euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Sun, 26 May 2019 09:03:58 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Bude Boris Johnson novým britským premiérom a čo by to znamenalo pre brexit? https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/bude-boris-johnson-novym-britskym-premierom-a-co-by-to-znamenalo-pre-brexit/ Fri, 24 May 2019 17:25:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122601 Novým britským premiérom bude takmer určite niektorý zo zástancov tvrdého brexitu. Ak sa nový predseda vlády rozhodne opustiť Európsku úniu bez dohody, britský parlament mu už v tom nemá ako zabrániť.

Theresa Mayová definitívne neukončí svoju politickú kariéru tak, ako plánovala. Ani po troch rokoch od referenda o brexite sa jej nepodarilo naplniť kľučový sľub, že zaistí vystúpenie krajiny z Európskej únie.

„Keď v demokracii dáte ľuďom právo vyjadriť sa, máte povinnosť to splniť. Spravila som všetko, čo bolo v mojich silách. Bohužiaľ som neuspela,“ povedala v prejave pred vládnou budovou Mayová.

Britská premiérka tento týždeň predstavila nový 10-bodový plán britského vystúpenia z EÚ, ktorý ale narazil na nesúhlas tak vládnych konzervatívcov, ako aj opozičných labouristov. Vo vnútri jej strany a kabinetu po tomto kroku stúpol tlak na jej odstúpenie.

„Bola som druhá ale určite nie posledná žena v premiérskej stoličke. (…). Bolo mi cťou slúžiť vlasti, ktorú milujem,“ zakončila so slzami v očiach Mayová.

Pretlak kandidátov

Mayová oznámila, že funkciu predsedníčky vlády definitívne opustí v nedeľu 7. júna. Britskú exekutívu ale bude viesť, až kým si konzervatívci nevyberú nového lídra. Výberový proces by mal začať krátko po Mayovej rezignácii, no podľa ostrovných médií môže trvať aj niekoľko týždňov.

Ako píše denník The Financial Times, pôjde totiž zrejme o „najviac nabitú súťaž o šéfa strany za desaťročia“, keďže do úvahy prichádza až sedemnásť kandidátov. Konzervatívni poslanci, ktorí dnes sedia v Dolnej snemovni budú vo viacerých kolách postupne vyraďovať jednotlivých kandidátov, až kým zostanú iba poslední dvaja. Z finálovej dvojice bude konečného víťaza vyberať vyše 100-tisícová členská základňa.

Hlavným favoritom na obsadenie uvoľnenej stoličky po Therese Mayovej je podľa britských médií exminister zahraničia Boris Johnson. Ten sa na premiérkin post pripravuje prakticky od momentu, kedy opustil úrad starostu Londýna.

Nedávny prieskum Yougov ukázal, že bývalého starostu Londýna chce na čele strany vidieť aj väčšina konzervatívnej členskej základne. Johnson v minulosti viackrát vyhlásil, že odchod z EÚ bez dohody nepovažuje za problém. Časť konzervatívcov preto očakáva, že práve jemu sa podarí zastaviť odliv voličských hlasov k smerom známemu euroskeptikovi Nigelovi Farageovi.

V jeho neprospech môže hrať skutočnosť, že stále zostáva neprijateľný pre nezanedbateľnú časť vplyvných konzervatívnych poslancov. Ako informuje The Guardian, viacerí členovia pripravujú svoj odchod zo strany v prípade, že Johnson vyhrá stranícku súťaž.

Johnsonovi môže uškodiť aj jeho pozícia favorita. Zaujímavosťou je, že od roku 1965 sa iba v jednom prípade predsedom strany stal kandidát, ktorého favorizovali médiá.

Ďalšie horúcim kandidátom na post predsedu Konzervatívcov je bývalý minister pre brexit Dominic Raab. Ten rovnako patrí do tvrdej línie podporovateľov brexitu. Ani zďaleka však nie je medzi Britmi taký populárny ako Johnson.

„Otázka je, že čo môže Konzervatívnej strane ponúknuť také, čo nemôže Boris Johnson,“ pýta sa The Financial Times.

Ako možný nástupcovia Mayovej sa skloňujú aj mená ministra zahraničia Jeremyho Hunta a ministera životného prostredia Michaela Govea. Obidvaja až do konca zotrvali členmi vládneho kabinetu Theresy Mayovej. V očiach probrexitovo naladenej členskej základe tak môžu byť nečitateľní v ich postoji k spôsobu britského vystúpenia, čo ich môže znevýhodňovať.

Čo ďalej s brexitom?

Čo by teda pre brexit znamenal Boris Johnson na čele britskej vlády?

Sám Johnson už krátko po Mayovej oznámení demisie jasne dal najavo, že sa k brexitu postaví inak ako Mayová. „Nový líder bude mať príležitosť robiť veci. Opustíme EÚ 31. októbra s dohodou alebo bez. Cestou k zisku dobrej dohody je pripraviť sa na scenár bez dohody,“ načrtol svoj postup.

Johnson sa tak zrejme nepokúsi pretlačiť v dolnej komore dohodu o vystúpení, ktorú s EÚ vyrokovala Theresa Mayová a ktorú poslanci štyrikrát odmietli.

Všetko nasvedčuje tomu, že je odhodlaný rokovať s Bruselom o otvorení rozvodovej dohody. S touto požiadavkou má však v Bruseli len malú šancu na úspech. Hovorca Európskej komisie ešte vo štvrtok večer povedal, že zmeny v dohode neprichádzajú do úvahy.

To, ako sa na situáciu bude pozerať zrejme väčšina európskych lídrov zhrnul zdroj z prostredia EÚ, ktorého cituje The Guardian. „Boli by sme veľmi hlúpi, keby sme po odmietnutí vyjednávačov, ktorí boli rozumní, teraz zrazu otvorili dvere Borisovi Johnsonovi,“ hovorí.

V hre je stále aj referendum

Tvrdý brexit je preto dnes pravdepodobnejší ako kedykoľvek predtým. A to aj napriek tomu, že Dolná snemovňa odchod bez dohody už viackrát odmietla a zrejme by proti takému scenáru opäť hlasovala väčšina poslancov.

Ako poukzuje analytička think-tanku Institute for Government Maddy Thimontová, ak sa nový premiér rozhodne pre tvrdý brexit, britský parlament mu v tom nemá ako zabrániť.

„Vyzerá to, že zastaviť predsedu vlády, ktorý je odhodlaný opustiť EÚ bez dohody, je pre parlament neriešiteľná úloha. Parlamentné postupy na to neponúkajú nijakú možnosť, a tak zrejme jedinou cestou ako zabrániť bezdohodovému odchodu, je vsadiť všetko na vyjadrenie nedôvery,“ vysvetľuje expertka.

Brexit ide do druhého predĺženia, Británia môže byť členom EÚ ďalšieho polroka

Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia, ktoré zohľadňuje obavy francúzskeho prezidenta, že Británia ako odchádzajúci člen EÚ bude blokovať unijný rozhodovací proces.

Ak sa Johnson vydá cestou tvrdého brexitu, bude musieť britskej verejnosti vysvetliť, ako si predstavuje svoje vládnutie v nasledujúcich mesiacoch. Podľa množstva štúdií by totiž takýto scenár mal katastrofické dopady na ekonomiku Spojeného kráľovstva.

Stále sa preto nedajú vylúčiť, že politický tlak nakoniec donúti nového premiéra vypísať predčasné voľby alebo nové brexitové referendum.

„Keďže je súčasná verejná debata o brexite extrémne polarizovaná smerom k odchodu bez dohody alebo referendu, rastie šanca, že sa zopakuje hlasovanie o brexite, obzvlášť ak nový líder konzervatívcov usúdi, že ľudové hlasovanie je lepšia možnosť ako parlamentné voľby,“ predpovedá Financial Times.

Obidve možnosti by si ale s určitosťou vyžadovali ďalší odklad britského vystúpenia. Ten ale opäť závisí od ochoty lídrov európskej dvadsaťsedmičky.

Nová žiadosť o posunutie dátumu brexitu môže naraziť predovšetkým na odpor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, obzvlášť ak s ňou príde niektorý z brexitérov.

Francúzsky prezident už na aprílovej Európskej rade takmer zablokoval druhý odklad do 31. októbra. Ako tento týždeň uviedol pre belgické noviny Le Soir, opakované odďaľovanie brexitu je „zradou tak britských, ako aj európskych záujmov“.

]]>
Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/vysehrad-je-mrtvy-nech-zije-vysehrad-pre-obnovitelne-energie/ Fri, 24 May 2019 15:17:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=122595 V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.

]]>
Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru https://euractiv.sk/section/energetika/news/cesta-k-nizsim-emisiam-moze-viest-cez-plynarensku-infrastrukturu/ Fri, 24 May 2019 13:35:03 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122592 Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Zásobníky plynu tradične slúžili k zabezpečeniu dodávok počas tuhých zimných mesiacov alebo náhlych výpadkov. V blízkej budúcnosti sa však ich úloha môže zmeniť.

Energetici predpokladajú, že úlohu môžu zohrať aj pri k energetickej transformácii, a to poskytnutím pripravenej infraštruktúry schopnej viesť nízkouhlíkové plyny ako napríklad vodík.

Ako potenciálny príspevok k európskemu nízkouhlíkovému energetickému systém ponúka plynárenský priemysel zásobníky s objemom, z ktorého môže byť vyprodukovaných 1 200 terawatthodín (TWh).

„Otázkou je, čo budeme do infraštruktúry v budúcnosti pumpovať,“ povedal James Watson z priemyselnej asociácie Eurogas počas nedávneho eventu EURACTIV.com v Bruseli.

Potenciál pre dekarbonizáciu

V krátkodobej perspektíve môžu zásobníky plynu pomôcť dekarbonizovať energetický sektor poskytnutím rezerv počas zimy. Takisto môžu kryť obnoviteľné zdroje energie v prípade ich výpadkov a slúžiť ako stabilizátor rozvodovej siete. V dlhodobej perspektíve poskytnú platformu na uskladnenie nízkouhlíkových plynov ako zelený vodík vyrábaný z veternej a solárnej energie alebo biometán z poľnohospodárskeho odpadu.

Kameňom úrazu sa môže stať schopnosť energetického sektoru vyrábať čisté plyny v množstvách potrebných pre splnenie európskeho cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Nedávna priemyslom financovaná štúdia odhaduje potenciál plynov z obnoviteľných zdrojov na 270 miliárd metrov kubických (BCM) do roku 2050. To je o skoro 150 BCM viac, ako odhadla podobná štúdia publikovaná vlani.

Nemecká priemyselná asociácia BDI vidí potenciál aj v dovoze zeleného vodíku z Austrálie, v objeme 340 TWh za rok do roku 2050.

Skeptická Európska komisia

Environmentálne organizácie odhady priemyslu považujú za zveličené. Priemysel nepresvedčil ani Komisiu.

Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol

Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

„Nikdy som neveril všetkým tým štúdiám,“ povedal Klaus-Dieter Borchardt, zástupca generálneho riaditeľa pre energetiku v Európskej komisii. Podľa Borchardta každá štúdia prinesie hodnotné zistenia, ale ich predpoklady často „tvorcovia politík nepoužijú“.

„Záleží na tom, čo chceme dosiahnuť. To je dekarbonizácia,“ podotkol Borchardt. Narážal pritom na sektory dopravy, stavebníctva a poľnohospodárstva, ktoré stále nie sú pokryté Systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

„Verím, že by sme sa mali dohodnúť na dekarbonizačných cieľoch pre všetky tieto sektory,“ pokračoval Borchardt. „Potom môžeme rozvíjať najlepšie možné riešenia,“ dodal. Podľa koncového použitia a uhlíkovej stopy môžu byť „najlepšími riešeniami“ biometán či zelený alebo modrý vodík.

Obmedzená produkcia bioplynu

Otáznikom zostáva objem, v ktorom tieto plyny môžu byť produkované. „Bioplyn, biometán alebo vodík sú dnes stále obmedzené,“ tvrdí Ilaria Contiová, šéfka plynárenského odboru na talianskej Florence School of Regulation. Podľa Contiovej je v prvom rade dôležité zvážiť skutočný potenciál nízkouhlíkových plynov a plynov z obnoviteľných zdrojov.

Napríklad výroba bioplynu je naďalej veľmi obmedzená. Vo Francúzsku predstavuje iba jedno percento energetického mixu. Niektoré predpoklady naznačujú, že v najbližších rokoch sa podiel bioplynu môže vyšplhať na desať percent, čo je významný, ale nie dostatočný nárast, v rámci celkovej spotreby energie.

Priemyselné združenie Eurogas volá po zavedení záväzného cieľa pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny. Podľa skupiny to môže pomôcť pri zvyšovaní objemu produkcie týchto plynov. Rovnaký postup Komisia zvolila pre obnoviteľné zdroje v elektroenergetickom sektore.

V tomto prípade sú ale predstavitelia Únie skeptickí. Podľa nich je nutné rozlíšiť medzi rôznymi typmi plynov v závislosti na ich uhlíkovej stope.

Zohľadnenie regionálnych rozdielov

Aký model podpory pre nízkouhlíkové a dekarbonizované plyny Komisia zvolí zatiaľ jasné nie je. Zvažuje niekoľko možností, z ktorých niektoré sa dostanú do pripravovaného plynárenského legislatívneho balíčku. Predložený by mal byť budúci rok.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Priemysel žiada, aby pri snahe zvýšiť objem plynu Komisia zohľadnila regionálne rozdiely. Skupiny krajín alebo regióny by sa mali zamerať na tie variácie nízkouhlíkových zdrojov energie, ktoré majú k dispozícii. „Vo Francúzsku je to biometán, v škandinávskych krajinách zase veterná energia poháňajúca inštalácie premieňajúce elektrinu na plyn,“ povedal Torben Brabo, generálny manažér dánskeho operátora plynovej infraštruktúry Energinet.

„Vývoj v Európe nepôjde rovnakou rýchlosťou za použitia rovnakých technológií,“ vyhlásil Brabo. Regulátori by podľa neho mali nechať dostatok flexibility pre aplikáciu lokálnych a regionálnych riešení.

„Únia by mala uprednostniť regionálny prístup pred tým jednotným, európskym,“ dodal.

Digitalizácia infraštruktúry

Výzvou pre legislatívcov ostáva nájsť cestu ako vystopovať pôvod nových, nízkouhlíkových plynov a zmerať ich uhlíkovú stopu.

Priemysel verí, že prostriedkom k tomuto cieľu môžu byť certifikačné listiny, ktoré dnes už existujú v prípade solárnej a veternej elektriny v sektore elektroenergetiky.

Pomôcť môže tiež digitalizácia infraštruktúry. „Senzory v infraštruktúre okamžite zistia, aký plyn je v systéme. Získané dáta potom môžeme zdieľať zo zákazníkmi a inými hráčmi na trhu,“ hovorí Jan Ingwersen z ENTSO-G, Európskej siete prevádzkovateľov sústav pre prepravu plynu.

„Hovoríme tu o rozsiahlej digitalizácii infraštruktúry,“ dodal.

Pohľad na celú energetiku

V prípade nízkouhlíkových plynov sú zatiaľ otvorené všetky možnosti.

Americký plyn má pomôcť aj Slovensku, otázne sú emisie

Dovoz skvapalneného zemného plynu môže posilniť energetickú bezpečnosť a prispieť k naplneniu klimatických cieľov EÚ. Údaje o uhlíkovej stope nového dodávateľského reťazca však zatiaľ chýbajú.

Milan Elkerbout, výskumník z Centra pre výskum európskych politík (CEPS), tvrdí, že Únia by sa nemala za každú cenu sústrediť dodávky zeleného plynu. Najdôležitejšie bude pozrieť sa na sektory koncovej spotreby, ktoré majú byť dekarbonizované, a zohľadniť najlepšie možnosti. „Zelené plyny budú v niektorých prípadoch atraktívne, ale nie vždy,“ povedal Elkerbout.

Lisa Fischerová z think-tanku E3G podotkla, že väčšina doterajších štúdií sa sústredila buď na elektrinu alebo na plyn, pričom ich stavali proti sebe bez toho, aby hľadali súčinnosť. Fischerová si myslí, že cesty k dekarbonizácii ťažkého priemyslu vedú aj cez elektroenergetický sektor. Ako príklady uviedla prispôsobenie dopytu (demand-side response), prepojenie sietí alebo znižovanie energetickej náročnosti.

„Musíme sa pozrieť na celý energetický systém,“ súhlasil Borchardt.

]]>
Prof. Müller: S nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa rýchlejšie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/prof-h-muller-s-narastom-protieuropskych-sil-porastie-aj-odhodlanie-druheho-tabora-posuvat-sa-rychlejsie/ Fri, 24 May 2019 10:03:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=122577 Ako bude vyzerať budúca európska spolupráca v obrane a akú úlohu v nej zohrajú krajiny Vyšehradskej štvorky? Ako sa Nemci pozerajú na súčasný vývoj u svojich východných susedov? Redakcia EURACTIV.cz vyspovedala nemeckého experta na medzinárodné vzťahy HARALDA MÜLLERA.

Harald Müller je emeritný profesor medzinárodných vzťahov na Goethe University vo Frankfurte, bývalý riaditeľ a teraz spolupracovník Peace Research Institute Frankfurt (PRIF), a tiež vedúci výskumu v Charles University Center for Excellence – Peace Research Center Prague. Vo svojej práci sa zaoberá odzbrojovaním, transatlantickými vzťahy a nukleárnymi zbraňami. Rozhovor vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Začal by som „jednoduchou“ otázkou. Sme na pokraji veľkého globálneho konfliktu?

Nepovedal by som, že sme na pokraji, na obzore taký konflikt nie je. Svet však vstupuje do nebezpečnejšej fázy, v ktorej bude konflikt veľkých mocností možný. Keď bude táto nová situácia naplno rozvinutá, akýkoľvek menší konflikt môže prerásť do globálnych rozmerov, vrátane využitia jadrových zbraní.

Ako bude v tomto kontexte podľa Vás vyzerať budúca európska spolupráca v obrane?

Myslím si, že v Európe sa každopádne zintenzívni spolupráca v obrane, a to aj keď Donald Trump nebude prezidentom v ďalšom volebnom období. Integrácia ale bude postupovať pomaly, pretože sa jedná o veľmi komplikovanú oblasť.

Skrátka nie je jednoduché prepojiť ozbrojené zložky, civilné aparáty a vojenský priemysel desiatich, pätnástich, dvadsiatich, alebo dvadsiatich siedmich členských štátov. Musíme vziať do úvahy celý rad rôznych záujmov, čo chce čas – to vieme z európskej histórie. Myslím si ale, že sa touto cestou vydáme, a to konkrétne vo forme aliancií troch, štyroch, piatich štátov. Tie budú podľa mňa čím ďalej častejšie a bude na nich postavená európska budúcnosť v obrane.

Francúzsky analytik: V4 chce mať silnejšiu pozíciu, no na Západe nevieme, na čo ju chce využiť

Očakávali sme, že nové členské krajiny prijmú nielen európske právo, ale aj spoločné vízie smerovania EÚ. Nasledoval však pocit, že nemôžu splniť to, čo od nich Západ očakáva, spomína na veľké rozširovanie Únie spred 15 rokov politický analytik ERIC MAURICE.

Po májových voľbách do Európskeho parlamentu sa očakáva nárast počtu protieurópsky ladených strán a následné „spomalenie“ aktivít inštitúcií EÚ. Bude pomalá integrácia v otázkach obrany, o ktorej hovoríte, kvôli tomu ešte komplikovanejšie?

Očakávam opačný scenár. Spoločne s nárastom protieurópskych síl porastie aj odhodlanie druhého tábora posúvať sa dopredu rýchlejšie. Podľa mňa dôjde k určitej polarizácii, kedy budú chcieť proeurópske sily prekonať tie protieurópske tým, že vyprodukujú úspešné projekty. Nebezpečenstvo v tomto rozsahu je pre proeurópsky tábor niečo nové, čo bude dostatočnou motiváciou a „posunie vlak dopredu“.

Obrana, bezpečnosť a Vyšehrad

Akú úlohu budú v európskej obrannej spolupráci hrať krajiny Vyšehradskej štvorky?

Záleží veľa na tom, ako sa budú politické systémy v krajinách V4 naďalej vyvíjať. Maďarsko a Poľsko v súčasnosti zažívajú v rozvoji demokracie regresívne trend, sme svedkami vážnych útokov na základné piliere liberálnej demokracie, konkrétne nezávislé médiá a predovšetkým na justíciu. Tí pri moci z nich chcú urobiť nástroj pre víťazstvo vo voľbách a obmedzenia opozičných hlasov, čo sú všetko znaky fašizmu tridsiatych rokov.

V čele Maďarska stojí niekto, kto verejne vyjadruje obdiv bývalému fašistickému vodcovi svojej krajiny, admirálovi Horthymu. Pán Kaczyński (líder vládnej strany PiS) v Poľsku zase obdivuje maršala Piłsudského, ďalšieho fašistu tridsiatych rokov. Maďarský prezident Áder sympatizuje s Vladimirom Putinom, ktorý chce zničiť Európu aj demokraciu. Rovnaký postoj k ruskému prezidentovi má aj český prezident Zeman, čomu sa vzhľadom k historickým skúsenostiam ťažko verí.

Z hľadiska témy bezpečnosti krajín Vyšehradskej štvorky sa jedná o veľmi znepokojujúci vývoj, pretože ak demokracia nefunguje, nevieme, čo sa stane s členstvom v NATO a EÚ, a teda aj zaistením bezpečnosti týchto krajín, ak by zo spomínaných celkov vystúpili.

Keby som sa presunul konkrétne k Českej republike, ako by ste charakterizovali jej prístup k otázkam bezpečnosti a obrany?

Je takmer nezdvorilé, aby som sa vyjadroval k prístupu iných krajín, keď moja vlastná nedodržiava svoje záväzky v Severoatlantickej aliancii, čo veľmi ľutujem. Myslím, že by sme tak prispeli k bezpečnosti práve V4 alebo pobaltských krajín.

Zdá sa mi, že Česká republika otázke národnej obrany príliš pozornosti nevenuje a skôr sa sústreďuje na ekonomický vývoj a dobiehanie západných krajín. Všetci spoločne by sme sa mali odhodlať k obnoveniu bezpečnosti európskych štátov, čo samozrejme znamená robiť viac v oblasti obrany.

Trump chválil v OSN Poľsko za „nezávislosť“

Deň po tom, ako Európska komisia zažalovala Varšavu kvôli nezávislosti najvyššieho súdu, americký prezident potvrdil výnimočne dobré vzťahy s Poľskom. To Washingtonu ponúklo miesto aj finančnú podporu pre novú základňu amerických jednotiek na jeho území.

Je Poľsko v tomto smere výnimka? Vláda hovorí o veľkých investíciách do obrany, špekuluje sa o ešte užšej spolupráci so Spojenými štátmi.

Áno, Poľsko sa na obranu sústreďuje asi najviac zo všetkých väčších krajín EÚ, vrátane Francúzska. Predháňajú ho len baltské štáty. Dôvod je jednoduchý, blízko od hraníc sa nachádza sused, s ktorým má veľmi znepokojujúce historické skúsenosti. Poľsko si bohužiaľ kazí svoj pozitívny postoj jednak pre národné problémy, o ktorých sme hovorili, a jednak posunom od aliančnej spolupráce k bilaterálnemu partnerstvu s USA. Toto rozhodnutie významne narušuje potenciál čím ďalej užšej európskej spolupráce a vymieňa ju za jednostranné smerovanie. NATO ako celok to oslabuje a myslím si, že ani pre Poľsko z hľadiska obrany a bezpečnosti nejde o výhodu.

Čo hovoríte na myšlienku vybudovanie americkej vojenskej základne na poľskom území nazvanej Pevnosť Trump?

Pán Kaczyński sa vyžíva v symbolických gestách a Pevnosť Trump k nim samozrejme patrí. Mám pochybnosti o tom, či by s niečím podobným súhlasil aj budúci americký prezident.

Nemci si želajú stabilné a spoľahlivé susedmi na východe

Hovorili ste o svojom pohľade na politický vývoj v krajinách Vyšehradu, zaujímal by ma ale aj postoj Nemcov. Majú zo súčasnej situácie vo svojom blízkom susedstve obavy?

Áno. Nevidel som prieskumy z poslednej doby, ale keď sa pozriete na mediálny obsah, tak obavy zo súčasného vnútropolitického vývoja v krajinách V4 sú vysoké. Zaujímavé bolo tiež sledovať vrelé prijatie výsledku nedávnych slovenských prezidentských volieb, ktorý ide proti súčasnému trendu.

My v Nemecku si želáme, aby naše najbližšie susedské krajiny na východe boli silné, odhodlané, demokratické, stabilné a spoľahlivé. Riziko výmeny demokratického zriadenia za autoritársku vládu založenú na osobnostiach rastie. Znepokojuje nás to nielen z politického a morálneho hľadiska, ale aj z toho bezpečnostného. Podobná nestabilita nás navracia do tridsiatych rokov, čo nechceme, a naši východní susedia by si to mali želať ešte menej.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ako budú podľa Vás vyzerať nemeckej vzťahy s krajinami Vyšehradu a prístup k nim potom, čo kancelárka Angela Merkelová skončí vo svojej funkcii?

Myslím, že môžeme od lídrov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska očakávať ráznejšie prístup voči spochybňovaniu demokracie na východe Únie, a to aj vo forme tvrdých opatrení, ktoré budú mať za cieľ odstrašiť.

Pani Merkelová veľmi verila v silu „mäkkej sily“ a v konsenzus pri budovaní demokracie. Od jej nasledovníka v kresle kancelára sa dá očakávať väčšie odhodlanie a väčšia ochota spolupracovať s Francúzskom, rovnako ako podpora konania, ktoré EÚ vedie s Poľskom a Maďarskom.

]]>
The Capitals: Odhady výsledkov z Holandska po eurovoľbách dávajú šancu „progresívnej aliancii“ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/the-capitals-odhady-vysledkov-z-holandska-po-eurovolbach-davaju-sancu-progresivnej-aliancii/ Fri, 24 May 2019 08:41:26 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122580 The Capitals prináša denný prehľad správ z európskych metropol.

///

HAAG

Prvé exit polly prekvapili. Podľa predbežných výsledkov z Holandska sa stredoľavá labouristická strana spitzenkandidáta Fransa Timmermansa PvdA (S&D) stala víťazom včerajších (23. mája) volieb do Európskeho parlamentu v krajine, pričom si zabezpečila päť kresiel, čo je o dve kreslá viac ako v roku 2014. Prieskumy tiež odhadujú, že krajnej pravici sa nepodarilo zabezpečiť si toľko hlasov, ako jej ich namerali posledné prieskumy pred voľbami.

Exit poll, teda prieskume medzi voličmi, ktorí práve dohlasovali, a ktorý bol zverejnený včera večer, odhaduje, že vládna strana premiéra Marka Rutteho (ALDE) skončila druhá a obsadí štyri kreslá. Tretia konzervatívna euroskeptická FvD (ECR) Thierryho Baudeta má našliapnuté na tri, rovnako, ako Zelení. Nacionalistická PVV (ENF) Geerta Wildersa by mohla mať jedno kreslo.

https://twitter.com/gpaccardo/status/1131656505126727681

Jedným z faktorov úspechu socialistov v krajine mala byť účasť, ktorú odhadujú na 40 percent, čo je najviac za posledných tridsať rokov.

Európski socialisti ohlásili, že by po voľbách radi vytvorili koalíciu s progresívnymi silami, ktorá zahŕňa aj ľavičiarov a zelených. Timmermans prednedávnom vyzval na vytvorenie koalície „od Tsipras až po Macrona”. (Sam Morgan, EURACTIV.com)

///

LONDÝN

Občanom EÚ odmietli možnosť hlasovať. Stovky občanov EÚ, ktorí majú trvalý pobyt v Spojenom kráľovstve, ostali frustrovaní po tom, čo ich volebné komisie odmietli pripustiť k volebným urnám a možnosti hlasovať v eurovoľbách.

Miestna ústredná volebná komisia uviedla, že vládne „oznámenie na poslednú chvíľu“ o tom, že Spojené kráľovstvo bude na eurovoľbách participovať, malo za následok administratívne oneskorenia, ktoré viedli k problémom pri registrácii občanov EÚ v krajine.

Organizácia The3Million vo štvrtok (23. mája) uviedla, že preveruje „stovky” sťažností ľudí, ktorí problémy nahlásili, no tvrdí, že administratívna chyba mohla ovplyvniť tisíce ľudí. (Samuel Stolton, EURACTIV.com)

///

BRUSEL

Predvolebná reklama. Extrémne pravicová strana Vlaams Belang má najvyšší počet fanúšikov na sociálnych sieťach Facebook a Instagram, čo im umožnilo zaplaviť internet falošnými správami a radikálnou pravicovou propagandou, tvrdí správa organizácie Avaaz. Strana sa zamerala hlavne na mladšiu generáciu a na digitálnu reklamu minula približne 400 tisíc eur. (Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)

///

BERLÍN

Poprední politici volajú po „európskom islame“. Nemecký minister zdravotníctva Jens Spahn a premiér severného spolkového štátu Šlezvicko-Holštajnsko Daniel Günther vo štvrtkovom (23. mája) príspevku pre regionálne Rheinische Post volali po progresívnejšej forme islamu, s cieľom zladiť náboženstva s európskym spôsobom života. (Claire Stam, EURACTIV.de)

///

PARÍŽ

Horká príchuť správ pre francúzsky cukor. Nemecká cukrovarnícka skupina Sudzucker, ktorá v roku 2001 kúpila francúzsky Saint Louis Sucre, vo štvrtok oznámila, že svoj obchod nepredá francúzskym farmárom. Združenie pestovateľov cukrovej repy (CGB) chcelo udržať vyše 130 pracovných miest kúpou dvoch cukrovarov v Calvadose a Somme. „Francúzsko produkuje dvojnásobne viac cukru, ako spotrebuje, konkurencia je silná,“ pripomenula Sudzucker a dodala, že chce výrobu redukovať. Ukončenie kvót na produkciu cukor v roku 2017 podnietil nárast výroby cukru v EÚ a aj pokles cien.

Zelené opatrenia na poslednú chvíľu. Macron a jeho vláda vo štvrtok (23. mája) nečakane oznámili urýchlenie implementácie svojej ekologickej politiky. Novinky predstavili len tri dni pred európskymi voľbami, v ktorých budú mať rozhodujúci význam zelení voliči.

Počas Rady pre ekologickú obranu, orgánu, ktorý nedávno zriadila hlava štátu, exekutíva prijala alebo potvrdila sériu opatrení, z ktorých niektoré majú vysokú symbolickú hodnotu. Ide napríklad ukončenie projektu Montagne d’or, teda ťažby zlata uprostred pralesa vo Francúzskej Guyane.

„Urobili sme veľa, ale (…) môže sa zdať, že nepostupujeme ani dosť rýchlo, ani dosť ďaleko,“ uviedol na tlačovej konferencii francúzsky premiér Edouard Philippe. (EURACTIV.fr)

///

MADRID

Sanchez sa rozhodne budúci týždeň. Španielsky poslanec Pedro Sánchez plánuje vládnuť sám, no nevylučuje ani koaličný pakt s ľavicovými Unidas Podemos (UP). Líder víťaznej strany nedávnych volieb, socialistického PSOE Sánchez si chce počkať na výsledok európskych volieb, ktoré sa v Španielsku konajú spolu s miestnymi a regionálnymi voľbami. Až potom chce oznámiť svoje konečné rozhodnutie, či zostaví vládu sám, alebo zvolí plán B a bude vládnuť s UP. Formálne rokovania s Unidas Podemos sa majú začať na budúci týždeň. (EuroEFE.EURACTIV.es)

///

VARŠAVA

Bez eura? Šéf Národnej banky Poľska Adam Glapiński povedal, že pokiaľ bude vo funkcii, Poľsko nevstúpi ani do eurozóny, ani do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Glapiński je vo funkcii od polovice roka 2016 a jeho funkčné obdobie končí v roku 2022. Aj v prípade, že sa zmení vláda, bude mať stále právomoc blokovať menovú integráciu s eurozónou. (EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Európske peniaze pôjdu namiesto výskumu do infraštruktúry. Vláda SR a Európska komisia schválili presun prostriedkov vo výške 70 miliónov eur z výskumu na výstavbu ciest.

Ministerstvo školstva uviedlo, že by menej prostriedkov nemalo mať vplyv na akademickú obec a výskumníkov, nakoľko peniaze boli pôvodne vyčlenené na výskumné činnosti malých a stredných podnikov, ktoré nemali záujem o ich čerpanie. (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Jourová dúfa, že Stracheho škandál ovplyvní voľby. Česká európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová dúfa, že škandál bývalého rakúskeho vicekancelára Heinza-Christiana Stracheho ovplyvní podporu nacionalistických strán v nadchádzajúcich voľbách do EP. „Dúfam, že to ľuďom otvorí oči,“ uviedla v rozhovore s nemeckými novinami Handelsblatt.

Dezinformácie pred voľbami nie sú rozšírené. Počet prípadov dezinformácií na českých internetových stránkach v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami do Európskeho parlamentu sa napriek očakávaniam výrazne nezvýšil. Internetové stránky, notoricky známe šírením dezinformácií, sa o kampaň k eurovoľbám príliš nezaujímali, ale stále pozitívne hovorili najmä o Okamurovej antieurópskej strane SPD. (Ondřej Plevák, EURACTIV.cz)

///

VILNIUS

Prieskumy. Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že stredopravá opozičná Únia vlasti (EĽS) získa 27 percent hlasov. Nasleduje Roľníctvo a zelená únia (Zelení / EFA) s 25 percentami a Litovskí sociálni demokrati (S&D) s 13 percentami. Liberálna labouristická strana (ALDE) by získala 8 percent, Spravodlivosť a poriadok (EFDD) 7 percent a litovskí liberáli (ALDE) 6 percent hlasov. (Angele Kedaitiene, EUnewslithuania.com)

///

ATÉNY/NIKÓZIA

Zásadný americký zákon. Americkí senátori z demokratických a republikánskych strán schválili očakávanú legislatívu, ktorá posilní väzby Spojených štátov s Izraelom, Gréckom a Cyprom. Dvojstranný zákon o partnerstve v oblasti bezpečnosti a energetiky vo východnom Stredomorí v roku 2019 rozšíri zapojenie USA v regióne. Legislatíva zaviazala Kongres USA nezatvárať si oči pred regionálnou agresiou Turecka a tvorbou politík, ktoré ohrozujú záujmy Spojených štátov a jeho partnerov. (Theodore Karaoulanis, EURACTIV.gr)

///

BUKUREŠŤ

UDMR prerušuje vzťahy s vládou. Strana maďarskej menšiny v Rumunsku (UDMR/EĽS) vyhlásila, že nepodporí žiadne vládne iniciatívy a dokonca zváži zmrazenie dohody s vládnou koalíciou. UDMR nemá svojich členov vo vláde, no nepriamo podporuje jej zákony v parlamente, vrátane kontroverzných zmien v oblasti spravodlivosti a trestného práva.

UDMR prijalo toto rozhodnutie v reakcii na vývoj, týkajúci sa cintorína pri jazere Valea Uzului, kde sa rumunské úrady rozhodli pochovávať aj rumunských vojnových hrdinov napriek tomu, že bol priestor doteraz vyčlenený len pre Maďarov. (EURACTIV.ro)

///

SOFIA

Prieskum volieb do EÚ. Stredopravá strana GERB premiéra Boika Borissov by mohla získať 31,1 percent hlasov, zatiaľ čo hlavná opozičná bulharská socialistická strana 26,6 percent, tvrdí prieskum agentúry Alpha Research. Socialisti v ostatných prieskumoch doteraz tesne viedli.

Tretie je zatiaľ liberálne Hnutie za práva a slobody (13,9 percent), za ním nasleduje nacionalistická strana VMRO (6 percent), populisti Voly (Vôľa) so 4,9 percentami a strana demokratického Bulharska (4,2 percenta). (Partner siete EURACTIV Dnevnik)

///

ZAGREB

Chceme stíhačky. Minister obrany Damir Krstičević informoval, že chorvátska vláda sa rozhodla riešiť strategickú otázku obstarávania stíhačiek a že o nej diskutovala so Švédskom a Spojenými štátmi. Minuloročné rozhovory o nákupe s Izraelom zlyhali, nakoľko Spojené štáty nákup izraelských F-16 nepovolili. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

ĽUBĽANA

Voliť pôjde viac Slovincov. Podľa údajov miestnych volebných komisií hlasovalo vo voľbách do Európskeho parlamentu počas prvého dňa 8 052 občanov. V roku 2014 hlasovalo v prvý deň menej ako päť tisíc ľudí. Slovinsko má približne 2 milióny obyvateľov. (Željko Trkanjec, EURACTIV.hr)

///

BELEHRAD

Správa o dialógu Belehradu a Prištiny. Úrad srbskej vlády pre Kosovo a Metohiju predložil včera (23. mája) poslancom správu o dialógu medzi Belehradom a Prištinou pod záštitou EÚ od roku 2013 do roku 2019. Srbský parlament by sa jej mal venovať na najbližšom zasadnutí v pondelok (27. mája), na ktorom by mal správu komentovať aj prezident Aleksandar Vučić. (Beta-EURACTIV.rs)

]]>
Prvý rok s GDPR: Menovky zo zvončekov nezmizli a pokút za porušenie ochrany údajov nebolo veľa https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/prvy-rok-s-gdpr-menovky-zo-zvoncekov-nezmizli-a-pokut-za-porusenie-ochrany-udajov-nebolo-vela/ Thu, 23 May 2019 13:30:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122560 25. mája uplynie rok od kedy v Európskej únii vstúpilo do platnosti všeobecné nariadenie o ochrane údajov, známe pod skratkou GDPR. Takmer polovica Slovákov tvrdí, že vie, o čom toto nariadenie je.

Európske inštitúcie sľubovali možnosti zvýšenej kontroly nad osobnými údajmi, čo malo v konečnom dôsledku zaručiť voľný, no bezpečný tok takýchto dát medzi členskými štátmi EÚ. Vysoké pokuty mohli dosiahnuť až štyri percenta svetových tržieb spoločnosti či organizácii alebo 20 miliónov eur, ak by nariadenie porušili. Podľa kritikov tento bič zatiaľ nenaplnil očakávania.

„Spoločnosti vítajú možnosť používať jeden súbor pravidiel platný v celej Únii. Doladili všetko v súvislosti s údajmi a výsledkom je vyššia bezpečnosť údajov a vzťah s klientmi založený na dôvere,“ uvádzajú v stanovisku pre médiá podpredseda eurokomisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

GDPR a autorské práva: Aktivita a efektívnosť europoslancov

Ako aktívni boli slovenskí poslanci v Európskom parlamente pri prijímaní legislatívy regulujúcej digitálny trh? Aký bol ich vplyv, v porovnaní s inými europoslancami?

Rok s GDPR ukázal, že Európu nové pravidlá tak zásadne nezmenili: nezmizli mená nájomníkov zo zvončekov, ani z náhrobných kameňov, podniky ani podnikatelia neboli finančne zruinovaní, nerastrujeme fotografie a ani práca novinárov sa pre GDPR nestala zásadne náročnejšou.

Na odstraňovaní nedostatkov sa ale stále pracuje. „Dodržiavanie predpisov je dynamický proces, ktorý sa nedeje zo dňa na deň,“ pripomenuli Ansip a Jourová.

Pokút nebolo veľa

Podľa Medzinárodnej asociácie odborníkov na ochranu súkromia IAPP boli pre nesúlad s GDPR v prvých deviatich mesiacoch platnosti udelené pokuty vo výške viac ako 56 miliónov eur. Hoci sa táto suma môže zdať vysoká, netreba zabúdať, že až 50 miliónov z tejto sumy pochádza z januárovej pokuty. Tú francúzsky regulátor udelil spoločnosti Google za to, že vyhľadávač poskytol osobné údaje pre lepšie cielenie reklamy svojich klientov. (Spoločnosť Google v minulom roku dosiahla na celosvetovom trhu tržby vo výške viac ako 120 miliárd eur.)

Známy prípad udelenia pokuty ešte v minulom roku rezonovali aj v Českej republike, kedy musela spoločnosť Mall.cz zaplatiť za nezabezpečenie osobných údajov svojich takmer štvrť milióna svojich zákazníkov až 58 tisíc eur.

Slovenský Úrad na ochranu osobných údajov do apríla uložil len tri pokuty po tisíc eur, a to mestu a dvom osobám, pričom rozhodnutie ešte nebolo právoplatné.

Európske úrady podľa rovnakej štúdie zaznamenali viac ako 64 tisíc prípadov porušenia pravidiel nariadenia počas prvých ôsmich mesiacov jeho platnosti.

Za nedodržiavanie GDPR dostal Google vo Francúzsku pokutu 50 miliónov eur

Francúzsky regulačný orgán vytvára precedens. Technologickému gigantu uložil za porušenie pravidiel EÚ o ochrane údajov najväčšiu pokutu, aká bola doteraz v súvislosti s GDPR udelená. Google podľa rozhodnutia nedostatočne informuje svojich používateľov o užívateľských dátach, ktoré sám využíva.

Európsky výbor pre ochranu údajov navyše po roku fungovania zaregistroval viac ako 400 cezhraničných prípadov z celej Európy, hovorí Európska komisia. Podľa eurokomisárov to „svedčí o ďalšom prínose nariadenia GDPR, keďže ochrana údajov sa nekončí na hraniciach jednotlivých štátov“.

Jasná terminológia

GDPR pred rokom nahradila dovtedy platnú Smernicu o ochrane dát z roku 1995. Tá dovoľovala jednotlivým členským štátom prijať vlastné pravidlá pre riešenie zneužitia osobných údajov. Krajiny potom smernicu uplatňovali rôzne, no nezhodli sa ani na tom, čo za „osobné údaje“ možno považovať.

Napríklad Rakúsko zaviedlo povinnosť pre spoločnosti informovať jednotlivcov a používateľov v prípade straty, či zneužitia ich osobných údajov tretími stranami. V Nemecku okrem toho musela firma informovať aj zodpovedný štátny orgán. Rozdielne boli reakčné časy, rozsah informácií, či tresty za neplnenie povinností.

Nové európske pravidlá o ochrane údajov zaviedli štandardy a mnohé krajiny, vrátane Spojených štátov, sa pri tvorbe vlastných rámcov a štandardov nechali inšpirovať. V Únii už podľa prieskumov klesli počty nevyžiadanej pošty, SMS správ, či predajných telefonátov.

https://twitter.com/EU_Justice/status/1131171142302130177

Jednotné pravidlá GDPR nariadili spoločnostiam informovať o zneužití osobných údajov ich majiteľov, ale aj príslušné orgány, a to do 72 hodín. Ku kategórii osobných údajov pridali okrem mien, emailových adries, telefónnych čísel, adries, či rodných čísel aj IP adresy, biometrické dáta, identifikátori mobilných zariadení, či ďalšie údaje, ktoré by odhalili identitu užívateľa.

Zjednodušil sa jazyk podmienok ochrany dát, nakoľko v minulosti neboli vysvetlenia o tom, akým spôsobom sa s údajmi narába jasné a pre mnohých ani pochopiteľné, častokrát skryté na neviditeľných miestach. Napríklad mlčanie už neznamená tichý súhlas. Ak totiž zákazník vyslovene nesúhlasí s použitím údajov, jednoducho ich spoločnosti využívať nesmú. Aj v tejto oblasti sa ale ešte očakáva výraznejší posun.

Za presadzovanie nových pravidiel sú zodpovedné vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a túto činnosť dokážu lepšie koordinovať vďaka novým mechanizmom spolupráce a Európskemu výboru pre ochranu údajov. Vydávajú usmernenia o kľúčových aspektoch nariadenia GDPR, ktoré majú podporiť vykonávanie nových pravidiel.

Najzodpovednejšie riešia GDPR dánske firmy, slovenské firmy sú priemerné

Slovensko má totožné výsledky ako priemer Únie, o vplyve GDPR na podnikanie tu hovorí 41 percent firiem.

Európska komisia v týchto dňoch finalizuje výsledky vlastného eurobarometrového prieskumu o GDPR, ktoré predstaví v júni. Z čiastkových výsledkov vyplýva, že isté povedomie o existencie tejto smernice má až 67 percent Európanov. Najviac vedomostí o GDPR v Európe majú podľa prieskumu Švédi, Holanďania a Poliaci. Nasleduje Česká republika a Slovensko.

Výskum tvrdí, že o GDPR už počulo približne 83 percent Slovákov, pričom až 49 percent Slovákov tvrdí, že vie, o čom nariadenie je.

]]>
Nemecký europoslanec: Podmieňovanie eurofondov zásadami právneho štátu nie je o predpojatosti https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/nemecky-europoslanec-podmienovanie-eurofondov-zasadami-pravneho-statu-nie-je-o-predpojatosti/ Thu, 23 May 2019 12:52:21 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=122553 Nie je to o zaujatosti voči žiadnej krajine, ale o nezávislosti európskych súdnych systémov, o tom, či sa súdy rozhodujú spravodlivo, hovorí nemecký europoslanec JENS GEIER o podmienenosti právneho štátu v súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ, ktorá sa nepozdáva najmä krajinám V4.

Jens Geier je nemecký europoslanec, člen SDP, ktorá patrí do frakcie socialistov.

 

Európsky parlament navrhuje zvýšiť výdavky v nasledujúcom sedemročnom rozpočte Únie. Strop výdavkov by sa mal zvýšiť zo súčasného jedného percenta na 1,3 percenta hrubého národného dôchodku (HND). Výsledkom by mala byť európska podpora starých priorít ako sú poľnohospodárstvo či kohézia, ale aj adresovanie nových výziev ako spravodlivá ekonomická transformácia, migrácia či obrana.

Áno, Parlament zvýšenie stropu žiada, ale nie som taký optimista, aby som predpokladal, že vo finálnej verzii rozpočtu sa budeme čo i len blížiť 1,3 percentám. Umožnilo by nám to zlepšiť kritické oblasti spôsobom, ktorý by znamenal skutočnú zmenu. 1,3 percenta je realistický cieľ, ale členské štáty sa na tom iba ťažko dohodnú. Nie sme idealisti. Uvedomujeme si, že nemôžeme bojovať v ich bitkách.

Eurofondy po roku 2020: Slovensko chce väčšiu slobodu pri smerovaní dotácií

Slovensko chce v spolupráci s ostatnými kohéznymi krajinami vybojovať aj čo najväčšie spolufinancovanie zo strany EÚ pri eurofondových projektoch, či zjednodušenie pravidiel čerpania dotácií.

Čo bude znamenať zníženie stropu? Rovnomerné zníženie naprieč všetkými politikami alebo zníženie rozpočtu pre konkrétne oblasti?

Oblasti, v ktorých dôjde k zníženiu finančných výdavkov budú tie, ktoré už zmieňuje Komisia vo svojom návrhu. Pokiaľ nechceme členské štáty zahltiť novými požiadavkami v oblastiach bezpečnosti, obrany, kontroly hraníc či inovácií, musíme osekať míňanie v poľnohospodárstve a kohézii.

Otázka brexitu je stále nejasná. Ako nový rozpočet brexit ovplyvní, pokiaľ by k nemu došlo v blízko časovom horizonte?

Pokiaľ sa dohodneme, bude to v poriadku. Ak k dohode nepríde, otázka je ako sa britská vláda postaví k svojej zodpovednosti prispievať do rozpočtu až do konca, teda do roku 2020. Po brexite sa budeme nachádzať v úplne novom politickom prostredí.

Priemerné HDP v Únii klesne, niektorí čistí príjemcovia sa stanú čistými platcami, napríklad Litva. Ak brexit nastane, smer toku peňazí sa zmení.

Ďalšia vec je, že Briti ostanú súčasťou niektorých spoločných európskych programov, ako napríklad výskumný program Europolu. Britský minister zahraničných vecí Martin Callanan mi povedal, že Spojené kráľovstvo je pripravené ďalej tieto programy financovať. Stále nepoznáme konkrétnu podobu budúcej spolupráce s Britániou.

Jednou z možností je model podobný tomu nórskemu, kde Nóri majú prístup na spoločný trh, výmenou za čo prispievajú istou sumou peňazí do Regionálneho rozvojového fondu. Sme v nepreskúmaných vodách.

Europoslanci k eurofondom po roku 2020: Na solidarite šetriť nemôžeme

Európsky parlament v rokovaniach s Komisiou a členskými štátmi odmietne navrhované podmieňovanie čerpania eurofondov dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ. 

Pre V4 je jednou z najdôležitejších otázok v budúcom rozpočte podmienenosť kohéznych fondov dodržiavaním právneho štátu. Podporujete toto opatrenie? Ako je možné objektívne zhodnotiť kedy a v akom rozsahu členský štát princípy právneho štátu porušuje?

Môžem uviesť príklad, prečo je toto riešenie dobré z pohľadu európskeho daňového poplatníka. Počas môjho prvého mandátu som pracoval ako koordinátor Socialistov a demokratov v komisii pre kontrolu rozpočtu. Mali sme spor so Španielskom ohľadne 1,2 miliardy eur, ktoré boli zle použité.

Peniaze nezmizli, neodohral sa podvod, ale v implementácii peňazí boli vážne nedostatky. Ľudia, ktorí profitovali na peniaze nemali nárok, verejné obstarávanie bolo chybné a tak ďalej. Komisia sa napokon s regiónmi aj so štátom súdila, ale nemohla si byť istá, že súdy sú spravodlivé, pretože ich mohla zmanipulovať rovnaká vláda, ktorá urobila chyby pri čerpaní eurofondov. Ak by k tomu došlo, už nikdy by sme tie peniaze nevideli.

Nie je to o predpojatosti voči niektorým členským krajinám, ale o nezávislosti európskych súdnych systémov, o tom či rozhodujú spravodlivo. Dobre vieme, že súdny systém je možné politicky ovplyvniť. Ako potom vysvetlíme európskym daňovým poplatníkom, že sme dali peniaze krajinám, o ktorých vieme, že ich môžu zneužiť, pričom my sami nemáme šancu peniaze dostať späť?

]]>
Slovensko má priestor pre ďalšie zvyšovanie skládkovacích poplatkov https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/video/slovensko-ma-priestor-pre-dalsie-zvysovanie-skladkovacich-poplatkov/ Thu, 23 May 2019 12:26:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=122504 Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

„Slovensko bez odpadu: Ako splniť európske ciele?“. To bol názov EURACTIV Stakeholder Workshopu, ktorý portál organizoval 16. mája v partnerstve s organizáciou zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK.

Členské štáty Európskej únie musia do roku 2020 zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent. Do roku 2035 musí stúpnuť na 65 percent. Do rovnakého termínu musí skládkovanie klesnúť na 10 percent. Slovensko dnes recykluje len 30 percent odpadu, skládkuje až 60 percent. Od tohto roka je účinný nový zákon o skládkovacích poplatkoch a ministerstvo životného prostredia už predložilo ďalšiu novelu odpadového zákona.

Na otázku, ako sa môže Slovensko priblížiť k cieľu pre rok 2020, vo videu z workshopu odpovedajú:

Katarína Hobzová, expertka pre Česko a Slovensko na generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre životné prostredie;

Peter Šimurka, riaditeľ odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie na Ministerstve životného prostredia SR;

Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska;

Pavol Alexy, vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave;

Joachim Quoden, výkonný riaditeľ Extended Producers Responsibility Alliance v Bruseli.

]]>
Odkloniť cigarety na čierny trh bude ťažšie https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/odklonit-cigarety-na-cierny-trh-bude-tazsie/ Thu, 23 May 2019 12:25:42 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122532 Spotrebitelia v EÚ by si mali za chvíľu všimnúť na krabičkách cigariet a tabaku na šúľanie nové kódy a bezpečnostné prvky. Úradom umožňujú vysledovať konkrétne balenia v celej dĺžke jeho dodávateľského reťazca.

Systém „lokalizácie a sledovania“ tabakových výrobkov (track and trace), ktorý sa pripravoval roky, má ešte viac sťažiť obchod s nelegálnym tabakom, pašovaným alebo falšovaným.

Príjmy z tohto druhu čierneho trhu predstavuje problém kvôli úniku daní, zdravotnému a bezpečnostnému riziko, keďže často slúžia na financovanie závažnejšej trestnej činnosti. Do nového systému sa museli registrovať všetci výrobcovia, distribútori aj koneční predajcovia.

Distribútori sa obávajú chystaného systému na sledovanie tabaku

Tvrdia, že ponesú neproporčné náklady a spomalí sa dodávateľský reťazec. Európska komisia hovorí, že o prevedení systému ešte nie je rozhodnuté.

„Bol to mimoriadne ambiciózny projekt vo veľmi obmedzenom čase, ktorý zadefinovali Európsky parlament a členské štáty, preto som veľmi rád, že systém začal fungovať“, komentoval eurokomisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Vytenis Andriukaitis.

Sledovanie a autenticita

Nový systém stojí dvoch prvkoch. Po prvé je to tzv. unikátny identifikátor, ktorý v sebe nesie informáciu o mieste a dátume výroby a destinácie tovaru. Zaznamenáva všetky pohyby produktu až po úroveň prvého maloobchodu. Má podobu opticky snímateľného média, napríklad čiarového kódu. Čítať sa dá prenosnou čítačkou alebo smartfónom.

Úradom to umožní presne identifikovať, v ktorom momente bol produkt odklonený na čierny trh. Na Slovensku je za vytváranie a vydávanie týchto identifikátorov na sledovanie tabakových výrobkov zodpovedné DataCentrum.

Okrem identifikátora musia balenia obsahovať aj bezpečnostný prvok s piatimi druhmi autentifikácie, čo má brániť falšovaniu obalov cigariet. Môžu ho spĺňajú aj už existujúce kolky na obaloch cigariet a balení. Žiadne z týchto nových označení nesmie zakrývať zdravotné varovania.

Zásoby neoznačených výrobkov môžu byť dopredávané ešte rok, presnejšie do 20. mája 2020.

Systém track and trace zaviedla smernica o tabakových výrobkov z roku 2014. Reagovala tak na požiadavku Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (FCTC), ktorý žiadal systém nezávislý od tabakového priemyslu. Istá dosledovateľnosť fungovala aj doteraz, bola ale naviazaná na samotných výrobcov.

]]>
Nemecko odmieta americkú hrozbu sankcií proti Nord Streamu 2 https://euractiv.sk/section/energetika/news/nemecko-odmieta-americku-hrozbu-sankcii-kvoli-nord-streamu-2/ Thu, 23 May 2019 12:06:28 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=122542 Spojené štáty chcú schváliť sankcie pre firmy zapojené do výstavby kontroverzného plynovodu Nord Stream 2. Nemci sankcie odmietajú, Rusi ich považujú za nekalú súťaž.

Nemecké ministerstvo hospodárstva v stredu (22. mája) uviedlo, že odmieta hrozbu amerických sankcií pre firmy zapojené do výstavby plynovodu Nord Stream 2.

Reagovalo tak na vyhlásenie amerického ministra pre energetiku Ricka Perryho, ktorý v utorok (21. mája) na inaugurácii nového ukrajinského prezidenta Volodymyra Zeleňského vyhlásil, že Spojené štáty už čoskoro schvália príslušnú legislatívu. „Nie je to ďaleko,“ vyhlásil Perry.

Podľa hovorkyne si ministerstvo „všimlo hrozby Washingtonu v súvislosti s projektom Nord Stream 2 a odmieta akékoľvek podobné sankcie.

Stavbu ruského plynovodu už zdržali Dáni. Ďalšou hrozbou sú americké sankcie

Spojené štáty pripravujú zákon trestajúci firmy, ktoré sa podieľajú na Nord Streame 2. Chýbajúce povolenia v dánskych vodách pritom jeho dokončenie už teraz posúvajú z tohto na budúci rok.

S projektom plynovodu nesúhlasia okrem USA ani mnohé európske štáty, najmä zo strednej Európy a Pobaltia. Podľa nich tento projekt, ktorý obchádza Ukrajinu aj pobaltské krajiny, iba zvýši závislosť Európy od ruského plynu.

„Opozícia voči Nord Stream 2 je v USA stále veľmi vysoká,“ citovala Perryho agentúra Reuters. „Senát aj Snemovňa reprezentantov by mali návrh zákona schváliť a po nich by ho mal podpísať prezident,“ dodal.

Pred týždňom skupina republikánskych a demokratických senátorov predstavila návrh spomínaného zákona. Ten počíta so sankciami voči firmám, ktorých lode sa podieľajú na výstavbe produktovodov určených na dodávku ruských energií a k nim patrí aj plynovod Nord Stream 2.

Podľa Kremľu takýto krok predstavuje akt nekalej súťaže. „To je neprijateľné, ako pre nás, tak pre mnohé krajiny Európskej únie,“ povedal v reakcii na vyjadrenia Perryho hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

]]>