Európska občianska inciatíva

Európska občianska iniciatíva je popredným nástrojom priamej demokracie a prvá svojho druhu v nadnárodnom priestore. Zaviedla ju Lisabonská zmluva a využiteľná v praxi by mala byť od roku 2012.

Podpis pod peticiu
https://euractiv.sk

Míľniky

  • 2003: Mimovládne organizácie úspešne lobovali za zahrnutie nástroja priamej demokracie do návrhu Ústavnej zmluvy.
  • 2006: Po zastavení ratifikačného procesu Ústavnej zmluvy sa MVO podarilo zachovať tento prvok v znení Lisabonskej zmluvy.
  • 7. máj 2009: poslanci Európskeho parlamentu schváli uznesenie s usmerneniami ako implementovať Európsku občiansku iniciatívu
  • 1. december 2009: Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti
  • Koniec januára 2010: termín, do ktorého mali aktéri a verejnosť možnosť zapojiť sa do konzultácie o implementácii EOI
  • 31. marca: Komisia predstavila smernicu o implementácii EOI
  • 14. jún 2010: Európske vlády prijali „všeobecný prístup“ k EOI
  • 2. septembra 2010: Skupina Socialistov a demokratov v EP ohlásila plán využiť EOI na k téme finančných špekulácií a zavedenia celoeurópskej dane z finančných transakcií.
  • 6. októbra 2010: kampaň Greenpeace proti geneticky modifikovaným organizmom vyzbierala viac ako milión podpisov
  • 29. november 2010: europoslanci vo výbore pre ústavné veci (AFCO) hlasovali za menej prísne podmienky pre EOI
  • 30. november 2010: inštitúcie EÚ sa dohodli na kritériách prípustnosti konkrétnej iniciatívy
  • 1. december 2010: Prvé výročie vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, dátum, do ktorého chcelo belgické predsedníctvo zabezpečiť dohodu o EOI
  • 9. december 2010: Greenpeace odovzdal viac než milión podpisov proti GMO komisárovi pre zdravotníctvo Johnovi Dallimu (keďže legislatíva ešte nie je v platnosti, nejedná sa právne o EOI)
  • 13. december 2010: Výbor AFCO formálne schválil uznesenie k EOI
  • 16. decembra 2010: Hlasovanie v pléne o správe (prijaté pomerom hlasov 628 za, 15 proti, 24 sa zdržalo)
  • 31. decembra 2011: Rada formálne prijala smernicu, pre prijatie potrebnej národnej legislatívy je bol vyčlenený jeden rok
  • Začiatkom roka 2012: spustené môžu byť prvé občianske iniciatívy

Otázky

V EÚ panuje zvedavosť, aká bude prvá Európska občianska iniciatíva (EOI). 

Medzi tými, ktorí súperia o to byť prvý, kto doručí petíciu Jose Manuel Barrosovi je napríklad organizácia Greenpeace, ktorá už zozbierala potrebných milión hlasov a chce petíciou dosiahnuť zákaz geneticky modifikovaných organizmov v Európe. Ďalším kandidátom je frakcia Socialistov a demokratov v Európskom parlamente, ktorá chce zdaniť finančné transakcie.

Ciele

Za myšlienkou EOI stojí kritika demokratického deficitu EÚ. Týmto spôsobom sa EÚ snaží pomôcť občanom podielať sa priamo na legislatívnom procese. Zároveň má EOI podporiť cezhraničnú diskusiu o európskych otázkach.

V minulosti EÚ použila rôzne spôsoby ako zapojiť občanov do jej rozhodovania. Jedným z týchto spôsobov bolo aj podávanie sťažností na petičný výbor Európskeho parlamentu. Tento spôsob viedol za posledné roky k niekoľkým legislatívnym návrhom.

Mnohí poslanci Európskeho parlamentu majú negatívny postoj k zapojeniu občanov do politiky EÚ takýmto spôsobom. Takáto petícia dáva ľuďom možnosť stažovať sa Európskemu parlamentu na záležitosti, na ktoré nemá právo EÚ dosah.

EOI bola preto vítaným krokom, ktorý má priblížiť EÚ k Európanom tým, že im dá možnosť požadovať od EÚ konkrétne kroky.

Ako to bude fungovať?

Aby mohla byť EOI úspešná je nutné vyzbierať aspoň milión podpisov od občanov z aspoň 1/4 členských štátov, pri súčasnom počte 27 to znamená sedem krajín EÚ.

Signatár musí mať právo voliť v krajine svojho trvalého pobytu právo voliť do Európskeho parlamentu. Malé krajiny budú musieť získať proporčne viac podpisov ako veľké krajiny.

Na registráciu iniciatívy je nutné vytvoriť takzvanú „občiansku komisiu“, ktorá musí byť zložená z občanov aspoň siedmych krajín EÚ – „Aspoň sedem osôb, ktoré majú trvalý pobyt v aspoň siedmych členských krajinách“.

Každá krajina musí vyzbierať presne určené minimum podpisov, aby mohla byť daná krajina započítaná do jednej tretiny všetkých krajín EÚ. Minimálny počet podpisov sa pohybuje od 4500 pre Luxembursko, Estónsko, Cyprus a Maltu (viac ako 0,2 % populácie) až po 55 000 pre Francúzsko a 72 000 pre Nemecko (menej ako 0,2 % obyvateľstva). Pre Slovensko bol minimálny počet podpisov stanovený na 9750.

Pri registrácií Komisia vykoná kontrolu, či je daná EOI prípustná, „odôvodnená“ a či má „európsku dimenziu“.

Akonáhle dostane petícia od komisie zelenú, stáva sa oficiálne registrovanou a jej organizátori môžu začať zbierať podpisy.

Bude ponechané na štátoch aby vykonali kontrolu autenticity podpisov a vlády si budú môcť určiť, akým spôsobom to urobia.

Aby bol návrh EOI prípustný, musia byť podľa článku 8 nariadenia dodržané dva základné princípy: Musí sa týkať „záležitosti, ktorá umožňuje prijatie právneho aktu Únie na účely uplatňovania zmlúv“ a musí zapadať do „systému právomocí Komisie, v ktorých môže podať návrh“.

Na to, aby mohli  občania aj organizácie začať s touto formou občianskej iniciatívy, musí byť najprv registrovaná Komisiou a musí byť spolu s jej znením predložená správa o organizátoroch a financovaní danej iniciatívy.

Verejné vypočutie

Nariadenie hovorí, že po registrácii môžu byť podpisy zbierané „papierovou formou alebo elektronicky“ a musia byť vyzbierané „počas obdobia nie dlhšieho ako 12 mesiacov“, ktoré keď uplynie, bude nutné začať celý proces odznova. Po splnení podmienok bude organizátorom umožnené zorganizovať verejné vypočutie za účasti strany všetkých troch hlavných inštitúcií EÚ.

Medzi hlavné otázky, ktoré je nutné ešte vyriešiť, patria praktické záležitosti ohľadom priebehu verejných vypočúvaní so zástupcami európskych inštitúcií potom čo organizátori úspešne vyzbierali milión podpisov. Tak isto bude nutné preložiť danú EOI do oficiálnych jazykov EÚ.

Komisia nie je povinná konať

I v prípade, že sa podarí vyzbierať milión podpisov, Komisia nie je povinná pretransformovať vôľu ľudu do európskeho práva ako to žiada konkrétna EOI. To totiž záleží od toho, či Komisiá má alebo nemá právomoc tak urobiť (pozri predošlý paragraf o základných princípoch).

Komisia bude musieť po vyzbieraní miliónu podpisov rozhodnúť do troch mesiacov, či navrhne novú legislatívu. V prípade, že sa rozhodne tak neurobiť, bude musieť svoje dôvody vysvetliť.

Oneskorenie v implementácií prvých EOI

Európskym inštitúciám trvalo po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti ďalší rok, kým sa dohodli na detailoch implementácie EOI.  To nahnevalo organizátorov tých iniciatív, ktorí začali zbierať podpisy už skôr. Kvalifikačné predpoklady pre použitie tohto nástroja sa medzičasom zmenili, čo spôsobilo, že mnohé predtým vyzbierané podpisy sa stali nepoužitelnými.

Dĺžka diskusie bola hlavne dôsledkom rozdielnych predstáv medzi Komisiou a Parlamentom. Najkontroverznejšie otázky v boli:

Kritériá prijateľnosti:

–          – Či je nutné, aby bola vykonaná kontrola prijateľnosti predtým než sa začnú zbierať podpisy a tak isto, či je táto kontrola nutná po vyzbieraní určitého množstva podpisov.

–          – Či má byť hranica tejto kontroly 100tisíc alebo 300tisíc podpisov.

–          – Časový limit na vyzbieranie minimálneho počtu podpisov (12 alebo 18 mesiacov)

–          – Ktoré osobné údaje je nutné uviesť, a hlavne či je nutná poštová adresa alebo číslo dokladu totožnosti (bude predmetom sekundárnej legislatívy)

–          – Aké detaily musia organizátori poskytnúť o svojom zázemí a financovaní.

–        –   Minimálny vek signatárov

–         –  Akú podporu má dať Komisia organizátorom (praktické usmernenia, asistenčné pracovisko, software pre zbieranie elektronických podpisov).

Stupeň medzinárodnej podpory:

–        –   Minimálny členských štátov, z ktorých petícia musí pochádzať.

–        –   Minimálny počet účastníkov potrebných pre každý členský štát.

Mnohí sa obávali, že ak by EOI bola príliš prístupná, stala by sa náchylnou na podvody a mohla by byť zneužitá extrémistami alebo silnými organizáciami, napríklad lobistickými firmami, záujmovými skupinami alebo politickými stranami. Neslúžila by teda záujmom občanov.

Na druhej strane ale vládla obava, že ak nebude EOI ľahko využiteľná, stane sa z hľadiska jej pôvodného zámeru vniesť do fungovania EÚ viac priamej demokracie neužitočná, pretože by odrádzala ľudí od jej využívania.

Postoje

Vyjednávania o podobe EOI boli poznačené zápasom jednotlivých inštitúcií EÚ o podobu pravidiel, hlavne kritérií prijateľnosti.

Európska komisia chcela tvrdé kritériá pre registráciu iniciatívy, keďže voľnejšie nastavené kritériá by vystavili Komisiu riziku, že bude zaplavená podnetmi.

Komisia chcela vykonávať kontrolu priajteľnosti po vyzbieraní 300tisíc podpisov, a tiež chcela, aby signatári pochádzali z tretiny členských štátov, tzv. minimálne deväť z 27.

Rada EÚ, ktorá zastupuje národné vlády, rozhodla v júni 2010, že kontrola prijateľnosti by mala byť vykonaná po vyzbieraní 100tisíc podpisov, s odôvodnením, že hranica 300tisíc podpisov je príliš vysoká.

Belgické predsedníctvo EÚ chcelo medziinštitucionálnu dohodu o implementácií EOI a podporilo Komisiu v návrhu aby signatári museli pochádzať z tretiny členských štátov.

Európsky parlament žiadal, aby boli kritériá čo najnižšie. Poslanci navrhovali zrušiť akúkoľvek hranicu, po ktorej by bolo treba vykonať kontrolu prijateľnosti pre podanie iniciatívy.

Niektorí tvrdili, že predregistračné kontroly sú dostačujúce pre určenie prijateľnosti legislatívneho návrhu načrtnutého v EOI. Chceli sa vyhnúť situácií, kedy by ľudia podpisovali petíciu, ktorá nikdy nebude pripustená.

Poslanci navrhovali, aby postačovalo, že minimálny počet podpisov bude dosiahnutý v jednej pätine alebo šestine členských krajín EÚ, a nie z z jednej tretiny. Zároveň žiadali, aby bol časový limit na vyzbieranie podpisov predĺžený na 18 mesiacov. Chceli tým dať organizátorom viac času osloviť ľudí.

Zároveň vyzývali, aby všetci európski občania a obyvatelia, nezáležiac na ich veku či národnosti, dostali právo podpísať iniciatívu a čím sa mala stimulovať debata a posilniť participácia.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý bol v Komisii zodpovedný za prípravu nariadenia EOI, privítal decembrové prijatie nariadenia o EOI so slovami: „Som rád, že Parlament a Rada boli schopní dosiahnuť dohodu o občianskej iniciatíve tak rýchlo“.

„EOI vnesie do EÚ úplne novú formu participatívnej demokracie. Je to veľký krok vpred pre demokratický pokrok v Únií. Je to konkrétny príklad priblíženia Európy k svojím občanom. Zároveň to posilní cehraničnú diskusiu o tom, čo vlastne robíme v Bruseli a dúfame, že tým prispeje k vytvoreniu skutočného európskeho verejného priestoru,“ povedal Šefčovič.

„Ide o míľnik vo vývoji európskej demokracie. Vrelo odporúčam európskej verejnosti, aby využívala Európsku občiansku iniciatívu a dostala tak záležitosti, ktoré ju zaujímajú do európskej agendy,“ povedal predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek po hlasovaní.

„Občianska iniciatíva vytvorí priame spojenie medzi občanmi a európskymi inštitúciami. Pomôže to prekonať priepasť medzi nimi a zabezpečí, že inštitúcie EÚ sa budú venovať konkrétnym problémom, na ktorých ľuďom záleží,“ povedal Buzek.

„Občianska iniciatíva predstavuje unikátne uplatnenie demokracie v celoeurópskom priestore,“ dodal.

Britská europoslanec za konzervatívnu stranu a hovorkyňa frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov pre výbor AFCO Ashley Fox pred plenárnym hlasovaním varoval, že EOI „musí byť vytvorená tak, aby nemohla byť zneužitá bohatými lobistickými skupinami, pričom mnohé z nich sú financované peniazmi zo samotnej Európskej komisie“. Zároveň vyjadril nádej, že pravidlá, ktoré boli zavedené výborom (AFCO) „pomôžu zabezpečiť, že petície budú reflektovať kľúčové názory a cítenie spoločnosti“.

„Podstata rozhodovania v EÚ znamená, že už dnes majú lobistické skupiny významný podiel na rozhodovacom procese. Teraz je čas, aby aj ľudia si mohli povedať svoje,“ povedal Fox.

„Občianska iniciatíva umožňuje voličom žiadať od Komisie nové zákony, no Komisia musí načúvať verejnosti aj keď bude volať po zrušení alebo zmene niektorých existujúcich zákonov alebo keby sa niektoré právomoci mali vrátiť späť národným vládam,“ povedal.

„Príliš často načúva Komisia iba tým ľuďom, ktorí jej povedia to, čo chce počuť. Teraz musí načúvať všetkým a dúfam, že bude nakladať s každou petíciou rovnako,“ vyhlásil.

„Inštitúcie EÚ dokážu byť veľmi vzdialené a táto iniciatíva dáva ľuďom možnosť byť vypočutí,“ dodal Fox.

Po prijatí hlásenia čelí komisia „lakmusovému testu“ ohľadom toho, či naozaj je ochotná predložiť legislatívu, ktorá sa jej nepáči, povedal Fox.

„Chcem vidieť iniciatívy, ktoré volajú po tom, aby EÚ robila menej, ktoré navracajú právomoci späť ku štátom. So záujmom čakám ako Komisia zareaguje na takéto požiadavky. Výnimka potvrdzuje pravidlo,“ dodal.

Britský europoslanec za liberálnych demokratov Andrew Duff obvinil členov AFCO, že hlasovali za „veľmi reštriktívnu“ interpretáciu rozsahu EOI. Tvrdí, že „[Lisabonská] zmluva poskytuje občianskej iniciatíve možnosť žiadať revíziu samotných zmlúv EÚ“.

„Je to logické, pretože to presne spadá do právomocí Komisie, iniciovať návrh na zmenu zmluvy. Parlament sa mýli ak chce občanom túto možnosť odoprieť. Dúfam, že Komisia bude trvať na svojej slobode manévrovať vo chvíli,  keď príde návrh na zmenu zmlúv, založený na požiadavke ľudu,“ povedal Duff.

“Náš cieľ je urobiť z občianskej iniciatívy jednoduchý a dostupný nástroj pre všetkých európskych občanov,“ povedal po prijatí svojej správy francúzsky stredopravý europoslanec Alain Lamassoure (Európska ľudová strana).

„Občianska iniciatíva má za cieľ priblížiť EÚ k jej občanom. Nemala by byť komplikovaná komplexnými procedúrami a príliš reštriktívnymim podmienkami,“ povedal Lamassoure, pričom dodal, že „limitovaním podpisov na fyzické osoby, sa chceme vrátiť späť k duchu daného návrhu, ktorý je zameraný na občanov, všetkých občanov a iba občanov“.

Britská europoslankyňa za liberálnych demokratov Diana Wallis (Aliancia liberálov a demokratov za Európu) privítala rozhodnutie výboru zjednodušiť predložiť EOI a podporila návrh zrušiť pôvodný zámer Komisie vykonať kontrolu prijateľnosti po vyzbieraní 300tisíc podpisov.

Avšak som sklamaná, že sa nakoniec neodsúhlasila až tak progresívna a inkluzívna forma ako tá, ktorú zastával petičný výbor. Ten navrhoval, že všetci obyvatelia EÚ (len len občania) starší ako 16 rokov by sa mohli na EOI podielať. Cieľ bol zapojiť do politickej debaty EÚ aj mladých ľudí. Parlament premeškal príležitosť  zaangažovať aj mladých ľudí na našej budúcnosť,“ povedala Wallis.

Maďarská sociálno demokratická europoslankyňa Zita Gurmai sa vyjadrila, že „pätina členských štátov je dostatočné množstvo, aby uspokojilo požiadavku Lisabonskej zmluvy na „podstatnú časť“ obyvateľstva a povedala, že europoslanci mali počas písania danej správy „náčúvať občianskej spoločnosti“.

Nemecký europoslanec za stranu zelených Gerald Häfner povedal, že EOI je „prvý príklad participatívnej medzinárodnej demokracie vo svete“. „Som si istý, že EOI pomôže posilniť participáciu občanov v Európe, vytvoriť európsky diskurz a posilní občiansku spoločnosť smerom z dola nahor,“ dodal.

„Niektoré štáty trvajú na tom, že preukazy totžnosti sú nutné. Parlament je v tomto neoblomný, nechceme to a budeme tvrdo a jednotne bojovať za našu pozíciu. Nemôžem Vám povedať, aký bude výsledok,“ povedal Häffner.

Ľavicový europoslanec (frakcia Spojená ľavica-Severskí zelení) Helmut Scholz z Nemecka a Bairbre de Brún z Írska vyjadrili poľutovanie nad tým, že zákonodárci zlyhali v úsilí rozšíriť EOI na všetkých obyvateľov EÚ a nie len na občanov EÚ. „Je dôležité, aby sme nevyslali signál, že ich názory sú nežiadúce alebo nevítané,“ povedali.

Fínska europoslankyňa za liberálnu frakciu a tieňová spravodajkyňa vo výbore pre ústavné veci (AFCO) Anneli Jäätemmakki povedala, že „Európsky parlament sa snažil urobiť Európsku občiansku iniciatívu čo najviac ústretovú a použitelnú pre občanov. S výsledkom môžeme byť spokojní. Špeciálne ma teší, že Komisia s Parlamentom zorganizujú verejné vypočutie, aby sa zabezpečilo, že úspešná iniciatíva bude správne interpretovaná. Dúfam, že Európska občianska iniciatíva bude úspešná a rozšíri a osvieži debatu o budúcnosti Európskej únie.“

„Vrelo vítame zavedenie EOI. Je to prvý medzinárodný nástroj participatívnej demokracie vo svete. Európa s ním vstupuje na nové územie občianskej participácie. Je to výsledok takmer desaťročnej práce,“ povedal riaditeľ kampane za EOI Carsten Berg. Kampaň spája do obhajcov demokracie a zástupcov mimovládnych organizácií odhodlaných, aby tento návrh uzrel svetlo sveta.

Avšak úspech alebo zlyhanie EOI závisí na tom, ako bude Komisia pristupovať k úspešnej EOI, varoval Berg.

„Jeden milión občanov nemôže byť ignorovaných. Úspešná EOI musí mať dôsledky a viesť k politickým rozhodnutiam. Iba keď si občania uvedomia, že budú vypočutí, tak až vtedy tento nástroj posilní demokratickú participáciu občanov. Inak bude viesť iba ku ďalšej frustrácií,“ povedal.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov určil, že preukazy totožnosti nie sú nutné a nemali by byť vyžadované od občanov, ktorí chcú podporiť danú EOI,“ argumentovali predstavitelia kampane za EOI.

Boli nespokojní s rozhodnutím, že členské štáty dostali „voľnú ruku“ v tom, ako budú overovať podpisy, a ktoré dáta sa majú vyžadovať od signatárov. Zástupcovia kampane chcú ďalší rok stráviť  presviedčaním členských štátov aby prijali ústretové pravidlá týkajúce sa zbierania a overovania podpisov.

Európska služba občianskej akcie (ECAS) vydala stanovisko, ktoré hovorí: „Podľa terajších pravidiel sa od národných štátov očakáva, že určia základné podmienky, za ktorých budú môcť občania iniciatívu podpísať. Zároveň štáty sa môžu sami rozhoduť, ako budú tieto podpisy overovať, spolu s tým či budú overovať každý podpis alebo iba vzorku.“

„V rozhodnutí Rady z júna 2010 sa väčšina krajín zaviazala, že bude vyžadovať sériu „deskriptívnych“ dát (meno, dátum narodenia, adresa) spolu s „citlivými“ dátami (ako doklad totožnosti a podobne) napriek tomu, že ECAS sa vyjadrila proti nutnosti predkladať doklad totožnosti“.

„Je pozoruhodné, že rozhodnutie o nutnosti predložiť doklad totožnosti bolo prijaté bez konzultácie s tými, ktorí túto povinnosť budú musieť vykonávať, čiže európskymi občanmi. Preto urobilo ECAS prieskum týkajúci sa povinnosti predložiť pri podpisovaní EOI doklad totožnosti (dostupný na www.ecas-europe.eu). Prieskum bol uskutočnený na 360 respondentoch zo všetkých 27 členských krajín a štátov, ktoré sú v pristupovom procese“.

„Výsledok bol, že väčšina repondentov by akceptovala povinnosť uviesť dátum svojho narodenia (75,6%) a adresu (66,2%) pri podpise iniciatívy. Avšak prieskum ukázal, že existuje silný odpor voči nutnosti preukázať sa dokladom totožnosti (66,2% boli proti),“ argumentuje ECAS.

Podľa štúdie z dielne European Movement Ireland, iba 14 percent Írov počulo o Európskej občianskej iniciatíve, čo podľa niektorých znamená, že je nutná kampaň, ktorá by zvýšila povedomie ľudí o tomtom nástroji. Zvýšenie vedomostí občanov o EOI je nutné ak sa má splniť cieľ zvýšiť spoluúčasti európskej verejnosti na politikách EÚ.

REKLAMA

REKLAMA