Španielske predsedníctvo

Španielsko sa ujme šesťmesačného rotujúceho predsedníctva EÚ v čase, kedy dochádza v Únii k zlomovému okamihu. Okrem začiatku pôsobenia prvého prezidenta Európskej únie v histórii a šéfky pre zahraničné vzťahy pôjde aj o pokus dostať sa z najhoršej recesie za posledné desaťročia.

Zapatero
Zdroj: Európsky parlament

Míľniky:

  • 18. január 2010: Španielske predsedníctvo predstaví v Európskom parlamente svoje priority
  • 11. – 19. január 2010: hearingy nominovaných eurokomisárov v Európskom parlamente
  • 21. január 2010: vyhlásenie roku 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnej exklúzii
  • Február 2010: mimoriadny summit lídrov EÚ na tému hospodárskej situácie v Európe
  • Marec 2010: jarný summit, kde sa očakáva prijatie po-lisabonskej stratégie ´EÚ 2020´
  • 18. máj 2010: summit EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku
  • jún 2010: EÚ summit, očakávajú sa závery ´skupiny pre reflexiu´

Zhrnutie stratégie:

Od 1. januára do 30. júna 2010 bude Španielsko predsedať Európskej únii. Krajina sa vyjadrila, že bude postupovať v úzkej koordinácii s dvoma nasledujúcimi predsedníckymi krajinami, a to s Belgickom (júl až december 2010) a Maďarskom (január až jún 2011). Takzvané „predsednícke trio“ si na symbol svojho partnerstva zvolilo aj spoločné logo (EurActiv 30/10/09) a povedalo, že sa bude usilovať o dosiahnutie toho, aby sa stali vzorom pre budúce vytvorenie väčšej konzistentnosti v oblasti vedenia Európskej únie.

Španielske predsedníctvo bude ako prvé fungovať na báze Lisabonskej zmluvy. To vedie k záveru, že vzťah Madridu a nových funkcií vytvorených podľa textu dokumentu – Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnostnú politiku a stáleho prezidenta Európskej Rady – by mohol vytvoriť precedens pre budúce inštitucionálne vyváženie EÚ.

Právomoci predsedníctva Rady stručne charakterizuje článok 16 novej Dohody o EÚ (paragraf 9) a článok 237 Dohody o fungovaní Európskej únie.

Ďalšia zmena, ktorú zavádza Lisabonská zmluva je, že z Rady pre Všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (GAERC) dva následníke orgány: Rada pre zahraničné vzťahy (FAC) a Rada pre všeobecné záležitosti (GAC).

Prvej z menovaných bude predsedať vysoký splnomocnenec EÚ. Tým môže byť  predseda Európskej komisie, prezident Európskej Rady  či súčasná predsednícka krajiny.

Podľa španielskych zdrojov zamestnalo Stále španieske zastúpenie pri EÚ v Bruseli dodatočných 80 zamestnancov, aby pomohli s organizovaním predsedníctva. V Madride sa zišla špeciálna komisia v počte 40 ľudí. Od apríla 2008 ju viedol Vysoký predstaviteľ pre španielske predsedníctvo EÚ Nicolás Martínez – Fresno y Pavia. Dodatočnú podporu a odborníkov získalo Španielsko z ďalších svojich ministerstiev. Krajina predpokladá, že náklady na jej predsedníctvo sa vyšplhajú do výšky 55 miliónov eur.

Témy a priority:

Hoci španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero priority svojej krajiny načrtol už vo februári 2009, stále ostáva nejasné, ktoré z nich bude na agende figurovať ako hlavné témy.

V decembri 2009 španielsky minister pre záležitosti EÚ Diego López Garrido povedal, že počas predsedníctva sa jeho krajina sústredí na štyri hlavné oblasti:

– ekonomika, pričom na čele agendy je téma jej oživenia a tvorba nových pracovných miest;

– implementácia Lisabonskej zmluvy;

– občianstvo, s dôrazom najmä na oblasť rodovej rovnosti;

– medzinárodné vzťahy, a napomáhanie tomu, aby sa z EÚ stal jedinečný globálny hráč.

Zároveň do španielskeho parlamentu predložili vládnuca Socialistická strana (PSOE), hlavná stredopravicová opozičná Ľudová strana (PP) a regionálne strany z Katalánska (Convergéncia y Unió) a Baskicka (EAJ-PNV) ďalšie štyri priority, ktorými sú:

– posilnenie  oblasti EÚ ako územia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti so špeciálnym dôrazom kladeným na boj proti terorizmu a prehodnotenie imigračnej a azylovej politiky EÚ;

– posilnenie politiky EÚ voči takzvaným ´ultra periférnym´ regiónom Únie ako Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Reunion, Azory, Kanárske ostrovy či Madeira (podľa definície Dohody o fungovaní EÚ);

– predstavenie nového, nízko uhlíkového modelu v oblasti energetiky a v boji proti klimatickým zmenám;

– definovanie podmienok ďalšieho dlhodobého rozpočtového plánovacieho obdobia EÚ na roky 2014 až 2020. (takzvané Finančné perspektívy)

Stratégia 2020 (dvadsať- dvadsať)

Opätovné naštartovanie ekonomiky a vytvorenie nových pracovných miest sa stáva jedným z hlavných bodov programu priorít Španielskeho predsedníctva. Ide o kľúčovú úlohu najmä v súčasnosti, kedy dôsledky finančnej krízy pocítil pracovný trh naprieč celou EÚ.

Podľa Eurostat-u sa miera nezamestnanosti v členských krajinách EÚ zvýšila zo 7,5 v novembri 2008 na 9,3 v októbri 2009 a očakáva sa, že v roku 2010 prelomí nezamestnanosť hranicu 10 percent. Naliehavá situácia je najmä v Španielsku, ktoré dosahuje najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci eurozóny. Zatiaľ čo priemerná miera nezamestnanosti v eurozóne sa vyšplhala na 9,8 percenta v októbri 2009, v Španielsku v rovnakom období dosiahla až 19,3 percenta. Jediná krajina s horšou mierou nezamestnanosti v rámci krajín EÚ je len Lotyšsko s 20,9 percentami.

V novembri tohto roku zverejnila Európska Komisia konzultáciu k budúcej stratégii s názvom ´EÚ 2020´, ktorá má z EÚ v nasledujúcom desaťročí spraviť „inteligentnejší a zelenší sociálny trh“.

Výsledky tohto konzultačného procesu, ktorý sa uzavrie 15. januára 2010, sa odporezentujú lídrom EÚ na summite v marci 2010. Španielsko bude preto zohrávať poprednú úlohu v sprostredkovaní dohody medzi lídrami EÚ počas tohto stretnutia. Bude tiež musieť odraziť útoky zo strany mimovládnych organizácií. Tie by chceli dosiahnúť, aby sa zverejnenie záverov štúdie odložilo až na december 2010, kedy bude Európskej Únii predsedať Belgicko.

Pri príhovore k španielskym veľvyslancom pôsobiacim v krajinách EÚ zároveň Zapatero zdôraznil, že Európska únia sa musí pohnúť smerom k väčšej ekonomickej spolupráci. „Je to veľký cieľ, hlavný cieľ EÚ: posilnenie spoločnej monetárnej politiky EÚ, posilnenie eura a hospodárskej politiky 27 členských krajín smerom k väčšej koordinácii pomocou spolupráce,“ povedal.

Zapatero chce zamerať aj na opätovné vyváženie existujúcej asymetrie Hospodárskej a menovej únie (EMU). Tá síce dohliadla na to, aby EÚ vytvorila centralizovanú peňažnú inštitúciu v podobe Európskej centrálnej banky (ECB), ale neudelila Bruselu rovnaké právomoci na koordináciu národných politík v oblasti hospodárstva.

„Keď chce byť Európska únia skutočnou politickou úniou, ktorá pracuje v prospech svojich občanov, musí mať vládu s oveľa solídnejším hospodárstvom … s náležitými nástrojmi,“ povedal Zapatero na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym v apríli tohto roku. „Nevidím žiaden spoločný trh, spoločnú menu ani ekonomickú vládu s právomocami a nástrojmi,“ dodal. (29/04/09).

Diego Lopez Garrido, španielsky minister pre záležitosti EÚ dal Zapaterovi za pravdu keď povedal, že vytvorenie nového systému pre dohľad nad medzinárodným finančným systémom je dôležitým cieľom španielskeho predsedníctva.

Od španielskej vlády sa zároveň očakáva, že pomôže a uľahčí prácu bývalého eurokomisára Maria Montiho. Toho predseda EK José Manuel Barroso poveril vytvorením správy o tom, v akom stave sa nachádza jednotný trh a vytvorením návrhu stratégie ako ho posunúť vpred. Podľa Taliana Montiho bude kľúčovou skúškou pre trhovú ekonomiku a možno aj pre jednotlivé štáty to či zvládnu narastajúce nerovnosti spôsobené nestráženou globalizáciou a umocnené krízou (EurActiv 04/12/09).

´Skupina pre reflexiu´o budúcnosti EÚ

Španielsko bude predsedníckou krajinou aj v čase zverejnenia správy ´Skupiny pre reflexiu´ týkajúcej sa budúcnosti Európy. Skupiny vytvorila Európska Rada 17. decembra 2007.

Túto takzvanú ´skupinu múdrych´ vedie bývalý španielsky premiér Felipe Gonzáles. Skupina je zodpovedná za načrtnutie vízie pre Európu medzi rokmi 2020 a 2030. Očakáva sa, že vzhľadom na krátke časové obdobie a spoločnú politickú a hospodársku agendu oboch strán bude skupina intenzívne komunikovať so španielskym predsedníctvom.

Implementácia Lisabonskej zmluvy

Dlho očakávaná Lisabonská zmluva vstúpila do platnosti 1. decembra tohto roku, ale dopad, aký bude mať na rotujúce predsedníctvo a na inštitucionálnu štruktúru EÚ bude ešte treba objasniť.

Herman Van Rompuy, novo vymenovaný stály prezident Európskej Rady summitu lídrov EÚ v decembri 2009 ešte nepredsedal. Po prvý raz preto z pozície svojej funkcie zasiahne až na summite o hospodárskej situácii vo februári 2010.

Navyše, prezident Európskej Rady a španielske predsedníctvo využijú Radu pre všeobecné záležitosti (GAC). Tá vznikla rozdelením Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy na dva samostatné orgány. V súčasnosti však stále nie je jasné, kto bude mať ohľadne GAC a jeho činnosti posledné slovo – predpokladá sa, že to bude rotujúce predsedníctvo.

Očakávajú sa aj meškania na poste Vysokej zástupkyne EÚ pre zahraničné vzťahy Catherine Ashtonovej. Hoci tá už párkrát verejne vystúpila, úplny status komisárky získa až keď ju spolu s ostatnými komisármi do tejto funkcie potvrdí Európsky parlament. Podľa očakávaní sa tak stane 1. februára 2010.

V súčasnosti pokračujú snahy o vytvorenie Európskej zahraničnej služby (EEAS) s cieľom uskutočniť vsetky hlavné rozhodnutia do apríla 2010. Podľa niektorých zdrojov by lídri EÚ radi videli fungujúcu EEAS čo najskôr, a to ešte do volieb vo Veľkej Británii, ktoré sa očakávajú neskoro na jar.

Počas týchto rozhodujúcich okamihov bude preto Španielsko zohrávať kľúčovú rolu v tom, ako budú vytvorené inštitúcie navzájom podľa novej dohody spolupracovať. Týka sa to najmä vonkajšieho zastupovania EÚ a rozhodovania o témach, ktoré sú na agende Rady.

Diego López Garrido poukázal na skutočnosť, že novinky zavedené Lisabonskou zmluvou ako napríklad ´iniciatíva občanov´ zameraná na odštartovanie legislatívneho procesu založeného na milióne podpisov, v súčasnosti existujú len na paperi. Španielsko mieni vytvoriť precedens tým, že tieto prostriedky uplatní, povedal.

Španielsko bude tiež prvou krajinou, počas ktorej predsedníctva dôjde k vytvoreniu tzv. Predsedníckeho tria.

Po Španielsku preberú predsedníctvo Maďarsko a Belgicko. Nové trio naopak nasleduje po predsedníctvach Francúzska, Českej republiky a Švédska. Rozsah a intenzita spolupráce s belgickým a maďarským predsedníctvom pravdepodobne zadefinuje to, ako bude fungovať trio v budúcnosti. V novembri 2009 Španielsko preradilo dvoch zo svojich diplomatov do príslušných ministerstiev oboch krajín v snahe lepšie sa zosúladiť.

Európske občianstvo

Cieľom španielske predsedníctva bude tiež zaistiť konzistentnosť so švédskym predsedníctvom a jeho hlavnou agendou, tzv. Štokholmským programom (EurActiv 26/11/09) pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorú uviedli na európskom summite v decembri tohto roku (EurActiv 14/12/09).

López Garrido sa vyjadril, že jeho krajina bude tlačiť na prijatie ďalších antidiskriminačných smerníc, ktoré budú bojovať proti tomu, čo nazval najhorším zločinom našej spoločnosti – násiliu páchanom na ženách. „Chceme bojovať proti rodovému násiliu, no nie iba v rámci národnej, ale aj európskej perspektívy,“ povedal.

Zapatero hral poprednú úlohu pri pokuse presadiť otázku rodovej rovnosti a urobil tak verejne – napríklad sformovaním vlády, v ktorej prevládajú ženy nad mužmi v pomere deväť k ôsmym (EurActiv 14/04/08). Španielsko tiež plánuje vytvorenie Európskeho centra na monitorovanie domáceho násilia.

Európa a zahraničné vzťahy

Zavedenie Lisabonskej zmluvy otvára množstvo možností na zvýšenie medzinárodného postavenia Európskej únie, a podľa predbežných prehlásení sa Španielsko pokúsi o dosiahnutie tohto cieľa. Španielsko zároveň pomôže Vysokej predstaviteľke Ashtonovej pri vytváraní štruktúry novej Európskej služby pre vonkajšie pôsobenie (EEAS), budúceho diplomatického zboru EÚ. UŽ ale vznikli nezhody ohľadne načasovania a vytvorenia tejto novej služby.

Navyše, rotujúce predsedníctvo teraz formálne stratilo svoju úlohu v medzinárodnom aspekte, keďže dohody túto rolu prisudzujú Van Rompuyovi a Ashtonovej. Španielsky minister López Garrido povedal, že španielska vláda napomôže k posilneniu, a nie k zatieneniu výkonu oboch nových lídrov EÚ.

Táto zjavná obozretnosť je v kontraste s proklamovaným zámerom španielskeho predsedníctva na „zápis do Guinessovej knihy rekordov s deviatimi alebo desiatimi summitmi,“ podľa slov Lópeza Garrida. Španielske predsedníctvo má totiž na programe usporiadanie summitov EÚ so Spojenými štátmi, Ruskom, Kanadou a krajinami Stredozemného mora a Latinskej Ameriky.

Španielsko bolo proaktívnou silou vo vytváraní Stredomorského rozmeru EÚ vďaka Barcelonskému procesu (Euro – stredomorské partnerstvo) v roku 1995 a jeho následníka, Úniu pre Stredomorie. Tá vznikla počas francúzskeho predsedníctva v júli 2008.

Ustanovenie jeho sekretariátu v Barcelone a výber prvých projektov bude jedným z hlavných cieľov španielskeho predsedníctva, povedal Zapatero. V januári 2010 vytvorí Komisia pre regióny orgán s názvom Euro – stredomorské regionálne a lokálne zhromaždenie. Pravdepodobne dôjde aj k vytvoreniu užšej spolupráce s Marokom počas mimoriadneho summitu.

Španielsko sa chce zamerať aj na posilnenie vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou. Garrido Lopez to potvrdzuje slovami, že Španielsko zorganizuje summit medzi Európskou úniou a krajinami Latinskej Ameriky. Sohľadom na ekonomické záujmy Španielska v tomto regióne sa to preto dá považovať za ďalšiu prioritu jeho predsedníctva.

Očakáva sa tiež, že na program španielskeho predsedníctva sa dostane aj otázka Kuby. Na dvojdňovej návšteve 18. až 20. októbra 2009 to naznačil španielsky minister zahraničných vecí Miguel Ángel Moratinos. Socialistická vláda plánuje zmeniť spoločné stanovisko Únie, ktoré sa schválilo v roku 1996 na podnet vtedajšieho španielskeho premiéra José Maria Aznara.

Tento postoj sa pravdepodobne ukáže byť ťažšie obhájiteľným ako sa očakávalo, najmä vzhľadom na nedostatočné zlepšenie v oblasti občianskych práv od okamihu, kedy Fidel Castro odstúpil z funkcie kubánskeho lídra v prospech svojho brata Raúla.

Vzťahy so Spojenými štátmi a obnovenie strategickej dohody s Ruskom sú ďalším bodom na zozname priorí španielskeho predsedníctva v oblasti zahraničných vzťahov, povedal Zapatero.

Vysoko na agende ostáva aj otázka rozšírenia počtu členov EÚ. Rada ministrov tak bude musieť reagovať na ponuku Islandu na členstvo (EurActiv 09/12/09). Pokúsi sa tiež o upokojenie vzťahov medzi Macedónskom a Gréckom (EurActiv 08/12/09) a najmä medzi Cyperskou republikou a jej severnou časťou vzhľadom na úzky časový rámec (EurActiv 24/11/09). Španielsko môže byť tiež predmetom diskusie vďaka svojmu kontroverznému postoju v otázke statusu Kosova, ktorý s ním zdieľajú len Cyprus, Grécko, RumunskoSlovensko (EurActiv 01/12/09).

Pozície:

V rozhovore pre španielsky magazín La Gaceta vyjadril predseda Európskeho Parlamentu Jerzy Buzek rozpaky nad zmierlivým postojom Španielska voči Kube. „Na Kube sa nezmenilo nič, čo by podporilo prípadnú zmenu postoja EÚ voči tejto krajine,“ povedal. Zároveň dodal, že „z odovzdania právomocí Fidela Castra do rúk jeho brata Raula nevyťažili občania ostrova nič a ani nenastal žiaden posun v demokracii alebo vo vzťahu krajiny k Európskej únii.“

Catherine Ashton, Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, na predbežnej návšteve v Madride 3. decembra tohto roku povedala, že pre ňu „bude kľúčové, aby v spolupráci so Španielskom podrobne prediskutovala témy, ktoré vyvstanú implementáciou Lisabonskej zmluvy.“

„Španielske predsedníctvo bude to, ktorým sa bude definovať budúcnosť rotujúcich predsedníctiev,“ povedala Ashtonová a zdôraznila, že počas stretnutia so španielskym ministrom zahraničných vecí Miguelom Ángel Moratinosom sa prejednával aj spôsob, ako celú záležitosť uskutočniť.

V prejave pred španielskymi veľvyslancami 7. októbra tohto roku španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero povedal: „Existujú štyri hlavné priority, ktoré sa týkajú pozície Španielska a pozíciej Európy vo svete: po prvé, Latinská Amerika, dokončenie asociačných dohôd do obdobia konania summitu EÚ – Latinská Amerika. Po druhé, Stredomorie: musíme sfunkčniť Úniu pre Stredomorie, sekretariát a prvé projekty. Po tretie, transatlantické vzťahy, vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré musíme a môžeme obnoviť vo väčšej sile počas španielskeho predsedníctva. Na koniec je potrebné dosiahnuť onbovenie strategickej dohody s Ruskom, keďže ide o kľúčovú krajinu pre stabilitu a integráciu v Európe v širšom zmysle.“

Pri príhovore v think-tanku European Policy Centre 8. decembra 2009 španielsky minister pre záležitosti EÚ Diego López Garrido povedal, že „dnes nie je Európska Únia globálnym hráčom. Máme nejaké záblesky zahraničnej politiky. Schválili sme niekoľko dôležitých misií, prijali sme niekoľko spoločných postojov v oblasti politiky, ale v skutočnosti nemáme v Európe reálnu vonkajšiu politiku.“

S ohľadom na možnú zmenu vo vzťahoch medzi EÚ a Kubou, španielsky diplomatický zdroj pri rozhovore do Earth Times 7. decembra tento rok vyhlásil, že „voči Kube nie je spravodlivé, aby bola predmetom neustálej kritiky zo strany EÚ keď tak Únia nezaobchádza aj s ostatnými krajinami, ktoré nemajú dokonalý režim, ako napríklad Iránom či Severnou Kóreou.“

Bruno Delaye, francúzsky veľvyslanec v Španielsku pri príhovore vo francúzskom Senáte 9. decembra tohto roku k otázke finančnej perspektívy na obdobie rokov 2014 – 2020 povedal, že Španielsko bude „obhajovať Spoločnú poľnohospodársku politiku, kohéznu politiky a podporu pre ´ultra- periférne´ regióny. Španielsko zároveň dostane menej finačných prostriedkov v budúcnosti. Existujú tiež signály, že Španielsko bude proti tomu, aby naďalej existoval britský rabat. V každom prípade si však zachovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky získava v Španielsku menej pozornosti ako vo Francúzsku. Názor verejnosti v Španielsku v oblasti poľnohospodárstva neodráža totožné obavy, aké má francúzska verejnosť. Španielsko opustilo svoje vidiecke korene.“

Carlos Buhigas Schubert, analytik v španielskom Team Europe Európskej Komisie vyhlásil (EurActiv 07/12/09), že „ako sa to často stáva pri predsedníctve, agenda Španielska na mňa pôsobí priveľmi ambiciózne. Výsledkom toho je, že je skôr neurčitá. Podľa môjho názoru si krajina stanovila príliš veľa cieľov v primnohých oblastiach, ktoré bude ťažké dosiahnuť. Niekoľko oblastí, ktoré sa však ukazujú byť sľubné, sú transatlantické vzťahy a vzťahy EÚ s Latinskou Amerikou či obnovenie diskusií na tému sociálnej politiky. Tá zahŕňa témy, ktoré španielska vláda už dlhšiu dobu aktívne presadzuje – napríklad rodová rovnosť či boj proti domácemu násiliu.“

Nicolas Robin, riaditeľ Interel Cabinet Stewart tvrdí, že okrem iného bude hlavnou témou predsedníctva udržateľnosť vodných zdrojov. „Španielska vláda bude pracovať na stratégii ohľadne vyriešenia problémov sucha a nedostatku vody, ktorá je navrhnutá na rok 2012, a tiež na revízii smernice o pitnej vode. Podniknú sa zároveň kroky smerom k ohodnoteniu a manažmentu kľúčových problémov spojených s otázkou vody ako extrémne udalosti (záplavy, nadbytočná voda, nedostatok vody a neúmyselné znečistenie vody), klimatické zmeny a ohrozené ekosystémy.“

Generálny riaditeľ BusinessEurope Philippe de Buck zdôraznil, že prvým cieľom španielskeho predsedníctva a novej Európskej Komisie by malo byť znovunastolenie rastu. „O Lisabonskej stratégii sa rozhodlo v roku 2000, v období vrcholu ´internetovej bubliny´. Jej tvorcovia boli pravdepodobne príliš euforickí. V roku 2010 počas španielskeho predsedníctva dôjde k revízii Lisabonskej stratégie. Sme stále v kríze, takže môžeme očakávať rovnaké ambície, ale väčšie záväzky v tejto oblasti. Musíme tlačiť na stratégiu, ktorá dostane Európu späť na trať.“

ACCA, globálna orgán pre profesionálnych účtovníkov vypracovala dokument navrhujúci možné témy, na ktoré by sa malo španielske predsedníctvo zamerať. Zdôrazňuje, že Španielsko by malo venovať vážnu pozornosť zlepšeniu fungovania jednotného trhu. Tento krok by pomohol vytvoriť viac pracovných miest. To by napomohlo členským štátom v ich spamätávaní sa z recesie.“

„Kľúčové zlepšenia, ktoré sa na jednotnom trhu môžu urobiť zahŕňajú jeho rozšírenie do oblastí, kde v súčasnosti nefunguje – ako napríklad finančný sektor. V súčasnosti tvoria služby takmer 70 percent HDP a zamestnanosti v členských štátoch EÚ, no napriek tomu existuje v službách len veľmi málo výmenných obchodov: menej ako 5 percent,“ tvrdí dokument.

REKLAMA

REKLAMA