Národný konvent

Národný konvent o EÚ má ambíciu byť pôdou pre odbornú, no široko koncipovanú diskusiu o slovenskej politike v rámci Európskej únie, ktorá by tak mala dostať širší spoločenský základ.

Pozadie

Medzivládna konferencia v Nice mala pripraviť Európsku úniu na rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy a riešiť problém vzďaľovania sa EÚ občanom. Aj keď sa po dlhých diskusiách podarilo prijať nevyhnutné inštitucionálne zmeny, na všetky výzvy na odpoveď nepodarilo nájsť. Bolo rozhodnuté, že sa pre diskusiu o budúcnosti EÚ nájde iný, širší rámec.

Deklarácia o budúcnosti EÚ prijatá v Nice vyzvala členské ako aj kandidátske krajiny na otvorenie diskusie o rozšírení a o fungovaní únie v nových podmienkach, ktoré prináša rozširovanie únie o krajiny strednej a východnej Európy a globalizácia. Laekenská deklarácia prijatá na zasadnutí Európskej rady v roku 2001 vytvorila inštitucionálny rámec, v rámci ktorého mala na európskej i národných úrovniach táto diskusia prebiehať. Vznikla idea Európskeho konventu a národných konventov v členských a kandidátskych krajinách.

Národný konvent predstavoval odpoveď Slovenska na výzvu EÚ z Nice. Jeho vytvorenie bolo inšpirované pozitívnymi skúsenosťami s činnosťou konventu, ktorý pripravoval text Charty základných práv EÚ v priebehu roku 2002. Ambíciou Národného konventu bolo iniciovať a formovať celonárodnú diskusiu v otázkach, ktoré mali bezprostredný dosah na budúcnosť Slovenska.

Idea vytvorenia Národného konventu bola po prvýkrát prezentovaná už 13. decembra 2000, bezprostredne po skončení summitu v Nice, počas kolokvia Nadácie K. Adenauera (Konrad Adenauer Stiftung), kde v svojej prednáške štátny tajomník MZV SR Ján Figeľ vyjadril želanie, aby aj z pohľadu Slovenska vzniklo zoskupenie ľudí angažovaných a presvedčených nielen o potrebe diskusie, ale aj prípravy na vážne európske spoločné úlohy.

Pri zložení Národného konventu sa prihliadalo na reprezentatívnosť zastúpenia spoločnosti. Prvotný Národný konvent bol tvorený predstaviteľmi parlamentných politických strán, akademickej obce, predstaviteľov cirkví, záujmových združení, odborov, obecných a regionálnych zastúpení, ako aj mimovládnych organizácií (zloženie pôvodného Národného konventu – na stránkach www.euroinfo.gov.sk).

Ustanovujúce zasadnutie Národného konventu bolo zvolané na 14. mája 2001.

Po prijatí návrhu ústavnej zmluvy v Konvente i jej odsúhlasení lídrami EÚ v rámci Medzivládnej konferencie, zanikli formálne dôvody existencie slovenského Národného konventu v jeho pôvodnej podobe. Potreba diskutovať o európskej politike Slovenska na širšom fóre však pretrvala. Preto vznikla myšlienka na oživenie Národného konventu v novej podobe a s novým mandátom.

Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) prišla s myšlienkou vytvoriť takého diskusné fórum, ktoré by slúžilo ako pôda na odbornú, úzko špecifikovanú diskusiu a súčasne by malo dopad na tvorbu politických rozhodnutí. Národný konvent mal opäť odzrkadľovať všetky kľúčové segmenty slovenskej spoločnosti: predstaviteľov exekutívy, legislatívy, súkromného sektora, mimovládnych organizácií, samosprávy, médií i širokej verejnosti. Výsledky činnosti Národného konventu o EÚ (NK o EÚ) mali byť formulované ako odporúčania adresované predstaviteľom zodpovedným za prípravu národných pozícií k jednotlivým sektorovým politikám EÚ.

Nový Národný konvent o Európskej únii nadväzuje na prácu pôvodného Konventu o budúcnosti EÚ (NK). Nová koncepcia Národného konventu o Európskej únii, ktorej realizácia začala s nástupom roku 2004, si vytýčila ciele, ktoré sa dajú zhrnúť do piatich bodov:

  • Inštitucionálne zabezpečiť celonárodnú debatu o EÚ so zapojením širokého okruhu predstaviteľov hlavných sfér verejného života.
  • Posilniť regionálnu dimenziu verejnej debaty o EÚ.
  • Poskytovať pravidelné aktuálne a odborne podložené informácie slovenskej verejnosti o súvislostiach vstupu SR do EÚ, inštitúciách a spoločných politikách Únie.
  • Vytvoriť platformu pre vypracúvanie spoločných „národných“ stanovísk v konkrétnych otázkach, týkajúcich sa spoločných politík a inštitúcií EÚ.
  • Posilniť legitimitu pozícií slovenských zástupcov v inštitúciách EÚ pri presadzovaní národných záujmov SR.

Aby boli tieto ciele dosiahnuté, bolo nevyhnutné rozšíriť obsahové zameranie diskusie v rámci NK a zároveň uskutočniť zmeny v organizácii jeho činnosti. Jadrom činnosti NK o EÚ sa stala práca v špecializovaných, tematicky vytvorených pracovných skupinách. Niekoľkokrát do roka sa navyše stretáva v špecifickom zložení na tzv. Plenárnom zasadaní.

Z hľadiska kontinuity a inštitucionálneho zabezpečenia práce Národného konventu o EÚ bolo potrebné vytvoriť Predsedníctvo (menované ex offo):

  • Predseda Predsedníctva Národného konventu o EÚ:
    • Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny
  • Členovia predsedníctva Národného konventu o EÚ:

Plenárne zasadnutia sú venované strategickým otázkam, akými sú napríklad fungovanie a rozvoj inštitúcií EÚ. V tejto formácii sa predstavitelia NK o EÚ stretávajú dvakrát ročne. Na zasadnutiach je prítomné aj Predsedníctvo konventu, ktorého členovia a počas stretnutí predsedovia pracovných skupín informujú o aktuálnej agende a práci ich skupín.

Pracovné skupiny sú vytvorené na základe profesionálneho záujmu, zasadajú osobitne a venujú sa špecifickým témam. Každá z deviatich pracovných skupín zasadá počas roka minimálne štyrikrát, pričom časť zasadnutí sa uskutočňuje v regiónoch.

Rokovanie a hlasovanie v pracovných skupinách vedú dvaja spolupredsedovia, pričom jeden reprezentuje štátny sektor (zástupca príslušného ministerstva, prípadne štátneho úradu) a druhý je zástupcom neštátneho sektora (súkromného, samosprávy, mimovládneho, akademickej obce a pod.).

Bolo vytvorených jedenásť pracovných skupín:

  • PS I. Hospodárska politika a podnikanie
  • PS II. Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
  • PS III. Životné prostredie
  • PS IV. Regionálna politika a regionálny rozvoj
  • PS V. Spravodlivosť a súdna spolupráca
  • PS VII. Inštitucionálne otázky
  • PS VIII. Veda, vzdelávanie, kultúra
  • PS IX. Jazyková politika v zjednocujúcej sa Európe
  • PS X. Dopravná politika
  • PS XI. Vnútorné záležitosti a policajná spolupráca

Po skúsenostiach s rokom fungovania nového Národného konventu sa začalo v roku 2005 hľadať jeho efektívnejšia štruktúra a udržateľné financovanie. Informácie o rokovaní Národného konventu – plenárnych zasadnutí i pracovných skupín – sa nachádzajú na stránkach Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, podrobnejšie informácie i s výsledkami práce na stránke Národného konventu.

REKLAMA

REKLAMA