euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Wed, 17 Jul 2019 15:06:33 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.2.2 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Zelení žiadajú štyroch eurokomisárov, politicky je to takmer nemožné https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/zeleni-ziadaju-styroch-eurokomisarov-politicky-je-to-takmer-nemozne/ Wed, 17 Jul 2019 15:06:33 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124186 Podmienku štvrtej najväčšej europarlamentnej frakcie pre podporu celej Európskej komisie môže splniť Belgicko. Ostatné krajiny, kde sú zelení súčasťou vládnej koalície, by mali do eurokomisie nominovať liberálov alebo sociálnych demokratov.

Spolupredseda zelených v Európskom parlamente Philippe Lamberts v stredu (17. júla) oznámil, že jeho frakcia bude podporovať budúcu Európsku komisiu na čele s Ursulou von der Leyenovou, len ak v jej radoch budú štyria ekologicky orientovaní eurokomisári.

Informovala o tom tlačová agentúra Belga.

Za podporu sa platí

„Netreba sa spoliehať na zelených, že zabezpečia väčšinu v parlamente bez toho, aby boli zastúpení aj v Európskej komisii… Ak nás chcú, musia za to zaplatiť,“ opísal situáciu Lamberts počas stretnutia s novinármi v Štrasburgu, kde prebieha plenárne zasadnutie europarlamentu.

Deväť hlasov, ktoré rozhodli o Ursule von der Leyen

K zvoleniu novej šéfky Európskej komisie v Európskom parlamente zrejme pomohli aj hlasy poľskej strany Právo a spravodlivosť.

Spresnil, že podľa skóre z májových eurovolieb by zelení mali mať v európskej exekutíve aspoň štyroch komisárov.

Belgický europoslanec a ekológ ďalej priznal, že ho nahneval postoj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, podľa ktorého v budúcej eurokomisii postačí jeden „zelený“ eurokomisár.

Dvere zostali otvorené

Von der Leyenová bola v utorok večer (16. júla) v pléne Parlamentu potvrdená vo funkcii šéfky Komisie tesnou väčšinou 383 hlasov, čiže len o deväť viac, ako bol požadovaný limit (374 hlasov). Frakcia Zelených za ňu nehlasovala, avšak jej predstavitelia von der Leyenovej zablahoželali a ponúkli jej spoluprácu.

„Jej proeurópske posolstvo je vítané. Zelení dostali dôveru voličov na základe programu zmien a tento záväzok budeme plniť všade tam, kde predsedníčka Európskej komisie bude naším spojencom. Naše dvere zostali otvorené a sme pripravení proaktívne spolupracovať s novou Komisiou,“ uvádza sa v oficiálnom vyhlásení skupiny Zelení / Európska slobodná aliancia (EFA).

Zelení majú 74 europoslancov.

Len jeden zelený eurokomisár?

Von der Leyenová bude šéfovať novej európskej exekutíve, kde bude po jednom komisárovi za každú členskú krajinu okrem Spojeného kráľovstva, ktorá by mala Úniu opustiť 31. októbra.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

O menách nových alebo staronových komisárov rozhodujú národné vlády, pričom v žiadnej z členských krajín EÚ nie je pri moci vláda, kde by dominovali zelení. Preto o vhodných „zelených“ eurokomisároch možno uvažovať len v prípade krajín, kde sú ekologické strany súčasťou vládnej koalície.

Takáto koalícia vládne napríklad v Dánsku, ktoré však aj naďalej ráta so súčasnou komisárkou Margrethe Vestagerovou z tábora liberálov. Do úvahy by pripadlo aj Luxembursko, ktoré však už za eurokomisára navrhlo kandidáta sociálnych demokratov, a ešte Švédsko a Fínsko. Fíni do exekutívy EÚ posielajú takisto nominantku sociálnych demokratov. Najpravdepodobnejšou môže byť nominácia „zeleného eurokomisára“ Belgickom, kde sú dve aktívne ekologické strany. Tie nie sú súčasťou dosluhujúcej federálnej vlády, ale nedá sa vylúčiť, že zaujmú miesto v budúcej vládnej koalícii.

]]>
Top pozície v európskych inštitúciách: Sú štáty strednej a východnej Európy v „karanténe“? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/opinion/top-pozicie-v-europskych-instituciach-su-staty-strednej-a-vychodnej-europy-v-karantene/ Wed, 17 Jul 2019 14:05:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=opinion&p=124175 Špekuluje sa, že nová Európska komisia už má troch podpredsedov, z ktorých žiadny nepochádza zo strednej alebo východnej časti Európskej únie, píše Piotr Maciej Kaczynski.

Piotr Maciej Kaczyński je bývalý výskumník Centra pre európsku politiku (CEP) so sídlom v Bruseli a momentálne vedie blog s názvom 2019EUelectionsPoland.com. Komentár vznikol exkluzívne pre EURACTIV.com.

Odkedy Európska rada prijala kompromisný balík mien, v ktorom nebol žiadny politik zo strednej a východnej Európy, polovica kontinentu živo polemizuje o tom, či dohoda odráža geografickú rovnováhu a ak nie, tak prečo.

Otázka geografického vyváženia je relevantná od roku 2004, no o „top“ pozíciách hovoríme až po Lisabonskej zmluve. Dovtedy sme mali len predsedu Európskej komisie, predsedu Parlamentu a Javiera Solanu.

Od roku 2009 vznikli nové pozície, ako napríklad posilnený post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci, ktorý je podpredsedom Európskej komisie a zároveň predsedá Rade pre zahraničné veci (FAC). Taktiež vznikol post stáleho predsedu Európskej rady.

V roku 2009 dostala stredná a východná Európa Poliaka Jerzyho Buzeka ako predsedu Európskeho parlamentu, ktorý viedol dva a pol roka. V roku 2014 získal ďalší Poliak, Donald Tusk, post stáleho predsedu Európskej rady a aj napriek strate podpory zo strany poľskej vlády sa dokázal udržať na čele Európskej rady 5 rokov.

Keďže však momentálne poľskú vládu zaujíma len blokovanie európskej agendy a ľudí (Timmermans a klimatická dohoda) a zároveň nedokáže získať podporu pre svoju kandidátku na predsedníčku výboru Európskeho parlamentu (EMPL) Beatu Szydlo, celý región v súčasnosti trpí slabým zastúpením v inštitúciách.

Treba sa v tejto súvislosti tiež pýtať, ako je možné, že bulharský premiér stratil za jeden summit hneď dve vysoké pozície, keď mal takých výborných kandidátov – Kristinu Georgievu pre Európsku radu a Sergeja Staniševa pre Európsky parlament?

Život ale ide ďalej. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali o tom, ako kompenzovať vrcholové posty menej dôležitými postami, je podstatnejšie vysporiadať sa s ďalšími náznakmi dominancie západnej a južnej Európy. Aktuálne sa už totiž diskutuje o troch potenciálnych podpredsedoch Komisie.

Ani jeden z nich nepochádza z regiónu strednej a východnej Európy: Frans Timmermans pochádza z Holandska, Margrethe Vestager z Dánska a Josep Borrell zo Španielska.

Osobne by som navrhoval kandidátov zo stredo-východného regiónu na štyri pozície, ktoré budú obsadzované v najbližšej budúcnosti. Tieto pozície sú: štvrtý viceprezident Európskej komisie, európsky ombudsman, európsky prokurátor a generálny tajomník Európskej komisie.

Pozície by mali dostať najlepší kandidáti, a takých je možné nájsť po celej Európe, nie iba v západno-južnej časti. Hneď ako Martin Selmayr, súčasný generálny tajomník Európskej komisie ohlásil, že odstupuje z funkcie, vyšla správa, že jeho nástupca by mal pochádzať z Francúzska. Nie je to tak dávno, čo tento post veľmi kvalifikovane zastávala Írka. Nie je žiadny dôvod na to, aby v tejto oblasti platila francúzsko-nemecká dominancia.

Výborným kandidátom na túto pozíciu je napríklad Piotr Serafin z Poľska, ktorý viedol Tuskov kabinet. Má všetko, čo generálny tajomník potrebuje. Dôvtip, cit pre detail a všeobecný rešpekt. Nebojí sa rozhodovať o komplikovaných záležitostiach a všetky rozhodnutia robí v prospech Európskej únie. Kandidátom na štvrtého podpredsedu Európskej komisie je prirodzene aktuálny podpredseda Maroš Šefčovič. Takisto je tu stále pretrvávajúca kandidatúra rumunskej kandidátky, Laury Codruty Kövesi, na post hlavnej európskej prokurátorky.

Macron mení názor, podporí Kövesiovú za šéfku európskej prokuratúry

Francúzsko zmenilo názor a na post hlavnej európskej prokurátorky podporuje Lauru Cordutu Kövesiovú. Prezidenta Macrona poslanci údajne presvedčili europoslanci liberálnej skupiny.

Je tu aj post európskeho ombudsmana, na ktorý je k dispozícii veľký počet vyhovujúcich kandidátov pochádzajúcich zo strednej a východnej Európy. Napríklad Ulle Madise, úradujúca estónska ombudsmanka.

Je to skupina dvoch mužov a dvoch žien. Pochádzajú zo štyroch rôznych štátov, nezastupovali by tieto krajiny ale Úniu.

Títo štyria kandidáti sú schopní viesť a plniť svoje záväzky s rovnakým nasadením, ako kandidáti pochádzajúci zo západnej a južnej časti Európskej únie. Boli by závanom čerstvého vzduchu, keďže podobní kandidáti ešte dané posty nikdy nezastávali: aj podpredsedníctvo Maroša Šefčoviča by malo inú príchuť ako jeho predchádzajúce (bol podpredsedom v druhej Barrosovej aj v Junckerovej Komisii).

Ursula von der Leyen je druhou nemeckou predsedníčkou Európskej komisie. Christine Lagarde je v poradí druhou francúzskou predsedníčkou Európskej centrálnej banky (ECB) a Josep Borrell je druhým španielskym Vysokým predstaviteľom Európskej únie.

Nezabúdajme na štáty a kandidátov zo strednej a východnej časti EÚ. Nedávajme im pocit a nevytvárajme dojem, že sú umiestnení v „karanténe“.

]]>
Francúzsky minister financií: Kapitalizmus je slepou uličkou, musí sa zmeniť https://euractiv.sk/section/danova-politika/interview/francuzsky-minister-financii-kapitalizmus-je-slepou-ulickou-musi-sa-zmenit/ Wed, 17 Jul 2019 13:09:17 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=124163 Nedovolíme, aby sa z Facebookovej kryptomeny stala suverénna mena, ktorá môže ohroziť finančnú stabilitu. Pre Libru budú platiť rovnako striktné pravidlá ako pre naše meny, hovorí BRUNO LE MAIRE. 

Bruno Le Maire je francúzsky minister financií. Francúzsko tento rok predsedá G7, skupine siedmich najväčších ekonomík sveta. S portálom EURACTIV sa rozprával pred stretnutím G7 v Chantilly 17. a 18. júla. 

Čo môžeme očakávať od stretnutia skupiny G7 v Chantilly?

Najväčšou výzvou pre nás bude prebudovať kapitalizmus na férovejší model. V dnešnej forme je kapitalizmus slepou uličkou a musí sa zmeniť. Kvôli rastúcej nerovnosti a globálnemu otepľovaniu, ktoré v našich krajanoch vyvolávajú veľké obavy dnes uviazol na mŕtvom bode.

Úlohou G7 je odpovedať na tieto obavy efektívnymi a účinnými rozhodnutiam, ktoré môžu situáciu zmeniť.

Aké sú priority stretnutia?

V prvom rade zdanenie, pretože je to najefektívnejší nástroj, aký máme na ceste za férovejším kapitalizmom. Chceme dosiahnuť kompromis na digitálnom zdanení. Tiež chceme minimálnu úroveň zdanenia. Je neakceptovateľné, aby sa veľké korporácie vyhýbali platbe daní.

Druhým cieľom je pokrok v „zelených“ financiách. Francúzsko je v tejto oblasti lídrom. Sme prvou krajinou vo svete, ktorá začala vydávať „zelené“ dlhopisy. Stále však stojíme pred technickými výzvami. Napríklad taxonómia, teda kritériá, ktoré použijeme na kvalifikáciu nejakej aktivity ako „zelenej“.

Tretia téma, v ktorej potrebujeme pokročiť, súvisí s internetovými gigantmi. Tu máme dva dôležité elementy. Prvým sú kyberbezpečnostné hrozby, druhým je diskusia o Libre, kryptomeny, ktorú spúšťa Facebook.

Chceme efektívny regulačný rámec. Benoît Cœuré z Európskej centrálnej banky (, člen výkonnej rady ECB, – pozn. red.) predstaví k tejto téme úvodnú správu. Francúzska línia je jasná. Nedovolíme, aby sa z Libry stala suverénna mena, ktorá môže ohroziť finančnú stabilitu. Pre Libru budú platiť rovnako striktné pravidlá ako pre naše meny.

Štvrtou témou je nerovnosť, obzvlášť tá platová. Po francúzskom vzore navrhujeme vyššiu transparentnosť v posudzovaní platovej nerovnosti v súkromných spoločnostiach. Budeme sa zaoberať inklúziou žien v bankovom sektore, hlavne v rozvojových krajinách. Melinda Gatesová k tejto téme predstaví návrhy Gates Foundation.

Nie je to po prvýkrát, čo Francúzsko volá po prestavbe kapitalizmu. Urobil to už bývalý prezident Nicolas Sarkozy po finančnej kríze z roku 2008. Vaša výzva prichádza v čase celosvetového napätia a rizika recesie v Európe. Je dnes ten správny čas na získanie podpory medzi inými národmi?

Hoci čelíme hrozbe napätia, rizika obchodnej vojny a spomalenia ekonomiky, ešte nikdy nebolo také dôležité  vydláždiť cestu lepšiemu kapitalizmu. Je to kľúčová výzva pre všetky krajiny G7.

Všetci sme si vedomí, že globálne otepľovanie je kľúčovým problémom pre našich občanov. Sme si tiež vedomí, že nárast nerovnosti medzi krajinami a v rámci krajín je morálnym problémom a ekonomickým zlyhaním. Teraz nastal čas prijímať rozhodnutia.

Čo navrhujete?

Náš prístup je menej založený na vyhláseniach a viac na rozhodnutiach. Menej strategických plánov a viac technických rozhodnutí.

Vieme, že daň z obratu nie je najlepším spôsobom zdanenia digitálnych aktivít, ale je to jediná možnosť ako sa rýchlo a efektívne pohnúť vpred na národnej úrovni.

Máme víziu, ktorou je vybudovať férovejší kapitalizmus. Chceme však aj nástroje, ktorými môžeme túto víziu dosiahnuť.

Čo si od digitálnej dane sľubujete, pokiaľ berieme do úvahy prebiehajúce vyšetrovanie zo strany Spojených štátov?

Chceme efektívne zdanenie internetových gigantov. Od začiatku som veľmi otvorene hovoril, že akonáhle budeme mať medzinárodnú daň na digitálne spoločnosti, našu vlastnú zrušíme.

Amerických priateľov vyzývam, aby namiesto sankcií voči Francúzsku začali rokovania na úrovni G7 s cieľom nájsť kompromis. Skutočne si myslím, že francúzska digitálna daň urýchlila proces rokovaní v rámci OECD.

Ako sa vyvíjajú rokovania v OECD?

Všetci okolo stolu sme si vedomí, že daň z obratu nie je ideálnym riešením. Prijali sme ju len preto, že iné riešenia sú technicky veľmi komplexné a nesú značné riziko presunu daňových príjmov.

Nechceme meniť kľúčové princípy zdaňovania. Dane sa zavádzajú tam, kde prebieha produkcia, nie spotreba. Na druhej strane chceme vytvoriť právo zdaňovať veľmi ziskové firmy, ktoré pôsobia na istom území bez fyzickej prítomnosti.

OECD pracuje na určení miery ziskovosti, od ktorej by sa uvažovalo o zdanení. Najkomplikovanejšou úlohou je rozlíšiť úroveň zisku, ktorý je prerozdelený podľa stupňa digitalizácie spoločnosti.

Čo navrhuje americká administratíva?

Ich nápad je do zdanenia zahrnúť spoločnosti, ktoré nemajú v krajine fyzickú prítomnosť a nie sú zdanené, alebo sú zdanené iba veľmi limitovane. Je to nápaditý prístup, v prípade, že sa nám podarí zahrnúť aj špecifiká digitálnych aktivít a digitálnych gigantov.

Tieto spoločnosti majú podnikateľský model postavený na dátach. Potrebujeme rozlíšiť spoločnosti, pre ktoré sú digitálne aktivity len časťou z ich modelu. To je technický bod, na ktorom so Spojenými štátmi stále pracujeme. Európske krajiny chcú, aby sme brali špecifiká digitálnych spoločností do úvahy.

Stále veríte, že napriek mimoriadnym rozdielom môže k dohode prísť do začiatku budúceho roku?

V prípade, že so Spojenými štátmi nájdeme kompromis na základe bodov, o ktorých som hovoril, potom si myslím, že máme reálnu šancu na dohodu v rámci OECD do roku 2020. Ak sa nedokážeme dohodnúť v G7, nájsť kompromis medzi 129 krajinami bude veľmi náročné.

Ak kompromis nenájdeme v stredu a vo štvrtok, nájsť ho na úrovni OECD bude ešte ťažšie.

Aká je relevancia G7 v súčasnom svete rastúceho napätia?

G7 je príležitosť k diskusii, k rozhodovaniu a k presadzovaniu riešení založených na kompromisoch, namiesto riešení založených na konfliktoch. Ak máme so Spojenými štátmi na mnohé témy rozdielny pohľad, nie je to problém. Mali by sme však byť schopní sadnúť si za stôl a vyriešiť ich bez hrozieb sankcií.

Čelíme nestabilnému svetu a kľúčovým výzvam ako globálne otepľovanie. Preto si myslím, že posilnenie G7 by malo byť našim spoločným cieľom. Je v záujme všetkých západoeurópskych krajín, aby sme vedeli definovať spoločné riešenia pri obrane našich záujmov tvárou v tvár rastu Číny alebo novým technologickým výzvam. Som hlboko presvedčený, že G7 je cesta k budovaniu dôvery medzi národmi.

]]>
The Capitals: Ako reagujú členské krajiny na zvolenie von der Leyen? https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/the-capitals-ako-reaguju-clenske-krajiny-na-zvolenie-von-der-leyen/ Wed, 17 Jul 2019 10:58:51 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124117 Európsky parlament včera tesnou väčšinou podporil nemeckú kandidátku na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen. O jej zvolení rozhodlo iba deväť hlasov.

Zatiaľ čo väčšina stredopravicových strán naprieč Európou víta novú šéfku Komisie, socialisti, zelení a ľavicoví politici sú k výsledku voľby skeptickí.

///

BERLÍN

Šéfka CDU Annegret Kramp-Karrenbauerová aj kancelárka Angela Merkelová sú s výsledkom spokojné. Kramp-Karrenbauerová pripomenula, že Ursula von der Leyen je prvou ženou, ale aj prvou Nemkou, ktorá počas päťdesiatročnej histórie získala takto vysoký vedúci post v Európskej únii. Merkelová zase zdôraznila, že von der Leyen je „oddaná a presvedčená Európanka“.

Novej predsedníčke len pár minút po jej zvolení v rozhovore s nemeckou verejnoprávnou televíziou ZDF pogratuloval aj Thorsten Schafer-Gümbel, jeden z dočasných lídrov SPD. Europoslankyňa za nemeckú SPD Katarina Barleyová, ktorá ju v tajnej voľbe nepodporila, zvolila zmierlivejší tón. Podľa svojich slov teraz bude za ňou stáť len v prípade, že sa zasadí o „mierovú, slobodnú, udržateľnú, sociálnu a spravodlivú Európu“.

Nemeckí zelení zase ostro kritizovali samotní spôsob voľby. Šéf ľavicovej strany Die Linke Bernd Riexinger vyhlásil, že schválením niekoho, kto nebol nominovaný demokratickou cestou, si Európsky parlament „nepomohol“.

///

VIEDEŇ

Bývalý rakúsky kancelár Sebastian Kurz napísal na twitteri: „Potrebujeme silné vedenie Únie, ktoré odpovie na obavy občanov o klimatickej zmene, migrácii, konkurencieschopnosti a väčšiej subsidiarita.“ (Doris Punda,EURACTIV.de)

///

PARÍŽ

Francúzski europoslanci z frakcií Obnovme Európu a Európskej ľudovej strany boli jediní, kto uvítal zvolenie von der Leyen. Zelení, socialisti, ľavicoví a krajne pravicoví europoslanci hlasovali proti nej, pričom dôvody sa rôznili. Zelení napríklad novej predsedníčke vytýkali nedostatočné klimatické záväzky. Silnú podporu mala von der Leyen, naopak, od Macronovej strany.

Francúzsko zatiaľ neoznámilo nomináciu na post eurokomisára, no podľa niektorých zdrojov by rozhodnutie malo padnúť v najbližšom období. Francúzsky portál Euractiv informoval, že po odchode tajomníka Európskej komisie Martina Selmayera, o ktorý požiadalo Francúzsko a niekoľko ďalších krajín pri nominácii von der Leyen, sa uvoľnilo miesto pre francúzskeho zástupcu. (EURACTIV.fr)

///

HAAG

Holandský eurokomisár Frans Timmermans pogratuloval von der Leyen tesne po potvrdení jej nominácie v Parlamente. Podľa neoficiálnych zdrojov v Štrasburgu Timmermans pomáhal von der Leyen s prípravou listu pre predsedníčku frakcie Socialistov a Demokratov Iratxe Garcíovej. List údajne pomohol presvedčiť značnú časť socialistických europoslancov, aby jej kandidatúru podporili. Timmermans tiež vyhlásil, že sa teší na vzájomnú spoluprácu. V tíme novej predsedníčky by mal opäť získať post podpredsedu. (Sam Morgan, EURACTIV.com)

///

MADRID

Španielski socialistickí europoslanci sú údajne s voľbou VDL spokojní, pretože na tom majú svoj podiel. Premiér Pedro Sánchez (PSOE/S&D) však pripomenul, že podpora socialistickej skupiny nie je bianco šekom pre nemeckú kandidátku. (EuroEFE.EURACTIV.es)

///

RÍM

Salviniho Liga (ID) sa na poslednú chvíľu rozhodla, že von der Leyen v hlasovaní o dôvere nepodporí. Nehlasovala za ňu ani krajne pravicová Fratelli d’Italia (ECR). Koaličné Hnutie piatich hviezd za von der Leyen hlasovalo, rovnako aj opozičná Demokratická strana (S&D) a Forza Italia (EPP).

Čo sa týka budúceho zástupcu Talianska v eurokomisii, situáciu komplikuje koaličá zmluva, podľa ktorej právo navrhnúť kandidáta patrí strane s najväčším počtom hlasov v eurovoľbách. Tie v Taliansku vyhrala Liga. Do von der Leyenovej tímu teda komisára navrhne strana, ktorá ju nepodporila. (Gerardo Fortuna, EURACTIV.com)

///

VILNIUS

Litovskí politici zvolenie von der Leyen oslavujú. V roku 2017 od prezidentky Grybauskaiteovej získala vysoké štátne vyznamenanie za zásluhy. Von der Leyen si túto poctu vyslúžila za podporu obranných kapacít Litvy a vyslanie niekoľkých stoviek nemeckých vojakov na hranicu krajiny s Ruskom. (Angele Kedaitiene)

///

VARŠAVA

Premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že Poľsko od začiatku bojovalo za „kompromisného kandidáta, ktorý pozdvihne nádej na jednotu a pokúsi sa postaviť mosty“. Zvolenie von der Leyen podľa premiéra zachránila vládnuca konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), keď „obrátila jazýčky váh v jej prospech“. Podobne to komentoval aj poľský europoslanec Ryszard Legutko: „Von der Leyen bola zvolená vďaka hlasom PiS, pretože sa poľská delegácia rozhodla dať jej šancu“. (Łukasz Gadzała, EURACTIV.pl)

///

BRATISLAVA

Socialistický europoslanec Robert Hajšel vo svojom príspevku na Facebooku vyhlásil, že by pre európsku demokraciu bolo lepšie, ak by kandidát na predsedu Európskej komisie vzišiel z procesu Spitzenkandidátov, hoci aj on odovzdal hlas von der Leyen. Hajšel povedal, že jej zvolenie zabránilo medziinštitucionálnej kríze a pochválil jej záväzok pre väčšiu rodovú a geografickú vyváženosť novej Komisie.

Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívna Slovensko, RE) bude jej najväčšou výzvou zostať politicky nezávislá a odpútať sa od nemeckých a francúzskych záujmov a tlaku európskych lídrov, ktorí ju nominovali. (Zuzana Gabrižová, EURACTIV.sk)

///

PRAHA

Český premiér Andrej Babiš (ANO) zvolenie von der Leyen privítal. Kandidátka získala podporu poslancov za ANO, ktorí sa v Parlamente radia k frakcii Obnovme Európu, a tiež troch ďalších stredopravicových strán patriacich k Európskej ľudovej strane (EPP). Von der Leyen naopak nepresvedčila opozičnú ODS (ECR) a Pirátov (Greens/EFA). (Ondřej Plevák, EURACTIV.cz)

///

BUDAPEŠŤ

Provládne médiá píšu, že nová šéfka Komisie bola zvolená vďaka hlasom Orbánovej strany Fidesz. Maďarský europoslanec Tamás Deutsch vyhlásil, že „jediná správna cesta“ pre von der Leyen je „urobiť všetko pre to, aby ochránila európske vonkajšie hranice.“

///

BUKUREŠŤ 

Rumunský prezident Klaus Iohannis je so zvolením von der Leyen spokojný, rovnako aj líder liberálnej PNL (EPP) Ludovic Orban.

Bývalý rumunský premiér a zakladateľ strany Pro Romania Victor Ponta povedal, že zvolenie von der Leyen je „pre Európu dobrou správou“. Trvá však na tom, že kľučovým rozhodnutím z pohľadu Rumunska bude výber kandidáta na eurokomisára a jeho portfólio.

„Teraz je čas na obnovu Európy. Obyvatelia už jasne podporili našu ambíciu pre silnú a jednotnú Európu. Máme pre Ursulu von der Leyen správu: Urobme to spoločne!,“ povedal Dacian Ciolos, rumunský predseda frakcie Obnovme Európu. (EURACTIV.ro)

///

ZÁHREB

Stredopravicová europoslankyňa Dubravka Šuicaová (HDZ/EPP) pripomenula, že „v demokracii stačí len jeden hlas navyše, predsedníčka ich získala deväť“. Šuicaová tiež vyhlásila, že von der Leyen bude „priateľkou Chorvátska“, a to obzvlášť pokiaľ ide o Schengen a eurozónu.

„Výber nemeckého kandidáta pre predsedníctvo Komisie je jasným znamením, že Nemecko chce mať v Európe prevahu,“ povedal europoslanec Mislav Kolakušič (Nezaradený). Stále nie je jasné, ako hlasovali chorvátski „progresívni“ europoslanci. Tonino Picula (SDP/S&D). V jednom z rozhovorov len povedal, že von der Leyen tentoraz pôsobila presvedčivejšie.(Tea Trubić, EURACTIV.hr)

]]>
Deväť hlasov, ktoré rozhodli o Ursule von der Leyen https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/9-hlasov-ktore-rozhodli-o-ursule-van-der-leyen/ Wed, 17 Jul 2019 09:59:09 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124130 K zvoleniu novej šéfky Európskej komisie v Európskom parlamente zrejme pomohli aj hlasy poľskej strany Právo a spravodlivosť.

Nominantka členských štátov na post predsedníčky Európskej komisie dostala vo včerajšom večernom hlasovaní 383 hlasov europoslancov. Na zvolenie potrebovala aspoň 374. O vedení novej Európskej komisie tak rozhodlo 9 hlasov. Pre perspektívu, je to o 4 menej ako počet slovenských zástupcov v europarlamente (13).

Proti von der Leyenovej sa postavilo 327 europoslancov, 22 poslancov sa zdržalo, resp. nehlasovalo. Súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker bol pred 5 rokmi zvolený s 422 hlasmi, čo je o 48 viac ako von der Leyen.

Hlasovanie o šéfovi eurokomisie je tajné. O tom, kto ako hlasoval sa preto nedá s istotou tvrdiť de facto nič. Skupiny ľudovcov (EPP), sociálnych demokratov (S&D) a Obnovme Európu (RE), z ktorých mala von der Leyen čerpať najviac hlasov majú spolu 442 poslancov. Reálny výsledok ukazuje, že vo všetkých týchto skupinách museli byť rebeli. U socialistov to bolo podľa odhadov okolo 25 %, v EPP sa zase hovorilo o nespokojnosti s rozsahom sľubov, ktoré von der Leyen dala socialistom. Najväčšiu disciplínu pri včerajšej voľbe mali pravdepodobne v skupina Obnovme Európu. Zelení zrejme hlasovali podľa straníckej línie proti.

Za nemeckú političku ale pravdepodobne zahlasovalo aj 23 poslancov poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (ECR).

Práve hlasy europoslancov PiS neboli isté. Poľská vláda mala problém s osobnou Fransa Timmermansa. Ten bude pravdepodobne prvým podpredsedom v Komisii von der Leyen a z titulu tejto funkcie bude zastupovať predsedníčku Komisie v jej neprítomnosti. Poľská vláda sa na summite aktívne postavila proti Fransovi Timmermansovi a nomináciu Ursuly von der Leyen vydávala za veľké víťazstvo.

Navyše, politické frakcie v EP nepotvrdili ani na druhýkrát nomináciu bývalej poľskej premiérky  za PiS Beaty Szydlo do čela výboru Európskeho parlamentu pre sociálne veci a zamestnanosť (EMPL). Vedenie výboru patrí ECR podľa výpočtu na základe D´Hondtovej metódy. Nepriechodnosti Szydlo prispel postoj skupiny Obnovme Európu nepodporiť nominácie z vládnych strán krajín, voči ktorým je otvorený článok 7.

Europoslanec Michal Šimečka (Obnovme Európu, PS) podporu PiS nevníma ako problém. Za dôležité považuje, že von der Leyen s ňou nekalkulovala a ani o ňu aktívne nežiadala, naopak dala jasne najavo, že má záujem o proeurópske hlasy. Von der Leyen v Európskom parlamente explicitne nepomenovala Poľsko a Maďarsko ako problém, čo niektorí interpretovali ako náznak ústupku voči Poliakom. „Ja som to takto nečítal,“ hovorí Šimečka.

Podľa Šimečku sa z faktu, že von der Leyen dostala menej hlasov ako sa očakávalo, nedá vyvodzovať, že proeurópska koalícia v Európskom parlamente nebude stabilná. „Nevyplýva z toho, že je tu nestabilná väčšina na vládnutie.“ Niektorým podľa neho vadil proces jej nominácie alebo mali dôvody vyplývajúce z nemeckej politiky. Zelení hlasovali z princípu. „Väčšina na legislatívnu prácu tu ale existuje. Bolo to špecifické hlasovanie o špecifickej osobe,“ hovorí.

 

Hlasy zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) dodala napriek výhradám aj slovenská SaS. „Jej (U. von der Leyen) prezentovaný program mieri k oslabovaniu Paktu stability a rastu, má za cieľ pomáhať slabším regiónom viac cez fondy, než cez zlepšovanie podnikateľského prostredia, málo hovorí o efektívnosti. Napriek tomu som za ňu zahlasoval, pretože nevidím lepšiu alternatívu, ktorá by bola pri súčasnom rozložení síl v EÚ priechodnou,“ vysvetlil na sociálnych siatiach Eugen Jurzyca (SaS). Za hlasovala aj jeho stranícka kolegyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Stratená geografická a nájdená rodová rovnováha

Líder skupiny Obnovme Európy Dacian Ciolos včera pred hlasovaním von der Leyen pripomenul problém geografickej nerovnováhy v obsadení funkcií. Témou je to aj pre slovenských europoslancov.

Poslanec Robert Hajšel (S&D, Smer-SD) hovorí, že dúfa, že na rozdiel od európskych lídrov bude nová predsedníčka Európskej komisie klásť väčší dôraz nielen na rodovú, ale aj na geografickú vyváženosť. „Pri rozdeľovaní najdôležitejších portfólií v jej tíme kolégia komisárov by tak silný post mohol byť pridelený Marošovi Ševčovičovi, ktorého do jej tímu nominovala slovenská vláda,“ napísal na Facebooku.

Europoslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH) pre SME napísal, že vďaka „štátnikom“ v našom regióne nemá po prvýkrát V4 zastúpenie v najvyšších orgánoch EÚ. „Chcem veriť, že aspoň nominácie na členov Komisie a ich portfóliá to čiastočne vyvážia.“

Otázne je, či Slovensko vyhovie požiadavke von der Leyen a okrem Maroša Šefčoviča nominuje aj ženskú kandidátku. Dve nominácie z každej krajiny by novej predsedníčke umožnilo zložiť rodovo vyvážené kolégium. Takýto postup ohlásila na rokovaniach s politickými skupinami. Úrad vlády na otázku EURACTIV Slovensko zatiaľ neodpovedal.

]]>
Európa sa nechce vzdať predsedníckej stoličky v Medzinárodnom menovom fonde https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europa-sa-nechce-vzdat-predsednickej-stolicky-v-medzinarodnom-menovom-fonde/ Wed, 17 Jul 2019 09:37:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124129 Európski lídri trvajú na tom, že post generálneho riaditeľa Medzinárodného menového fondu  patrí Európe. Podľa analytikov si však týmto postojom strieľajú do vlastnej nohy. Rozvíjajúce ekonomiky volajú po otvorenom procese, ktorý zohľadní ich ekonomickú silu.

Christine Lagardeová podala svoju rezignáciu na funkciu šéfky Medzinárodného menového fondu (MMF). Jej ďalšia kariéra bude pokračovať už v Európskej centrálnej banke (ECB), ktorej bude šéfovať nasledujúcich osem rokov.

„Som veľmi pyšná na výsledky, ktoré sme spolu dosiahli a na mimoriadne efektívnu chémiu medzi (výkonnou) radou, zamestnancami a manažmentom. Nebolo to vždy bezproblémové a jednoduché. Niekedy sme sa rozchádzali v názoroch, ale zakaždým to bolo civilizované a založené na vzájomnom rešpekte,“ napísala Lagardeová v rozlúčkovom liste Výkonnej rade MMF.

Lagardovú do čela ECB nominovali členské štáty v rámci dohody o obsadení hlavných postov v inštitúciách EÚ. S týmto výberom minulý týždeň súhlasili aj ministri financií EÚ.

Dlhoročná tradícia

Tí sa zároveň dohodli, že na uvoľnenú stoličku po Lagardeovej v MMF predstavia jedného spoločného kandidáta. Podľa nepísaného pravidla by tento post mal zastávať Európan, pričom vedúca funkcia v Svetovej banke pripadá USA. Všetkých 11 šéfov, ktoré MMF riadili od jej vzniku v roku 1945, pochádzalo z Európy.

Podľa bruselského portálu Politico ale dodržanie tejto tradície nemusí byť v tomto prípade automatické. Okrem Únie po uvoľnenom poste pokukujú aj ázijské krajiny. Kandidáta tak zrejme ponúkne aj Japonsko, Čína a Singapur.

Vyhliadky Európy môže oslabiť aj jej klesajúci vplyv a podiel HDP v globálnej ekonomike.  Na Zvolenie európskeho kandidáta ale toereticky stačí podpora Spojených štátov, ktoré majú spolu s EÚ vo výkonnej rade MMF takmer väčšinu. Po tom, čo sa predsedom Svetovej banky stal Američan David Malpass, Washington zrejme európskeho kandidáta nepotopí.

 

Christine Lagardová nie je ekonómka ani bankárka, no má šéfovať Európskej centrálnej banke

Vyštudovaná právnička Lagardová zrejme nahradí Maria Draghiho v pozícii prezidenta ECB. Šéfka Medzinárodného menového fondu je považovaná za skúsenú vyjednávačku. Chýbajú jej však skúsenosti s menovou politikou, otázniky visia aj nad jej kauzami z minulosti.

Európski lídri preto nechcú čakať, kým inštitúcia so sídlom vo Washingtone spustí nominačný proces a chcú svojho favorita predstaviť čo najskôr.

Ako ďalej informuje Politico, financmajstri Nemecka, Talianska a Francúzska budú o nominácii hovoriť už v stredu (17. júla) v Paríži počas stretnutia krajín G7.

Medzinárodný menový fond je finančnou inštitúciou, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečovať stabilitu finančného systému prostredníctvom pôžičiek a technickej asistencie krajinám v problémoch. MMF po finančnom kolapse v roku 2008 napríklad pomáhal von z finančných problémov Rumunsku a Lotyšsku. Významnú úlohu zohral aj počas záchranných programov pre krajiny postihnuté neskoršou dlhovou krízou.

Favoritom Holanďan

Kto by teda mal byť kandidátom európskej dvadsaťsedmičky?

Jedným z najhorúcejších adeptov je bývalý holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem. Podľa holandských novín jeho meno zaznieva v európskych kruhoch najčastejšie a holandská diplomacia vraj už obchádza európske hlavné mestá, aby pre neho získala dostatočnú podporu. Nemecké ekonomické noviny Handelsblatt v utorok (16. júla) priniesli informáciu, že nomináciu Holanďana vníma pozitívne aj vláda v Berlíne.

Dijsselbloem bol v rokoch 2013 až 2018 tiež šéfom Euroskupiny, teda neformálneho zoskupenia ministrov financií krajín eurozóny. Funkcie sa ujal v zložitom období, kedy prebiehali náročné diskusie o reformách v krajinách, ktoré čerpali finančnú pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval).

Dijsselbloem napríklad zastupoval Euroskupinu v rozhovoroch s gréckymi veriteľmi o podmienkach záchranného programu pre krajnu najsilnejšie zasiahnutú dlhovou krízou. Medzi nich patrí aj práve MMF, čo môže hrať do kariet Holanďanovej kandidatúre.

Politika úsporných opatrení bola pre Grécko jediná možnosť, tvrdí Dijsselbloem

Grécko bude mať čoraz väčší prístup na medzinárodné finančné trhy. Vystúpenie zo záchranného programu, hospodárske vyhliadky a zdravý rozpočet pomohli Grécku opäť získať finančnú nezávislosť, tvrdí bývalý predseda Euroskupiny JEROEN DIJSSELBLOEM.

„Najviac som hrdý na to, že eurozóna zostala celá a vyšla z toho silnejšia. Poznáte spojenie ´Nepremárni dobrú krízu´? My sme túto krízu nepremárnili. Využili sme ju na posilnenie a urobili sme to spoločne,“ hovorí holandský politik, člen ľavicovej Strany práce (PvDA) o svojom pôsobení na čele Euroskupiny.

Ďalšie meno na zozname možných kandidátov podľa informácii Politico je Fín Alexander Stubb. Bývalý fínsky premiér je dnes podpredsedom Európskej investičnej banky. Pred májovými eurovoľbami sa neúspešne uchádzal o pozíciu spitzenkandidáta Európskej ľudovej strany. Tým bol nakoniec Nemec Manfred Weber.

Zároveň sa hovorí aj o inom Fínovi – guvernérovi fínskej centrálnej banky a bývalom eurokomisárovi Oli Rehnovi. Rehn bol podľa viacerých európskych médií tiež favoritom na pozíciu šéfa ECB, ktorý nakoniec pripadol Lagardovej.

V hre je aj guvernér britskej centrálnej banky Mark Carney, ktorému ale šance na úspech zrejme zahatí brexit. Okrem toho by európski financmajstri mohli siahnuť po súčasnom predsedovi Euroskupiny Mariovi Centenovi alebo španielskej ministerke financií Nadii Calviňovej.

Posledné slovo o spoločnom kandidátovi by nakoniec mali mať ministri financií EÚ.

Strela do vlastnej nohy

EÚ trvá na tom, že post patrí európskemu uchádzačovi, čo nedávno verejne potvrdil francúzsky minister financií Bruno Le Maire. „Je v záujme Európy, aby si udržala vedenie MMF.“  K tomuto postoju sa pridala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Niektorí odborníci ale varujú, že bezpodmienečné nárokovanie si postu v medzinárodnej finančnej inštitúcii je kontraproduktívne. Podľa berlínskeho think-tanku Global Public Policy Institute je to aj rozpore s európskym volaním po vytvorení spravodlivého multilaterálneho svetového poriadku.

Šéf Euroskupiny: Z eurovalu by sa mal stať fond na štýl MMF

Zmeny by sa nemali týkať súčasného bailoutu pre Grécko, do ktorého by sa Medzinárodný menový fond mal ešte zapojiť, tvrdí Jeroen Dijsselbloem.

Súčasne pripomína, že na summite G20 v roku 2017 sa svetové mocnosti dohodli na tom, že vrcholné pozície v medzinárodných finančných inštitúciách sa musia obsadzovať na základe otvoreného, transparentného a objektívneho výberového procesu.

„Tento postup sa musí uplatniť. Aby IMF dostal nový impulz, Európa by mala podporiť najlepšie pripraveného neeurópskeho kandidáta,“ argumentuje berlínski analytici.

Podobný názor má aj expert bruselského think-tanku Bruegel Nicolas Verón. Tvrdí, že ak EÚ chce, aby sa jej morálne apely k ochrane prírody a otvoreného svetového obchodu smerom zvyšku sveta dali brať vážne, musí sa rovnako zachovať sama v otázke MMF.

„Tým, že si Európa privlastňuje túto pozíciu, ide proti vlastným záujmom. Je to krátkozraké, hlúpe a pomýlené,“ cituje Veróna Politico.

]]>
O2 Dobrá vec pozná svojich víťazov O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Poteší až 40 škôl po celom Slovensku [Komerčný obsah] https://euractiv.sk/section/spolocnost/press_release/o2-dobra-vec-pozna-svojich-vitazov-o2-sportovej-akademie-mateja-totha-potesi-az-40-skol-po-celom-slovensku/ Wed, 17 Jul 2019 07:58:00 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=press_release&p=124122 Bratislava, 17.7. 2019 – Aktuálny ročník O2 Dobrej veci v boji o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha už pozná svojich víťazov. Akadémie, ktorých cieľom je budovať kladný vzťah detí k športu a motivovať ich k nemu cez všeobecnú pohybovú prípravu, získalo pre nadchádzajúci školský rok až 40 základných škôl po celom Slovensku.

Do tohto ročníka sa zapojilo až 239 škôl z celého Slovenska, ktoré získali spolu vyše 160 000 hlasov.

„Sme veľmi radi, že ako generálny partner tohto projektu máme možnosť Akadémiu priniesť každý rok na stále viac škôl. Uvedomujeme si, že pre deti je dnes mobilný telefón veľkým lákadlom, a cítime ako mobilný operátor zároveň zodpovednosť nasmerovať ich správnym smerom a prispieť svojím podielom k tomu, aby sme aktívne budovali zdravšiu a aktívnejšiu mladú generáciu,“ hovorí marketingová manažérka O2 Slovakia Michaela Sakálová.

Tento ročník O2 ŠAMT prináša aj inovácie, napríklad v podobe spolupráce s projektom Chuť žiť, ktorý šíri prevenciu, pomoc a edukáciu v problematike porúch príjmu potravy, ktoré sa často prejavujú už vo veľmi mladom veku.

„Naším cieľom je vychovávať nielen športovo zdatnú mladú generáciu, ale klásť dôraz aj na jej psychické zdravie a vývoj. Na preventívne opatrenia nikdy nie je neskoro, a preto považujeme spolu s O2 za dôležité sústrediť sa na tento aspekt a edukáciu v tomto smere integrovať aj do O2 ŠAMT,“ hovorí Mária Bedleková, riaditeľka Akadémií.  

Podrobné výsledky a viac informácií nájdete vo videu na https://www.facebook.com/210696472295978/posts/2551597304872538/ a www.dobravec.o2.sk.

Projekt O2 ŠAMT je zameraný na motiváciu detí k športu a vytváranie pozitívneho vzťahu k pohybu, a to vďaka komplexnej a prepracovanej metodike, za ktorou stoja nielen tréneri, ale aj detský psychológ či fyzioterapeut Mateja Tótha. Koncept teda stojí na troch pilieroch: športový tréning, vývojová kineziológia a mentálny tréning.

]]>
Macron mení názor, podporí Kövesiovú za šéfku európskej prokuratúry https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/macron-meni-nazor-podpori-kovesiovu-na-sefku-europskej-prokuratury/ Wed, 17 Jul 2019 07:38:36 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124119 Francúzsko zmenilo názor a na post hlavnej európskej prokurátorky podporuje Lauru Cordutu Kövesiovú. Prezidenta Macrona poslanci údajne presvedčili europoslanci liberálnej skupiny.

Francúzska vláda mala vlastného kandidáta na šéfa európskej prokuratúry (EPPO), Jean- Françoisa Bohnerta. V Rade EÚ získal väčšinovú podporu aj vďaka silnému lobingu prezidenta  Emmanuela Macrona. Druhým dôvodom boli kroky rumunskej vlády, ktorá sa snažila zablokovať rumunskú kandidátku Lauru Codrutu Kövesiovú.

Kövesiovú však jednoznačne podporil Európsky parlament. Nakoľko je pri voľbe šéfa EPPO potrebný súhlas oboch inštitúcií, rozhodnutie bolo zablokované.

Situácia v Rade sa však mení. Piateho júla tweetoval šéf liberálnej skupiny Dacian Cioloş, že sa na stretnutí s prezidentom Macronom dohodli na podpore Laury Corduty Kövesiovej. Dôležitým sprostredkovateľom dohody mal byť práve rumunský europoslanec a predseda skupiny Obnovme Európu, do ktorej patrí aj Macronova strana.

O zmene francúzskeho postoja informoval Cioloş v utorok (16. júla) aj denník Financial Times. Paríž má novú pozíciu oficiálne oznámiť v priebehu najbližších dní.

Podobnú informáciu zverejnil aj francúzsky novinár J.B. Chastand. Na Twitteri včera napísal, že dohodu potvrdil poradca prezidenta Macrona.

Favoritka europarlamentu

Väčšina Európskeho parlamentu považuje Kövesiovú za najlepšiu kandidátku na čelo EPPO. Stála na čele rumunského úradu pre boj s korupciou a odstúpiť musela až po politickom tlaku súčasnej vlády, vedenej Sociálnodemokratickou stranou (PSD).

Bukurešť sa pokúsila zablokovať Kövesiovej kandidatúru aj obvineniami zo zneužívania verejného úradu. Zakázali jej dokonca opustiť krajinu a dávať vyhlásenia médiám.

Rumunsko pokračuje v snahe zablokovať Kövesiovej kandidatúru na šéfku Úradu európskeho prokurátora

Kontroverzná Sekcia pre vyšetrovania sudcov v Rumunsku uvalila na Lauru Kövesiovú súdnu kontrolu v snahe zablokovať jej kandidatúru na šéfku Úradu európskeho prokurátora.

Zhoda politických okolností

Zmena francúzskeho postoja môže vyzerať prekvapujúco – najmä po predchádzajúcom lobingu za Bohnerta. Je však výsledkom súhry okolností.

Po eurovoľbách sa Macronova strana Republika vpred! spojila s liberálmi a vytvorila v europarlamente novú skupinu Obnovme Európu. Liberáli (v minulosti reprezentovaní ALDE) sa v Európskom parlamente stavali jednoznačne za Kövesiovú. S väčšinovým názorom skupiny sa stotožnili aj macronovci, a to mohlo pomôcť presvedčiť francúzskeho prezidenta.

Druhým faktorom je geografická rovnováha. Keďže sa na čelo Komisie postaví bývalá nemecká ministerka Ursula Von der Leyenová (v utorok 16. júla jej nomináciu schválil europarlament), Francúzi si mohli nárokovať post prezidentky Európskej centrálnej banky. Jej šéfkou sa stane Christine Lagardeová.

Stredná a východná Európa nezískala pri prerozdeľovaní vrcholných postov žiadne zastúpenie – podľa niektorých pozorovateľov, aj vďaka zlej taktike krajín Vyšehradskej skupiny. Paríž tak mohol zmenu postoja interpretovať ako ústupok geografickej rovnováhe – na čelo európskej prokuratúry sa postaví kandidátka z juhovýchodnej Európy.

Posledným faktorom boli vnútropolitické zmeny v Rumunsku. V máji sa dostal do väzenia vplyvný líder vládnej Sociálnodemokratickej strany Liviu Dragnea. Za zneužitie verejných peňazí si má odsedieť tri roky, v ďalších prípadoch stále prebieha vyšetrovanie.

Rumunská premiérka Viorica Dăncilăová sa rozhodla deeskalovať napäté vzťahy s európskymi partnermi, ktorí začali upozorňovať na postupnú „orbanizáciu“ krajiny, oslabovanie pravidiel právneho štátu. Sľúbila stiahnutie kontroverzných návrhov reforiem súdnictva a posilnenie boja proti korupcii.

nedávnom rozhovore pre britský The Guardian sa vyjadrovala opatrnejšie aj k nominácii Kövesiovej. Nepovedala priamo, či jej vláda bude naďalej proti, vyjadrila len presvedčenie, že Kövesiová musí „vyriešiť svoje otázky s (rumunskou) spravodlivosťou“ skôr, ako prevezme takúto úlohu.

Slovenské taktizovanie

Ak francúzska vláda potvrdí zmenu pozície, Kövesiová má post šéfky EPPO prakticky istý. Zaujímavé bude sledovať, ako sa zachová Slovensko.

V Rade sme doteraz hlasovali za francúzskeho kandidáta. Podľa neoficiálnych informácií sme mali „na výmenu“ dostať podporu Paríža pri výbere sídla nového Európskeho orgánu práce. Jeho sídlo bude nakoniec naozaj v Bratislave, no francúzska podpora našej kandidatúre nebola tak jednoznačná.

]]>
Rím ide vyvážať odpad do zahraničia, deti už nemohli vychádzať na ulicu https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/news/rim-ide-vyvazat-odpad-do-zahranicia-deti-uz-nemohli-vychadzat-na-ulicu/ Tue, 16 Jul 2019 15:46:38 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=124113 Večnému mestu chýbajú spaľovne a skládky, čo vyvolalo politický spor medzi Hnutím piatich hviezd a talianskou ľavicou. Dočasným riešením je export odpadkov do Švédska a ďalších európskych krajín.

Večné mesto prežíva odpadovú krízu. Hoci Rím si s odpadom nevie poradiť už desaťročia, ešte vypuklejším sa stal od roku 2013. Vtedy európske úrady nariadili uzavretie najväčšej mestskej skládky Malagrotta pre porušenie európskych štandardov.

Trápenie vyvrcholilo nedávno, keď muselo talianske hlavné mesto uzavrieť niektoré spaľovne a zariadenia na spracovanie odpadu v okolí mesta z dôvodu údržby. Zostávajúce zariadenia odvtedy pracujú na maximálnej kapacite. Ani to však nestačí. Odpadkov bolo na konci júna toľko, že sa zberná spoločnosť AMA sa rozhodla pozastaviť zber, pretože nemala miesto, kde mohla odpad odviezť.

V rovnakom čase administratíva regiónu Lazio, do ktorého Rím patrí, vydala varovanie o ohrození verejného zdravia v dôsledku kombinácie chýbajúceho zberu odpadu a vlny horúčav. Situácia v meste je taká zlá, že Talianska pediatrická spoločnosť rodičom odporučila, aby deti nepúšťala na ulicu, obzvlášť tie s alergiami.

Situácia sa mierne zlepšila

Piateho júla do riešenia problému vstúpila regionálna vláda nariadením, ktoré AMA umožnilo využiť všetky spaľovne a zariadenia v regióne. Podnik vyzvala, aby mesto vyčistilo v priebehu siedmich dní.

Koordináciu krokov Rímu a regionálnej vlády sa o niekoľko dní rozhodla riadiť priamo talianska vláda. Hraničný termín, do ktorého malo byť mesto čisté, zvýšila na dva týždne.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

V uplynulých dňoch sa situácia mierne zlepšila. AMA do ulíc poslala 400 nových smetiarskych áut a pozbierala takmer 13 tisíc ton odpadu. Po odstránení odpadkov mestské cisternové vozidlá ulice vydezinfikovali.

Riešenia sú však len dočasné. Problémy s likvidáciou odpadu budú pokračovať.

„V strednodobom horizonte rokujeme s ostatnými členskými štátmi Európskej únie o vývoze prebytkového odpadu za hranice,“ povedal taliansky minister životného prostredia Sergio Costa 9. júla po koordinačnom stretnutí s miestnymi úradmi.

Drahý a škodlivý vývoz

Tisícky ton odpadu Taliani pošlú do Štokholmu a Göteborgu, kde ho Švédi spália na energetické účely.

Rokovania s Bulharskom sú stále otvorené. Odpad by sa tam mohol vyvážať vlakmi už v nasledujúcich týždňoch. Podľa periodika Il Mesaggero sú ďalšími možnosťami Portugalsko, Cyprus a Rakúsko.

Preprava odpadu nie je lacná. Rimania už dnes za odvoz platia v priemere 394 eur ročne, čo je približne o sto eur viac ako je taliansky priemer.

Okrem peňaženiek zanechá preprava odpadu stopy aj na životnom prostredí. Podľa nástroja na meranie uhlíkovej stopy, ktorý vyvinuli výskumníci z Technologickej univerzity v Dánsku a Univerzity v južnom Dánsku, vyprodukuje štandardná kontajnerová loď od 829 do 1 606 kilogramov emisií oxidu uhličitého na námornú míľu. Vzdialenosť z najbližšieho prístavu Civitavecchia do Švédska je viac ako tri tisíc námorných míľ.

Politický spor o zodpovednosti

Minister životného prostredia Sergio Costa, nominant Hnutia piatich hviezd, označil vývoz odpadu do zahraničia za prechodné riešenie na najbližšie dva až tri roky. Konečným riešením by mala byť výstavba nových zariadení na spracovanie odpadu.

Žiadny konkrétny plán na ich výstavbu však zatiaľ neexistuje. Rímska závislosť na iných členských krajinách preto pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá.

Zálohovanie PET fliaš, zákaz ničenia nového tovaru, odpadová polícia. Francúzsko robí ekologický obrat

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

Kríza s odpadom vyvolala v talianskej politike roztržku o zodpovednosti.

Rímska primátorka Virginia Raggi je prvou političkou antisystémového Hnutia piatich hviezd, ktorá v Taliansku vyhrala komunálne voľby. Regionálny parlament však vedie stredoľavá Demokratická strana (PD), ktorá je na národnej úrovni v opozícii. Guvernér regiónu Lazio Nicola Zingaretti je tiež šéfom PD v celom Taliansku.

Hádka talianskych europoslancov

„Mesto je úplne neschopné zabezpečiť základnú službu, akou je zber odpadu,“ povedal novozvolený europoslanec z PD Massimiliano Smeriglio. Ten predtým viac ako šesť rokov pracoval v Zingarettiho administratíve Lazia ako viceprezident regiónu.

„Uplynulé udalosti sú ďalším zlyhaním starostkinej administratívy,“ skonštatoval Smeriglio pre portál EURACTIV.com. „Pod vedením Hnutia piatich hviezd sa Rím stal chaotickým a chudobným mestom, ktoré dnes ukazuje svoju najhoršiu tvár,“ dodal.

Nesúhlasí s ním Daniela Rondinelli, novozvolená europoslankyňa z Hnutia piatich hviezd zo stredotalianskeho volebného obvodu. Vo vyhlásení pre EURACTIV.com Zingarreti obvinila regionálnu administratívu z „obrovského oneskorenia“ pri vyhlásení administratívneho nariadenia z piateho júla.

„Problémy s odpadkami v Ríme môžeme vyriešiť iba spoločnou inštitucionálnou spoluprácou medzi všetkými stranami,“ povedala europoslankyňa. Účasť premiéra Conteho a ministra životného prostredia Costu na riešení môže podľa nej priniesť pozitívne výsledky.

]]>
Profesionalizácia štátnej stavebnej správy: Pomôžu nové zákony o výstavbe a o územnom plánovaní? https://euractiv.sk/section/digitalizacia/video/profesionalizacia-statnej-stavebnej-spravy-pomozu-nove-zakony-o-vystavbe-a-o-uzemnom-planovani/ Tue, 16 Jul 2019 12:16:00 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=video&p=124108 Hoci sa rezorty na zneniach dvoch zákonov, ktoré majú nahradiť vyše 40-ročný zákon stavebný zákon zatiaľ nezhodujú, zákon o výstavbe a o územnom plánovaní chce predkladateľský rezort dopravy poslať do parlamentu v novembri.

Na nutnosť rekonštrukcie, ale aj novej výstavby moderných sietí naprieč Európskou úniou musí správne reagovať aj Slovenská republika. Tú v súčasnosti zamestnáva najmä transformácia stavebného zákona.

Nový stavebný zákon: Vyše 2 700 pripomienok, no s ambíciou schváliť ho tento rok

Dvojica zákonov, ktoré majú nahradiť slovenský stavebný zákon zo sedemdesiatych rokov, má upustiť od dvoch konaní na jednu stavbu, zrýchliť a stransparentniť procesy a špecializovať pracovníkov na menšom množstve stavebných úradov.

Podľa návrhu rezortu výstavby z roku 2017 by vyše 40-ročný zákon mala po novom nahradiť dvojica zákonov: o výstavbe a o územnom plánovaní. Jej tvorcova tvrdia, že pripravované dokumenty reflektujú európske trendy a samostatne preto riešia systém a plánovanie.

]]>