České predsedníctvo

Po Francúzsku sa Prahe nepreberalo predsedníctvo "dvadsaťsedmičky" ľahko. Naviac s oslabenou vládou a prezidentom, ktorého vyjadrenia vyvolávajú v Bruseli obavy. Hneď od prvého dňa ale musela česká diplomacia nasadiť vysoké pracovné tempo.

Klaus Topolanek (TASR)
FOTO TASR/AP/CTK, Martin Sterba

Rozpačitý začiatok

Po francúzskom predsedníctve, ktoré je všeobecne považované za mimoriadne úspešné, bolo jasné, že to Česká republika nebude mať na čele EÚ jednoduché. „Neobávam sa, že by sme boli zatienení Francúzskym predsedníctvom. Máme naplánovaných 2 200 stretnutí, ktoré sa uskutočnia v Bruseli a ďalších 239, ktoré sa uskutočnia v Prahe“, povedala vedúca stálej misie SR pri EÚ Milada Vícenová.

Svetové médiá si v súvislosti s blížiacim sa predsedníctvom Českej republiky všímali predovšetkým vystupovanie českého prezidenta Václava Klausa a jeho postoje, ktoré sú veľmi často ako proti názorom drvivej väčšiny Európanov, tak aj samotnej českej vlády, ktorú vedie Klausom založená ODS.

Situácia, v ktorej sa nachádza vláda Mirka Topolánka, nedáva tiež mnoho dôvodov na optimizmus. V krajských a senátnych voľbách, ktoré sa konali tesne pred začiatkom predsedníctva na jeseň 2008 ODS utrpela ťažké straty a bolo jasné, že predsedníctvo ustojí len za cenu dohody s opozičnou ČSSD.

Francúzsko bolo koncom roka 2008 podozrievané z toho, že si chcelo ponechať vedúcu úlohu v únii aj po skončení svojho predsedníctva. Klaus obvinil Francúzov zo snahy o „vyprázdnenie“ českého predsedníctva. Sarkozy hovoril o potrebe zachovania kontinuity aj po januári 2009, dôvodil riešením krízy v Gruzínsku. Navrhol tiež reformu Euroskupiny, kde by Francúzsko malo zastávať predsednícku funkciu.

„Francúzsko malo vždy tendenciu predlžovať svoje predsedníctva“, povedal na margo pre Euronews Mirek Toplánek. „Nie je to po prvýkrát“.

Milada Vícenová tiež pripustila, že Francúzsko môže byť sklamané: „Po šiestich mesiacoch cítite, že rozumiete, o čom predsedníctvo je, a môžete si začať myslieť, že je veľká škoda, že túto rolu strácate!“

Výmena predsedníctiev?

V kontexte prehlbujúcej sa hospodárskej krízy prišiel nemecký konzervatívny europoslanec s nápadom aby si Švédsko a Česká republika vymenili predsedníctva. „Mám úprimné obavy, či Česi budú schopní vyriešiť si svoje problémy v nasledujúcich týždňoch“, povedal Ingo Friedrich pre EurActiv. Štokholm aj Praha to okamžite zmietli zo stola ako bezpredmetný návrh.

Kocka cukru a Entropa

Predsedníctvo si vybralo motto: "Európa bez bariér". Sloganom sa stalo: "Európe to osladíme". Vláda nechala natočiť videoklip propagujúci české predsedníctvo, v ktorom sa české známe osobnosti hrajú s kockou cukru – českým vynálezom. Prezident Václav Klaus kedysi povedal, že česká suverenita sa v EÚ rozpustí ako kocka cukru v šálek kávy. Ironickým podtónom sloganu predsedníctva sa opäť zaoberali aj svetové médiá. 

Bruselské stojace vody rozvírila umelecká inštalácia, ktorú si vláda ČR nechala pri príležitosti svojho predsedníctva vyrobiť. Jej tvrocom je český kontroverzný umelec David Černý. Ten uvidol vládu do omylu, že na diele sa podieľali umelci z 27 členských krajín. Inštalácia zobrazovala krajiny EÚ ako kúsky skadačky, každú vyobrazenú so svojim stereotypom.

Oficiálnou cestou proti výtvoru protestovali len Slovensko, ktorému sa nepáčilo zobrazenie krajiny ako maďarskej salámy previazanej maďarskou trikolórou  a Bulharsko, ktoré Černý poňal ako turecký záchod.

Praha sa týmto krajinám ospravedlnila.

Lisabonská zmluva

Pozíciu Českej republiky dotvára neratifikovaná Lisabonská zmluva. Jej ratifikáciu v Parlamente chcela ODS podmieniť súhlasom ČSSD s inštaláciou radaru, ktorý v rámci protiraketového štítu chcela v ČR postaviť bývalá americká administratíva. S príchodom Baracka Obamu do Bieleho domu však budú tieto plány pozdržané.

PRIORITY:

Tri E – ekonomika, Európa vo svete a energetika, takto zosumarizoval české priority premiér Topolánek.Svetové udalosti ho ale prinútili poopraviť sa a v Európskom parlamente v január označil za priority predsedníctva 2 G : gas and Gaza. Prvé kroky predsedníctva museli byť venované vojne v Pásme gazy a prerušeným dodávkam plynu do Európskej únie z Ruska kvôli sporu RuskoUkrajina

Ekonomika

Najdôležitejšími udalosťami v tejto oblasti budú Európska rad 19.-20. marca a summit G 20 v Londýne, v apríli. Európska rada pripraví spoločnú pozíciu pre summit G20. čeksá republika sa bude snažiť odstrániť posledné prekážky pri voľnom pohybe pracovníkov v EÚ. Ďalej chce ČR zvýšiť "konkurecieschopnosť Európy a zvýšiť spotrebiteľskú dôveru ale ja dôveru malých a stredných podnikov v trhovú ekonomiku."

Vonkajšie vzťahy

Rozširovanie

Česká republika sa chce počas svojho predsedníctva snažiť o čo najväčšie posilnenie európskej perspektívy krajín západného Balkánu v rámci Stabilizačného a asociačného procesu. Dá sa očakávať, že počas českého predsedníctva získa ďalšia krajina kandidátsky status. Mohlo by ísť o Srbsko. Česká republika sa chce snažiť o normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.

Transatlantické vzťahy

ČR považuje za veľmi dôležité nadviazať čo najrýchlejšie vzťahy s novou americkou administratívou. Milena Vicenová, veľvyslankyňa Českej republiky pri Európskych spoločenstvách (16.12.) v Bruseli povedala, že sa cíti „hrdá, že to bude české predsedníctvo, ktoré nadviaže prvý kontakt s ďalšou administratívou. „Hovorím o neformálnom stretnutí s pánom Obamom a s hlavami členských krajín EÚ.“

Summity EÚ-USA sa uskutočňujú pravidelne raz za rok, pričom každý rok sa presúva miesto konania z predsedníckej krajiny EÚ do USA a opačne. Posledné takéto stretnutie sa uskutočnilo 10. júna 2008 v Slovinsku, preto sa očakáva, že vzhľadom na zaužívané pravidlá by sa mal ďalší summit uskutočniť v USA. Neformálne stretnutie EÚ-USA by sa mohlo uskutočniť v apríli alebo máji, s veľkou pravdepodobnosťou popri summite NATO ktorý sa bude konať na francúzsko-nemeckých hraniciach, v mestách Štrasburgu a Kehl, a na ktorom sa zúčastní aj Obama, informovala agentúra AFP.

Európska politika susedstva

V reakcii na tzv. Úniu Stredomoria sa ČR zameria na posilnenie východnej dimenzie Európskej politiky susedstva, tak ako ho v decembri 2008 predstavila Komisia. V rámci neho sa bude snažiť EÚ posilniť väzby s východnými susedmi aj štátmi kaukazského regiónu (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan). Otáznik visí nad zapojením Bieloruska, kde všetko závisí na demokratizačnom procese autoritatívneho prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý býva označovaný za posledného diktátora v Európe.

„Východné  partnerstvo považujeme za veľmi užitočné. Máme presný plán, ako pristúpiť k týmto otázkam prostredníctvom zjednodušenia vízového režimu, hospodárskej spolupráce, dojednania hlbších zmlúv o zónach voľného obchodu (Asociačné dohody novej generácie) s týmito šiestimi krajinami [Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a čiastočne i s Ukrajinou]. Túto iniciatívu chceme oficiálne odštartovať v Rade a následne na to chceme pozvať lídrov krajín EÚ a šiestich východných partnerských krajín na summit“, povedala Vicenová v Bruseli.

Uviesť do života do praxe ostane ale pravdepodobne až na Švédskom predsedníctve.

ČR bude rokovať aj o novej podobe dohody o Partnerstve a spolupráci s Ruskom, čo nebude po gruzínsko-ruskej vojne ľahká úloha.

Európska obranná a bezpečnostná politika

Česko chce počas predsedníctva podporovať rozvoj civilných a vojenských schopností, ktoré predstavujú dôležitý nástroj krízového manažmentu EÚ. ČR sa zameria na podporu činnosti Európskej bezpečnostnej agentúry v súvislosti s jej snahou stimulovať a zachovať výrobu v malých a stredných podnikoch, ktoré sa špecializujú na zbrojnú výrobu.

V neposlednom rade bude Česko podporovať misie EBOP, avšak v závislosti na svojich geografických prioritách. Zvláštna pozornosť bude teda venovaná oblasti Západného Balkánu, kde od januára 2009 pôsobí misia EULEX v Kosove, Blízkemu východu a post-sovietskemu priestoru.

ČR bude klásť dôraz na spoluprácu EÚ a NATO a tiež sa bude snažiť nadviazať na francúzske predsedníctvo v jeho aktivitách týkajúcich sa aktualizácie Európskej bezpečnostnej stratégie, ktorej pôvodná verzia bola prijatá ešte v roku 2003 a nereflektuje tak súčasnú geopolitickú situáciu najmä s ohľadom na v poslednej dobe expanzívnu politiku Ruska.

Ľudské práva a transformácia politík a rozvojovej spolupráce

Česko má ambíciu zaistiť lepšie prepojenie medzi EÚ a inými organizáciami, ktoré sa tiež rozvojovej pomoci venujú. ČR sa dlhodobo snaží o zefektívnenie politiky EÚ v oblasti podpory ľudských práv a demokracie. V tejto súvislosti sa bude Česko usilovať o zlepšenie spolupráce EÚ s mimovládnymi organizáciami a ďalej podporovať obrancov ľudských práv. Počas českého predsedníctva zrejme prebehne zhodnotenie Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) v rámci ktorého sú finančné prostriedky prerozdeľované na podporu dodržiavanie ľudských práv a rozvoj demokracie.

WTO a rozvojová agenda z Doha

Česká republika dlhodobo presadzuje maximálnu liberalizáciu svetového obchodu. V rámci rokovaní o rozvojovej agende sa bude ČR usilovať o dokončenie rokovaní a prípadne o ich znovu otvorenie pokiaľ budú prerušené.

Bilaterálne obchodné vzťahy:

  • Ukončiť rokovanie o voľnom obchode s Ukrajinou
  • V nadväznosti na predpokladaný vstup Ruska od WTO začať dvojstranné rokovania s Ruskom o liberalizácii obchodných podmienok. Viesť rokovanie o obchodných vzťahoch s Indiou, Južnou Kóreou a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)
  • Ukončiť rokovania o hospodárskom partnerstve s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (ACP)
  • Pokračovať v jednaní o dohode o partnerstva a spolupráci s Čínou. Česká republika sa bude snažiť o maximálny posun prípadne o ich uzavretí.
  • Počas českého predsedníctva prebehnú ďalšie kolá rokovaní o asociačných dohodách s krajinami Andského spoločenstva a Mercosur
  • ČR sa bude snažiť o čo najtesnejšiu spoluprácu v rámci Transatlantickej ekonomickej rady.

Energetika

Po roku sa Ukrajina opäť dostala do sporu s Ruskom a do Európy prestal prúdiť zemný plyn z východu. Rusko sa rovnako ako Ukrajina tak výrazne stratili svoju kredibilitu. Zaistenie aspoň čiastočne nezávislosti dodávok je dlhodobo na agende EÚ. Hlavným kľúčom k riešeniu ku ktorému sa únie upína je stavba plynovodu Nabucco. Ten by mal spojiť Kaspickú oblasť s Európou, konkrétne majú prvé dodávky smerovať z Azerbajdžanu cez Turecko, Bulharsko, RumunskoMaďarsko až do Viedne.

Problémov s týmto projektom je však hneď niekoľko. Viď Podrobnejšie informácie   

Česko ako predsednícka krajina však za projektom stále stojí. „Je to priorita absolútna a je to vnímané aj našimi partnermi a takto sme sa dohodli na rokovaní krajín Višegrádskej štvorky? „ povedal premiér Topolánek. Konferencia na tému Nabucco sa uskutočnila v januári 2009 v Budapešti.

České predsedníctvo, ako sa dočítame v zverejnených prioritách, by k zaisteniu energetickej bezpečnosti rado prispelo predovšetkým troma spôsobmi. Identifikáciou priorít v infraštruktúre, jej rozvojom za tretie aktívnym príspevkom k diverzifikácii zdrojov. 

Vnútorný trh s elektrinou a plynom

V liberalizácii energetických trhov Únie sa francúzskemu predsedníctvu podarilo dosiahnuť len malý pokrok. Je to dané mimo iného tiež faktom, že Francúzsko je známe svojimi energetickými gigantmi EdF a GdF.

„Len dokončený a plne funkčný vnútorný trh s elektrickou energiou a plynom vytvorí predvídateľné a stabilné prostredie v EÚ, nevyhnutné pre investície a cezhraničnú spoluprácu“, uvádza sa v prioritách českého predsedníctva, ktoré okrem liberalizácie trhov a budovaniu lepšieho cezhraničného prepojenia sietí chce tiež zavedenie jednotného transparentného tarifu za medzinárodný prenos elektriny.

Energetická účinnosť a nízko uhlíkové zdroje energie. V tejto oblasti má české predsedníctvo záujem podporovať hospodárnosť pri spotrebe elektriny (zatepľovanie budov, dôsledné označenie energetickej náročnosti produktov a podobne). Chce podporiť „kritickú a otvorenú diskusiu o všetkých dostupných zdrojoch energie a ich hospodárnom využívaní v súlade so záväzkami EÚ v oblasti ochrany klímy“. Nevyhýba sa pri tom ani atómovej energii o , ktorej sa rokuje dvakrát ročne – striedavo v Bratislave a Prahe – v rámci Jadrového fóra. Čo sa týka znižovania produkcie CO2, chce Česko výrazne podporiť stavbu pilotných projektov slúžiacich k zachycovaniu a ukladaniu emisií CO2 (technológia CCS).

Zdravotníctvo

Dôraz chce české predsedníctvo klásť predovšetkým na kvalitu zdravotníckych služieb a prístup občanov k nim. Nároky pacientov sa stupňujú spolu s medicínskym pokrokom a inováciou ale aj spolu so starnutím európskej populácie. To zvyšuje výdavky na zdravotnú starostlivosť. Európske spoločnosti sú pritom „zviazané zásadou solidarity“. ČR preto plánuje počas nasledujúceho polroka upozorniť na finančnú udržateľnosť zdravotníckych systémov z dlhodobého hľadiska, v kontexte verejných financií, dlhodobej starostlivosti atď.

České predsedníctvo má jasno v tom, že v tejto oblasti by sa v žiadnom prípade nemali rozširovať alebo prehlbovať kompetencie Európskych spoločenstiev. 

Predsedníctvo sa chce pozrieť nie len na výdavkovú stránku zdravotníctva ale aj na efektivitu, úroveň solidarity a spôsob akým sa získavajú zdroje. Chce podporiť zdieľanie skúseností, predávanie informácií a zlepšenie komunikácie medzi členskými štátmi. V máji 2009 sa k tejto problematike uskutoční konferencia na odbornej úrovni s ministerskou účasťou.

Elektronické zdravotníctvo (eHealth) a jeho ďalší rozvoj tiež figuruje medzi záujmami ČR v oblasti zdravia. V tejto oblasti sa chce ČR zamerať jednak na jednotlivca (občana a zdravotníka), na verejné zdravie (výchovu, školstvo, vedu a výskum) a na ekonomiku (trvalá udržateľnosť). V spolupráci s Komisiou bude k téme eHealth usporiadaná v januári 2009 dvojdenná konferencia na vysokej úrovni.

ČR prijala za svoju aj kampaň za rozvážne užívanie antibiotík, ktorú podporuje Svetová zdravotnícka organizácia aj Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). „Hoci má ČR mnohoročnú tradíciu v antibiotickej politike, rezistencia niektorých pôvodcov v posledných rokoch hrozivo narastá. Jej vzostup zvyšuje morbiditu aj mortalitu, vedie k zvýšeniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a nárast doby hospitalizácie“, vysvetľuje predsedníctvo svoje dôvody.

Na tematickej konferencii  v apríli  2009 by sa mali prijať odporúčania konkrétnych opatrení v rámci antibiotických programov v európskych nemocniciach, rovnako ako aj odporúčania vhodných modelov podpory a financovania týchto programov zo strany národných vlád a platcov zdravotnej starostlivosti, najmä zdravotných poisťovní. V súvislosti s pripravovaným odporúčaním Rady o kvalite zdravotníckych služieb a odporúčaní Rady o infekciách spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (HCAI) sa konferencia bude zaoberať aj problematikou kontroly šírenia nozokomiálnych infekcií (každé nákazlivé ochorenie, ktoré vzniklo v súvislosti s pobytom v zdravotníckom zariadení)

Pozície

"Osobne sa ma nepríjemne dotýka, keď v západnej tlači čítam poznámky a komentáre, ktoré spochybňujú schopnosti nového členského štátu viesť a spravovať záležitosti Európskej únie", uviedla pre EurActiv.sk slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS-ED, KDH) "Špeciálne podceňujúco a nekolegiálne vyznieva, že tieto komentáre pochádzajú od predstaviteľov najväčších členských krajín. Pôsobí to na ako orwelovské „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“."

Zastáva názor, že ktorákoľvek z krajín Višegrádskej štvorky by predsedníctvo zvládla. "Teším sa na to, ako sa to podarí Českej republike a zmĺknu hlasy kuvikov. "

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED, SDKÚ-DS) si myslí, že máme stále veľké rezervy pri napĺňaní slobody pohybu osôb, preto víta motto českého predsedníctva Európa bez bariér. "Verím, že v roku 2009 zrušia Rakúsko, Nemecko a Dánsko prechodne ustanovenia a otvoria svoj pracovný trh pre občanov z EU12.

Od českého predsedníctva očakáva aktívny prístup a nájdenie kompromisu, aby mohlo Nariadenie o uvádzaní stavebných výrobkov na trh schválené v EP už v prvom čítaní. "Správu EP k tomuto nariadeniu by sme mali odhlásiť vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa 21.januára 2009. Tato legislatíva je veľmi dôležitá pre cely stavebný sektor, pretože odstraňuje bariéry v uvádzaní stavebných výrobkov na európsky trh", hovorí Pleštinská. 

"Som potešená, že české predsedníctvo  podporuje ďalšie rozširovanie Únie , preto sa  nádejam že Česká republika urýchli vstup Chorvátska do EÚ. Oceňujem, že české predsedníctvo chce prispieť aj k integrácii Balkánu a k posilneniu transatlantickej spolupráce. Je potrebné intenzívne pomáhať Ukrajine stále viac a viac sa približovať  k EÚ a riešiť aj vzťahy s Ruskom. Očakávam, že české predsedníctvo prispeje aj v oblasti ochrany ľudských práv a požiada Kubu, aby prepustila všetkých politických väzňov a zasadí sa za prepustenie nositeľa Sacharovovej ceny  2008 z čínskej väznice". Očakáva tiež, že ČR ratifikuje Lisabonskú zmluvu.

Nastupujúce české predsedníctvo sa podľa europoslanca Milana Gaľu (EĽS-ED, SDKÚ) dlhodobo pripravovalo na zaujatie takéhoto významného postu. "Je to jednoznačne prestížna záležitosť a myslím, že ju zástupcovia Českej republiky nechcú podceniť i napriek tomu, že sa po regionálnych a senátnych voľbách zdá byť pozícia českej vlády oslabená. Vnímal som to už v poslednom polroku a zaznamenal som zintenzívnenie aktivít českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga, podpredsedu vlády Alexandera Vondru, či samotného premiéra Mirka Topolánka."

Česká republika si stanovila za hlavný cieľ svojho predsedníctva odstrániť všetky bariéry v oblasti zamestnanosti, ktoré sú aktuálne v platnosti, pripomína Gaľa. "Nadviaže na opatrenia francúzskeho predsedníctva hlavne v boji proti finančnej a hospodárskej kríze. Šesť mesiacov českého predsedníctva vidia v Prahe ako polrok hľadania kompromisov, keďže aktivita Európskeho parlamentu bude znížená kvôli júnovým voľbám."

Dôležitým vyhlásením predstaviteľov ČR bolo podľa Milana Gaľu to, že na začiatku predsedníctva chcú uzavrieť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy a napriek euroskeptickým hlasom z Českej republiky verí, že sa ratifikácia uskutoční a české predsedníctvo bude úspešné pri napĺňaní svojho programu.

Irena Belohorská v rozhovore pre EurActiv.sk na margo českého predsedníctva uviedla, že "komunikácia len jednosmerná, smerom z Čiech do Európskeho Parlamentu. Mali sme príležitosť vypočuť si názory českých politikov v Európskom Parlamente, ale chýbalo mi, že v tak závažnej situácii, akou bola energetická plynová kríza, premiér Topolánek nepozval Konferenciu predsedov na stretnutie do Prahy, aby nás informoval o vyjednávaniach. V prípade francúzskeho predsedníctva, prezident Sarkozy počas tri a pol mesiaca pozval vedenie Parlamentu na obojstrannú výmenu názorov trikrát. To si vyžaduje okrem zmluvne určeného predsedníctva aj rešpekt voči inštitúcii, akou je EP". 

REKLAMA

REKLAMA