

Prof. Pavel Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. [STU]

Alexy na seminári povedal, že objem štyritisíc ton ročne je „minimum, aby to malo ekonomiku“. Náklady na výrobu bioplastovej suroviny sú dnes podľa neho štyrikrát až päťkrát vyššie ako na výrobu tradičných plastov z ropy a zemného plynu.

Cena výrobku však bude vyššia len o 10 – 20 percent, keďže je efektívnejšie opätovne použiteľný a recyklovateľný, spresnil expert.

Problém vyšších nákladov

„Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív,“ zdôraznil Alexy. „Buď za lacné peniaze zomrieme alebo za drahé peniaze prežijeme,“ predpovedal. Náklady podľa neho možno znižovať práve dizajnom výrobkov tak, aby sa dali znovu použiť a recyklovať.

Vyššie náklady sťažujú v blízkej budúcnosti úplné nahradenie konvenčných plastov bioplastami. „To je nereálne,“ povedal Alexy. „Ale tiež neplatí, že by sme nemali nič robiť,“ dodal. Bioplasty možno primiešavať ako surovinu do bežných plastov alebo ich vo výrobe využívať exkluzívne.

Ak chce spoločnosť dospieť k „cirkulárnej ekológii“, musí podľa Alexyho recyklovať bežné aj biologické plasty, ako aj kompostovať druhú skupinu.

Pre prvú skupinu, vyrobenú z fosílnych palív platí, že nie je stopercentne recyklovateľná. Produkcia si vyžaduje novú surovinu. Zvyškový odpad z recyklácie je zase potrebné spaľovať, z čoho vznikajú emisie skleníkových plynov. Alternatívou je skládkovanie, čo je však v pyramíde narábania s odpadom najhoršia možnosť.

Od prvej k druhej generácii

Alexy rozdelil bioplasty na tri typy. Prvý je vyrobený z fosílnych palív a zároveň biologicky rozložiteľný. Pri jeho recyklácii vznikajú emisie. V druhej kategórii sú bioplasty z obnoviteľných zdrojov, niektoré typy však majú problém z rozložiteľnosťou. Tretí typ je zároveň z obnoviteľných zdrojov a súčasne biodegradovateľný.

Vedec prestavil príklady výrobkov z bioplastu, na ktorých pracuje jeho tím: slnečné okuliare, ktorých dizajn navrhla Vlasta Kubušová zo štúdia Crafting Plastics!, odpadové vrecia, riad, či medicínske implantáty.

Tieto vás neprežijú. Slovenka navrhla okuliare, čo sa rozložia v komposte

Rozhodli sme sa spopularizovať biomateriál tým, že ho urobíme viac sexy a viac trendy, hovorí pre EurActiv.sk dizajnérka Vlasta Kubušová.

Výroba riadu pre školské či závodné jedálne je podľa odborníkov jeden z najlepších spôsobov využitia bioplastov, keďže ich veľké množstvo sústredné na jednom mieste umožňuje efektívne opätovné použitie a recykláciu.

Po prvej generácii sa Alexy so svojím tímom venuje vývoju druhej generácie bioplastov. Tá má nižšie náklady na výrobu a lepšie spracovateľské a úžitkové vlastnosti. „Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách,“ vysvetlil odborník na webstránke STU.

Rozkladanie a recyklácia

Rozdiel medzi prvou a druhou generáciou vyvinutou na STU je aj v rozložiteľnosti. Ako pre EURACTIV.sk vysvetlil Alexy, prvá generácia sa rozloží výlučne v priemyselnom komposte za približne 120 dní. Druhej generácii to trvá iba 50 dní v priemyselnom komposte a 90 dní v domácom komposte. V pôde sa rozloží za rok. „Čo sme z prírody zobrali ako surovinu, to do nej vrátime ako kompost,“ zhrnul Alexy.

Prešovská firma KM-Systém má skúsenosti s využívaním biodegradovateľných plastov vo výrobe technológiou vstrekovania. Jej konateľ Jozef Kráľ na seminári vymenoval výzvy: iné technologické procesy oproti bežným plastom, úzky sortiment biodegradovateľných plastov a chýbajúce zariadenia na kompostovanie použitých biodegradovateľných plastov.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva

V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Alexy z STU súhlasil, že výrobky z bioplastu, ktoré sa zmenia na odpad, nemožno vo veľkých množstvách vhadzovať do nádob na plasty. Ich zmiešanie s bežnými plastami vyrobenými z fosílnych palív by sťažilo recykláciu.

Jedinou možnosťou podľa neho bude triediť ich samostatne. Systém zberu a teda skutočnú cirkulárnu ekológiu bude treba ešte len vybudovať.

]]>
Tajani hovoril pozitívne o Mussolinim. Europoslanci sú pobúrení https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/tajani-hovoril-pozitivne-o-mussolinim-europoslanci-su-pobureni/ Thu, 14 Mar 2019 10:55:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120580 Predseda Európskeho parlamentu sa už v reakcii na kritiku prehlásil za antifašistu. Jeho vyjadrenia vraj boli prekrútené.

„Mussolini? Predtým, než zvyšku sveta vyhlásil vojnu a nasledoval Hitlera; predtým, než zaviedol rasové zákony; pred tragickou aférou (Giacoma) Matteottiho – pred týmto všetkým urobil zopár pozitívnych vecí na vybudovanie infraštruktúry v našej krajine. Z pohľadu uvedomenia si konkrétnych  faktov, nedá sa povedať, že nič nedokázal“, povedal Tajani na talianskej rádiostanici Radio 24.

Vodca talianskeho fašizmu Benito Mussolini vládol v krajine v rokoch 1922-43 a ako spojenec Adolfa Hitlera ju priviedol do druhej svetovej vojny. Matteotti bol opozičný poslanec a antifašista, ktorého v roku 1924 zavraždili fašistickí zločinci.

Antonio Tajani je zástupca Silvia Berlusconiho v jeho strane Forza Italia (Taliansko, vpred!), ktorá je členom strany Európskych ľudovcov (EPP).

Tajani v rádiu pokračoval aj ďalej: „Nie som fašista, nikdy som nebol fašista a nezdieľam toto politické myslenie. Ak však máme byť úprimní, postavil cesty, mosty, športové zariadenia, získal veľkú časť pozemkov v krajine (z močarísk). Ak si utvárate úsudok o dejinách, musíte byť objektívni, a potom nezdieľam šialené rasové zákony, vyhlásenie vojny bolo samovraždou.“

V relácii dodal aj toto: „Určite (Mussolini) nebol šampiónom demokracie. Niektoré veci sa urobili, treba vždy hovoriť pravdu. Nemožeme byť zaujatí v úsudku. Celkovo, nepovažujem jeho vládu za pozitívnu, len niektoré veci, ktoré sa urobili. Zlé veci boli veľmi vážne, Matteotti, rasové zákony, vojna. To sú neakceptovateľné veci.“

Jeho vyjadrenia vyvolali v Európskom parlamente búrku. Líder socialistov a demokratov (S&D) Udo Bullman ich nazval „neuveriteľné“. „Ako môže predseda Európskeho parlamentu neuznať povahu fašizmu? Potrebujeme vyjasnenie veľmi rýchlo“, napísal.

„Dve hodiny po tom, čo chválil Mussoliniho sa Tajani stretol so Salvinim a Melonim, talianskou krajnou pravicou“ – dodal Bullman – „Je toto budúcnosť EPP po Orbánovi?“

Tajani tiež zareagoval na Twitteri: „Hanba tým, ktorí prekrúcajú to čo som údajne povedal o fašizme. Vždy som bol presvedčený antifašista, a nikomu nedovolím aby naznačoval opak. Fašistická diktatúra, rasové zákony a smrť ktorú spôsobili sú najtemnejšou stranou v talianskej a európskej histórii.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka, ktorý je súčasťou širšieho vedenia EP ako kvestor hovorí, že Tajani vždy vystupoval tvrdo, zásadne a veľmi oduševnene proti fašizmu. „Preto sa mi slová, ktoré mal vysloviť v rozhovore pre talianske rádio, zdajú neuveriteľné. Budeme vyžadovať aby to vysvetlil. Verím, že to urobí čo najskôr aj v pléne Európskeho parlamentu.“

Problém s Tajanim má aj skupina Zelených v europarlamente a žiada odvolanie jeho vyjadrení alebo jeho odstúpenie.

Nejde o prvý prípad, kedy Tajaniho upodozrievajú z revizionizmu. Posledný incident sa udial len minulý mesiac.

Antonio Tajani musel vysvetľovať, že jeho zakončenie prejavu slovami „Nech žije talianska Istria, nech žije talianska Dalmácia!“ oboje bývalé talianske územia, ktoré dnes patria Slovinsku a Chorvátsku, neboli „v žiadnom prípade“ myslené ako teritoriálne nároky.

Prihováral sa tak vraj taliansky hovoriacemu obyvateľstvu a potomkom Talianov, ktorí žili na tých to územiach a boli prítomní na ceremónii v Basovizze blízko slovinskej hranice, ktorá si pripomínala talianske obete v druhej svetovej vojne.

Agentúra DPA pripomína, že expremiér Berlusconi vyvolal rozruch, keď počas slávnosti venovanej Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu v roku 2013 povedal, že okrem prijatých antisemitských rasových zákonov bol Mussolini vodcom, „ktorý v mnohých ďalších aspektoch robil dobre“.

]]>