Biohospodárstvo: Minulosť, prítomnosť a budúcnosť

Čo je biohospodárstvo? Aká je stratégia EÚ pre prechod na udržateľné biohospodárstvo? Ako je na tom Slovensko?

Míľniky

 

Čo je biohospodárstvo?

Biohospodárstvo nie je novinka. Ide o využívanie prírodných zdrojov na výrobu potravín, krmiva či energie.

S neustálym rastom celosvetovej populácie a priemyslu sú však tieto zdroje pod čoraz väčším tlakom. Neudržateľná je aj globálna závislosť na fosílnych palivách, ktorá navyše ohrozuje životné prostredie.

Cieľom biohospodárstva sa preto v posledných rokoch stalo najmä udržateľné využívanie obnoviteľných prírodných zdrojov ako aj biologického odpadu. Pre dosiahnutie tohto cieľa sú nevyhnutné inovácie v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva, rybného hospodárstva, ako aj pri výrobe potravín a energie.

Stratégiu pre udržateľné biohospodárstvo už prijalo niekoľko krajín vo svete. Svoju má od roku 2012 aj Európska únia.

Prechod na rozsiahlejšie a udržateľnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov však v členských štátoch prebieha nerovnomerne. Zaostávajú najmä krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.

 

Stratégia EÚ

Európska komisia predstavila stratégiu a akčný plán s názvom „Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo v Európe“ vo februári 2012. Jej prípravu viedla vtedajšia komisárka pre vedu, výskum a inovácie Márie Geoghegan-Quinnová, ktorá pri predstavení vyhlásila:

„Európa musí pretransformovať svoje hospodárstvo a pripraviť sa na koniec ropnej éry. Väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov už nie je iba jednou z možností, ale nevyhnutnosťou. Výskum a inovácie musia byť našou hnacou silou prechodu spoločnosti založenej na fosílnych zdrojoch na biologickú spoločnosť. Prospeje to nášmu životnému prostrediu, potravinovej a energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európy v budúcnosti“.

Obrat biohospodárstva v roku 2012 dosiahol výšku takmer 2 bilióny a už vtedy v ňom bolo zamestnaných viac ako 22 miliónov ľudí, čo predstavuje 9 % celkovej zamestnanosti EÚ.

Cieľom je teda okrem potravinovej bezpečnosti, udržateľnejšieho a inovatívnejšieho hospodárstva s nižším množstvom emisií aj vytvorenie nových pracovných miest a regionálny rozvoj.

biohospodarstvo

zdroj: Európska komisia

Stratégia má tri hlavné piliere:

  • Vývoj nových technológií a procesov v oblasti biohospodárstva. Ide najmä o podporu investícií do výskumu a inovácií zo zdrojov EÚ, členských štátov ako aj súkromného sektoru.
  • Posilnenie trhov a konkurencieschopnosti v sektoroch biohospodárstva prostredníctvom udržateľného zintenzívňovania prvovýroby, lepšieho využitia odpadov, ale aj výmeny poznatkov pre zvýšenie efektívnosti výroby a využívania zdrojov.
  • Presadzovanie užšej spolupráce tvorcov politiky a zainteresovaných strán zriadením Panela pre biohospodárstvo, monitorovacieho strediska, a prostredníctvom organizovania pravidelných konferencii.

Podpora inovácií

Financovanie výskumu a inovácii v oblasti biohospodárstva z verejných zdrojov prebieha hlavne cez program Horizont 2020. Pre spoločenskú výzvu Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, morský a námorný výskum a výskum v oblasti vnútrozemských vôd a biohospodárstva bolo na roky 2014 – 2020 z rozpočtu Únie vyčlenených 2,8 miliardy €.

Biohospodárstva sa však týkajú aj dalšie spoločenské výzvy v programe Horizont 2020 ako napríklad Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia či Opatrenia v oblasti klímy, životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a suroviny.

Získať financie na projekty v oblasti biohospodárstva je možné aj cez verejno-súkromné partnerstvo (PPP) medzi Európskou úniou a konzorciom Bio-based Industries, ktoré zastrešuje platfroma Bio-based Industries Joint Undertaking (BBI JU).

Na obdobie 2014 – 2020 je v BBI JU dostupných 3,7 miliardy €. 975 miliónov pochádza z európskeho rozpočtu a programu Horizont 2020, zvyšných 2,7 miliardy tvoria súkromné investície.

Efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov a odpadu

Jedným z hlavných predpokladov pre rozvoj biohospodárstva je, že biomasa a biologický odpad sa dajú využívať efektívnejšie a udržateľnejšie.

Stredobodom stratégie je teda rozvoj biorafinérií, ktoré využívajú obnoviteľné suroviny na vytváranie biopalív a bioproduktov. Biorafinérie by mali súťažiť s tradičnými ropnými rafinériami a tak znížiť emisie skleníkových plynov a závislosť od dovozu palív. Podporiť by mali aj rozvoj vidieka vytvorením pracovných miest na lokálnej úrovni.

V súčasnosti veľká väčšina zariadení v prevádzke produkuje biopalivá tzv. prvej generácie z kukurice, pšenice, cukrovej repy, či cukrovej trstiny. Produkcia biopalív z biomasy, napríklad z lisovaného dreva, je len v počiatočnom štádiu.

Čítajte aj: Dieselgate, biopalivá, elektomobilita: Kľukaté cesty únie k čistejšej doprave

Zefektívniť by sa mala ja poľnohospodárska prvovýroba. Cieľom je dosiahnuť udržateľnú úrodu efektívnejším využívaním produktívnej pôdy so zachovaním biodiverzity a zdravých ekosystémov. To by malo odvetviam poľnohospodárstva priniesť aj značný dodatočný príjem, čim by sa vytvorili nové pracovné príležitosti v týchto odvetviach.

Stratégia tiež upozorňuje na značný potenciál biologického odpadu ako alternatívy chemických hnojív a zdroja bioenergie. Pretransformovanie odpadu na energiu môže predstavovať 2% z cieľa EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Zneškodnenie jednej tony potravinového odpady pritom stojí európskeho daňovníka 55 až 99 €.

Biohospodárstvo je teda súčasťou obehového hospodárstva. Často sa o ňom hovorí ako o „zelenom srdci obehového hospodárstva“.

Čítajte aj: Obehové hospodárstvo: Viac ako recyklácia

Užšia spolupráca

Jedným z hlavných princípov stratégie prechodu na udržateľné biohospodárstvo je spolupráca zainteresovaných strán. Európska komisia zastrešuje niekoľko platforiem, ktoré majú podporiť spoluprácu, výmenu informácií a osvedčených postupov v tejto oblasti.

Európske inovačné partnerstvo pre produktivitu a udržateľnosť v poľnohospodárstve (EIP AGRI) založila Komisia v roku 2012. EIP AGRI združuje poľnohospodárov, výskumných pracovníkov, firmy a mimovládne organizácie s cieľom podporiť výskum a inovácie v oblasti poľnohospodárstva.

V rámci EIP AGRI funguje niekoľko pracovných skupín, v ktorých má zastúpenie aj Slovensko.

Čítajte aj: Za málo peňazí nemôžeme očakávať Nobelovu cenu

S EIP AGRI úzko spolupracuje Stály výbor pre poľnohospodársky výskum (SCAR), ktorý bol založený už v roku 1974 a opätovne spustený v roku 2005. SCAR je rešpektovaným zdrojom poradenstva v oblasti biohospodárstva a jedným z hlavných katalyzátorov spolupráce národných výskumných programov.

V súčasnosti v ňom má zastúpenie 37 krajín – okrem všetkých členských štátov EÚ aj kandidátske a pridružené krajiny.

Jednou z hlavných úloh výboru je vypracovávať výhľadové správy (Foresight exercises), ktoré slúžia na preskúmanie súčasných politík a nastavenie priorít vo výskume. V roku 2015 SCAR vydal správu zameranú na budúcnosť biohospodárstva (4th SCAR Foresight Exercise), v ktorej identifikoval 3 možné scenáre pre udržateľné biohospodárstvo do roku 2050.

Zdôrazňuje, že výroba materiálov, potravín, krmiva a energie bude v Európe udržateľná, ak nárast ponuky biomasy bude sprevádzať aj nárast dopytu po nej.

biohospodarstvo

zdroj: Európska komisia / SCAR

Navrhnúť konkrétne opatrenia pre rozvoj biohospodárstva v Európe má za úlohu špecializovaný Panel pre biohospodárstvo, ktorý spája zástupcov rôznych politických oblastí ako aj odvetví priemyslu.

V roku 2016 Panel obmenil členstvo a prijal novú úlohu – dokončiť Program zainteresovaných strán pre biohospodárstvo, ktorý predstavili na aprílovej konferencii v Utrechte. Finálnu verziu dokumentu by mal panel predstaviť na začiatku roka 2017, ako súčasť revízie stratégie pre biohospodárstvo.

Súčasťou stratégie pre biohospodárstvo bolo aj vytvorenie monitorovacieho strediska, ktoré mapuje informácie a dáta o projektoch v oblasti biohospodárstva v EÚ aj mimo nej.

Monitoring má na starosti Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

 

Biohospodárstvo v Európe a vo svete

Vlastnú stratégiu pre podporu biohospodárstva má v sučasnosti 45 krajín vo svete.

biohospodarstvo

zdroj: Nemecká rada pre biohospodárstvo

Ako príklad sa často spomína najmä stratégia Spojených štátov. Národný plán biohospodárstva predstavila Obamova administratíva rovnako ako EÚ v roku 2012.

Americká stratégia je však v porovnaní s tou európskou širšia a o čosi detailnejšia. Okrem klasických odvetví biohospodárstva sa zameriava aj na sektor zdravotníctva.

Príkladom je často aj prístup Kanady. Tá síce nemá vypracovanú národnú stratégiu, no jej vláda intenzívne podporuje projekty súkromného sektoru ako aj verejné výskumné iniciatívy.

V EÚ prijalo, alebo pracuje na vytvorení vlastnej stratégie pre biohospodárstvo dohromady 15 členských štátov. Ide najmä o krajiny západnej a severnej Európy.

Za priekopníkov sa dajú označiť najmä Nemecko a škandinávske krajiny (Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, Island, Grónsko).

Nemecko prijalo svoju národnú stratégiu v roku 2013. Už od roku 2009 však spolkovej vláde radila expertná skupina, tzv. Nemecká rada pre biohospodárstvo.

Nemecká stratégia sa sústredí najmä na podporu výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva. Pre tento zámer vyčlenila nemecká vláda z rozpočtu viac než 2,4 miliardy .

Fínsko má svoju národnú stratégiu pre biohospodárstvo od roku 2014. Na jej príprave fínska vláda úzko spolupracovala s regiónmi, ktoré majú hlavné slovo pri výbere projektov, ktoré získajú podporu.

Do roku 2025 by malo biohospodárstvo vo Fínsku vďaka tejto stratégii dosiahnuť obrat 100 miliárd a vytvoriť 100,000 nových pracovných miest.

Slovensko

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy vlastnú stratégiu pre biohospodárstvo nemá.

Jej implementácia však je jedna z priorít stratégie RIS3, ktorú schválila slovenská vláda ešte koncom roka 2013.

„Podpora biohospodárstva na Slovensku je zabezpečená prostredníctvom vybraných typov investícií Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020,“ povedala pre EurActiv.sk ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Čítajte aj: Gabriela Matečná: Našou snahou je posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovej vertikále

Prechod na biohospodárstvo je podľa nej „nutnosť“. Upozornila tiež, že do budovania a implementácie stratégie treba rovnomernejšie zapojiť regióny.

To je aj jeden z hlavných odkazov práve prebiehajúcej revízie európskej stratégie pre udržateľné biohospodárstvo.

 

Ako ďalej?

Proces preskúmania a revízie odštartovalo vydanie výhľadovej správy SCAR o udržateľnom biohospodárstve na konci minulého roka. Odvtedy sa uskutočnilo niekoľko konzultácii a konferencii.

V máji sa zainteresované strany stretli na konferencii v Utrechte, kde predstavili svoj návrh Programu pre biohospodárstvo. Odporúčajú v ňom niekoľko opatrení, ktoré majú podporiť prechod na biohospodárstvo:

  • EÚ by spolu so súkromným sektorom mala vytvoriť niekoľko vzorových projektov, ktoré by boli založené na regionálnych prioritách a efektívnom využívaní biomasy.
  • Väčšia podpora vzdelávania o biohospodárstve
  • Prijať opatrenia na zvýšenie dopytu po bio-produktoch
  • Predstaviť ambiciózne a záväzné ciele o využívaní bio-produktov vo verejnom obstarávaní
  • Od roku 2017 by EÚ mala podporovať biohospodárstvo sumou minimálne 5 miliárd € ročne (dotácie na fosílne palivá dosiahli v roku 2015 5,3 bilióna dolárov).

Na dokončení Programu v súčasnosti pracuje Panel pre biohospodárstvo.

O revízií stratégie biohospodárstva diskutovali zainteresované strany aj na tzv. biohospodárskom kongresepoľskom meste Lodž. Výsledkom kongresu bolo predstavenie Lodžskej deklarácie bioregiónov, ktorá podčiarkuje dôležitosť zapojenia a spolupráce regiónov v oblasti biohospodárstva.

Na stretnutia v Utrechte a v Lodži nadviazala aj Bratislavská konferencia o biohospodárstve, ktorá sa konala 17. októbra.

Čítajte aj: Biohospodárstvo: Ako odomknúť jeho potenciál?

V rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ  ju zorganizovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (NPPC).

Závery tejto konferencie bude prezentovať ministerka Matečná aj na novembrovom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo.

Dokončenie revízie stratégie pre biohospodárstvo sa očakáva v polovici roku 2017.

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL BIOHOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU >>>

REKLAMA

REKLAMA