Finančná kríza

Doznievajúca hospodárska kríza, ktorá je podľa niektorých odborníkov najhoršia od čias „Svetovej hospodárskej krízy“ v medzivojnovom období, sa začala prejavovať už na začiatku roku 2007 a koncom augusta 2007 zasiahla finančné trhy prakticky na celom svete.

kríza
https://euractiv.sk

Koniec amerického sna o vlastnom bývaní

Impulzom bola kríza realitného trhu v USA, ktorá vznikla v dôsledku poskytovania rizikových hypoték skupine obyvateľstva s nižším životným štandardom. Banky ich získavali ponúkaním pôžičiek s nízkym úrokom. V procese schvaľovania hypoték rizikovej klientele však zlyhali nielen banky, ale hlavne ratingové agentúry. Ich úlohou je posudzovať platobnú schopnosť budúcich dlžníkov. Od solventných s označením AAA/Aaa až po nesolventných, zaradených do skupiny D. Nebolo však problémom za úplatok získať od ratingovej spoločnosti doklad o potrebnej výške príjmu. Banky brali tieto posudky ľahkovážne a spoliehali sa len na výsledky ratingov a údaje o dlžníkoch si už ďalej neoverovali. V priebehu 1 – 2 rokov však úroky začali rásť a dlžníci neboli schopní splácať.

Americký sen o bývaní sa začal rýchlo rozplývať a finančné trhy rúcať. Hypotekárne ústavy nemali z čoho poskytovať ďalšie úvery a návratnosť poskytnutých pôžičiek začala byť takmer nulová, investície do finančného sektora neprichádzali.  Klincom do rakvy pre viaceré finančné skupiny bolo oznámenie najväčšej francúzskej banky BNP Paribas, že viac nebude poskytovať peniaze na rizikové hypotéky z dôvodu nízkej likvidity. Investori a začali zbavovať rizikových podielov a akciové trhy v Európe, Ázii a USA sa začali prepadať.

Európa najprv kríze nevenovala pozornosť

Ekonomika EÚ sa prvej vlne finančnej krízy na jeseň 2007 vyhla bez väčších následkov. Finančné inštitúcie, ich produkty a ratingové agentúry však stratili svoju reputáciu. Európska komisia začala kritizovať nedbanlivé investičné praktiky, zlý manažment likvidity a nezodpovedné požičiavanie. K väčším ochranným opatreniam však nedošlo, pretože komisári boli nejednotní v otázke potreby väčšej transparentnosti trhu.

Svetová banka však avizovala, že nové krajiny únie ako Lotyšsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko ohrozuje deficit bežného účtu týchto krajín. Finančné problémy museli „hasiť“ aj v západnej Európe, kde napríklad britská národná banka Bank of England musela zachraňovať komerčnú banku Northern Rock, ktorá patrí medzi lídrov na trhu s hypotékami v Spojenom kráľovstve.

Prvé zmätky v Európe

Vplyv krízy na EÚ sa začal prejavovať najmä v eurozóne v prvom štvrťroku 2008. Globálna ekonomika sa začala spomaľovať a Komisia opatrne avizovala, že v roku 2008 treba očakávať nižší rast a vyššiu infláciu. EÚ začiatkom roku 2008 zažívala najvyšší rast cien za posledných 14 rokov. Začalo hroziť, že ceny ropy sa premietnu do vyšších miezd a únia sa dostane do inflačnej špirály. Európska centrálna banka však stále váhala znížiť úrokovú mieru.

Zlé hospodárske vyhliadky sa v druhom štvrťroku začali ešte viac prehlbovať. Vplyv na ne mala najmä oficiálna recesia v USA a rast cien ropy a energií. Európska ekonomika strácala istotu. Experti sa zhodovali, že dôvody zhoršujúcej sa ekonomickej situácie spôsobovala najmä globálna úverová kríza, ktorá sťažila prístup k zdrojom a naštrbila dôveru investorov, narastajúce svetové ceny potravín a ropy zasa sťažili život spotrebiteľom i výrobcom. Silné euro znevýhodňovalo európskych exportérov. Najväčšie problémy hlásila Veľká Británia a Španielsko v dôsledku otrasov na realitnom trhu. V auguste 2008 sa medzi predstaviteľmi únie začala čoraz častejšie spomínať hrozba recesie, ktorá bola počas prognóz v predchádzajúcich obdobiach neprípustná.

„Nový čierny pondelok“

Kríza začala naberať otáčky v pondelok 15. septembra 2008, kedy burza Wall Street zažila najväčší pokles od teroristických útokov 11. septembra 2001. Americká vláda vyhlásila, že nebude zachraňovať veľké finančné spoločnosti verejnými peniazmi a investičná banka Lehmann Brothers následne vyhlásila krach. Európska centrálna banka okamžite poskytla bankám 30 miliárd eur krátkodobých pôžičiek.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a aktuálny vodca EÚ vyhlásil, že treba nový finančný systém – regulovaného kapitalizmu.  Banky by podľa neho mali financovať rozvoj a nie zapájať sa do špekulatívnych operácií. Spôsob odmeňovania manažmentu bánk by ich nemal nútiť nepremyslene riskovať a tí, ktorí ohrozia úspory ľudí, by mali byť trestaní. Situácia na trhu začala mimoriadne negatívne vplývať na európsky priemysel a EÚ sa dostala do technickej recesie.

Opatrný krízový plán a podpora bánk

V októbri EÚ začala s opatrným krízovým plánom. Banky dostali príkaz, aby udržiavali väčšie kapitálové rezervy, aby sa vyhli riziku svojej nesolventnosti. Na minisummite „veľkej štvorky“ – Francúzska, Nemecka, Británie a Talianska – silné ekonomiky odmietli pristúpiť ku koordinovanému celoeurópskemu záchrannému balíku. V rovnakom čase sa však začali ozývať európske automobilky, ktoré žiadali Európsku komisiu o 40-miliardovú pomoc vo forme nízkourokových pôžičiek, pretože predaj áut začal rapídne klesať. Trh značne zneistili najmä rekordné prepady na akciových trhoch. Cenné papiere strácali hodnotu od Európy cez USA, Brazíliu, Japonsko po Rusko.

Po tom ako akcie niektorých veľkých bánk najmä vo Veľkej Británii klesli o 40 %, sa ministri financií dohodli, že zvýšia garancie individuálnych vkladov v bankách z 20,000 eur na 50,000 eur. Slovensko sa pridalo k viacerým členským štátom – Írsku, Nemecku, Rakúsku či Grécku – ktoré oznámili, že štát bude garantovať všetky vklady v bankách v plnej výške. Paralelne šesť centrálnych bánk sveta vrátane Európskej centrálnej banky koordinovane znížilo základnú úrokovú mieru o pol percentuálneho bodu. Akciové trhy to však neupokojilo.

Reforma svetového finančného systému

Európski lídri začali meniť názor a napríklad britský premiér Gordon Brown vyzval, aby sa podpísali pod jeho plán zásadnej reformy globálneho finančného poriadku, ktoré nazval nový „Bretton Woods“. Znamenal by koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré by už nemohli skrývať svoje transakcie.

Zbesilé vypredávanie na burze spôsobilo ďalšie prepady a oslabovalo svetové meny. Predpoveď Svetovej banky sa naplnila a Maďarsko sa stalo prvou európskou krajinou, ktorá musela pri snahe o zmiernenie finančného zmätku požiadať o pomoc Európsku komisiu. Tá mu poskytla pôžičku vo výške 12 miliárd eur. Lídri EÚ si uvedomili, že kríza už naplno zasahuje reálnu ekonomiku a treba konať koordinovane. Začalo sa diskutovať o stimulačnom pláne na prekonanie krízy.

Monitorovací výbor MH SR a 27 opatrení na prekonanie dôsledkov krízy

Ministerstvo hospodárstva SR vytvorilo monitorovací výbor, ktorý sleduje vplyv finančnej krízy na situáciu na Slovensku. Zároveň navrhlo 27 opatrení na prekonanie dôsledkov krízy, ktoré sa týkajú čerpania fondov EÚ na rozpočtovanej úrovni, prípravy PPP projektov i alternatívneho plánu financovania diaľnic, úspor na strane výdavkov verejnej správy, zvýšenia základného imania Eximbanky a SZRB, stavu poskytovania úverov malým a stredným podnikom, zefektívnenia aktívnych politík trhu práce, čerpania prostriedkov z Fondu prispôsobenia globalizácii na podporu hromadne prepustených pracovníkov,  podpora transferu inovatívnych technológií, podpory aplikovaného výskumu a inovácii a domácich podnikateľov, zintenzívnenia ofsetových programov, zavedenia systému rekreačných poukážok, prehodnotenia zákona o investičnej pomoci, spolufinancovania niektorých projektov z európskych zdrojov s Asociáciou komerčných bánk, vplyvu na dodávateľov elektriny,  plynu a tepla, aby svoje produkty ponúkali za primerané ceny, zvýšenia spotreby z domácich zdrojov a efektívneho využívania energií.

Recesia nastupuje, tlak sa stupňuje

Ekonomické prognózy už prestali byť pozitívne, ale ukázali holú pravdu. Hospodársky rast EÚ sa v roku 2009 zastaví silné ekonomiky Nemecko a Veľká Británia sú oficiálne v recesii. Spomedzi členských krajín bude najrýchlejšie rásť Slovensko.

Predstavitelia EÚ sa však nezhodli na vhodných finančných a ekonomických postupoch. Kľúčovým stretnutím bol Summit G20 na ktorom sa malo rozhodnúť o pláne globálnej finančnej reformy. Rozhodli, že už 31. marca 2009 sa rozšíri členstvo vo Financial Stability Forum (FSF) o niekoľko popredných rozvojových inštitúcií. Lídri sa dohodli na reforme brettonwoodskych inštitúcii, ktoré musia adekvátnejšie reagovať na meniacu sa ekonomickú rovnováhu.

Priemyselné odvetvia a najmä autovýroba sa však prepadávali čoraz hlbšie, pretože záujem spotrebiteľov klesal a rovnako aj výrobná aktivita. Recesia sa začala prehlbovať a zvyšoval sa tlak na Európsku centrálnu banku, aby poskytovala ešte lacnejšie pôžičky a tým by sa zvýšili investície. ECB nakoniec pristúpila na opätovné zníženie sadzby o pol percenta na 3,25 %.

Záchrana v podobe 200-miliardového balíka a európska nejednota

Čoraz viac sa začalo hovoriť o európskom stimulačnom balíku, ktorý mal pomôcť reštartovať ekonomiku. Lídri však boli opäť nejednotní a nechceli prijímať rovnaké opatrenia. Išlo najmä o koordinované zníženie DPH na 15 %, čo je najnižšia povolená hodnota v Únii. K tomuto kroku v rámci svojich záchranných opatrení pristúpila Veľká Británia. Proti bolo najmä Nemecko, lebo aj napriek problémom mali stále dostatok priestoru pri manévrovaní v rámci domáceho rozpočtu. Slovensko podľa slov premiéra Roberta Fica je zatiaľ pripravené znižovať DPH výberovo podľa segmentov.

Európska komisia nakoniec 26. novembra 2008 zverejnila plán na obnovu ekonomiky. Má hodnotu 200 miliárd eur a členské krajiny sa na ňom majú podieľať 1,5 % HDP. EÚ zároveň povolila odchýlky od striktných pravidiel o deficite rozpočtu. Na stimuláciu pracovného trhu odporučila trvalé zníženie DPH zo služieb náročných na ľudskú prácu a urýchliť finančné prostriedky pri čerpaní pomoci z Európskeho sociálneho fondu. Zároveň kladie dôraz na rozumné investície, ktoré by mali smerovať najmä na vývoj „čistých“ technológií. Súvisí to aj so stimulom automobilového priemyslu, ktorý dostane 5-miliardovú investíciu do rozvoja výroby ekologických áut, čím chce Komisia zvýšiť konkurencieschopnosť Európy na svetových trhoch.

Ekonomické ukazovatele trhajú rekordy. V negatívnom zmysle

Novembrové ekonomické ukazovatele, zverejnené v decembri však vyzerajú hrozivo. Počty nezamestnaných v eurozóne prudko stúpajú. Posledný mesiac priniesol najväčší medzimesačný skok za 15 rokov. Výrazné pády zasa zaznamenáva miera inflácie, ktorej medzimesačný pokles je najväčší od zavedenia eura. Viacerí analytici sa začínajú obávať deflácie, aj kvôli nestabilnej cene ropy. Dôkazom, že kríza čoraz viac nahlodáva ekonomickú situáciu členských krajín bolo koordinované zníženie úrokových sadzieb ku ktorému pristúpili viaceré európske banky. Švédska centrálna banka Riksbank znížila úrokovú sadzbu o 175 percentuálnych bodov na 2%, Anglická národná banka (Bank of England) o 100 bázických bodov na 2 %, čo je najmenej od roku 1951. Najväčšie zníženie za svoju existenciu uskutočnila aj Európska centrálna banka, ktorá sadzbu znížila o ďalších 75 percentuálnych bodov na 2,5 %.

„Zachráň sa, kto môžeš“

Silné ekonomiky postupne zverejňujú vlastné národné plány na ozdravenie ekonomiky. Napríklad Francúzsko vo výške 26 miliárd eur a Nemecko vo výške 31, milárd eur. Veľká Británia zaviedla dočasné opatrenia a viaceré daňové úpravy, ktorými chce zabezpečiť prísun čerstvých investícií, zaistenie pracovných miest a podporu malým a stredným podnikom.

Britská centrálna banka – Bank of England – predpovedá, že straty spôsobené krízou dosiahnu výšku približne 2,19 trilióna eur.

Kritický rok 2009

Začiatkom roka 2009 dosiahli mesačné ukazovatele, ktoré monitoruje Komisia medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi, najhoršie výsledky od roku 1985. Vlády plošne prijímali protikrízové opatrenia. Vlnu kritiky si osobitne vypočul francúzsky prezident Nicolas Sarkozy za uskutočnené kroky v snahe o ochranu automobilového priemyslu, ktorý dostal od vlády zvýhodnené pôžičky.

Komisia zároveň varovala pred znepokojujúcou úrovňou deficitu Francúzska, Lotyšska, Malty, Španielska, Grécka a Írska. Posledné dve menované krajiny vyzvala, aby s redukciou schodku začali hneď a nečakali na priaznivejší hospodársky vývoj.

Prvé tri mesiace roku 2009 boli pre členské krajiny mimoriadne ťažké. Hrubý domáci produkt eurozóny medzikvartálne klesol o 2,5 %. Negatívna hospodárska klíma sa začiatkom roka najviac podpísala na ekonomike Slovenska, ktorá prepadla o 11,2 %. Pod strmý pád ekonomiky sa podpísal prudký pokles zahraničného dopytu, ale aj plynová kríza a s ňou spojené obmedzenie hospodárskej výroby.

V priebehu prvého štvrťroku 2009  v eurozóne zaniklo dokopy 1,22 milióna pracovných miest. Počet zamestnaných medzikvartálne klesol o 0,8 % na 146,2 milióna. V máji 2009 Európska centrálna banka v snahe o zastavenie hospodárskeho poklesu znížila kľúčovú úrokovú sadzbu na najnižšiu úroveň vo svojej histórii – 1 %.

Polovica roka už priniesla prvé náznaky, že dochádza k obratu k lepšiemu. V druhom štvrťroku francúzske a nemecké hospodárstvo začali prvýkrát opäť rásť. Dve najväčšie európske ekonomiky sa vrátili do čiernych čísel, kde boli naposledy v prvom štvrťroku 2008.

Vplyvom krízy si väčšina štátov stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad úrovňou 3 % HDP. Na jeseň 2009, keď sa už hospodárska situácia začínala stabilizovať, Komisia členským krajinám stanovila termín, dokedy majú napraviť svoje verejné financie.  Slovensku a ôsmim ďalším stanovila rok 2013.

Vyhliadky na rok 2010 boli teda jasné – vlády čakalo uťahovanie opaskov. Úsporné opatrenia však neboli jedinou výzvou, ktorým Únia čelila. Musela sa pasovať s dlhovou krízou v eurozóne, ktorú odštartovalo „nevinné“ grécke falšovanie hospodárskych štatistík.

Pozície:

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory počas konferencie Ministerstva zahraničných vecí “Zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku” 17. marca vyhlásil: „Táto kríza je prvou globálnou krízou. Ani kríza v tridsiatych rokoch nebola globálnou krízou. Ďalej má multisektoriálny charakter. Neexistuje oblasť ekonomiky, ktorej by sa kríza nedotýkala. Nejde o klasickú cyklickú krízu, ide o krízu systémovú, ktorá je oveľa ťažšia na zvládnutie, lebo ide o krízu hodnôt. Je oveľa vyššia ponuka, ako dopyt na trhu. Okrem toho je to aj kríza dôvery – spotrebiteľskej, podnikateľskej, ktorá je najnižšia od konca druhej svetovej vojny a kríza dôvery vo vnútri finančného sektora. Nemyslím si však, že ide o krízu trhovej ekonomiky, lebo trh reaguje veľmi správne, ale nemilosrdne.“

Branislav Roman, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky na Regionálnej daňovej konferencii, ktorú usporiadala Americká obchodná komora 10. marca 2009 povedal: „Bankový sektor Slovenska bol nedávno reštrukturalizovaný a preto je zdravý. Očakávali sme však, že keďže naše hospodárstvo je orientované na export, úder príde odinakiaľ. Sme presvedčení, že slovenská vláda na krízu na Slovensku spôsobenú nedostatočným dopytom odpovedá v rámci všetkých svojich schopností. Veríme, že euro, ktoré sme prijali v poslednej chvíli pred tým, ako naplno prepukli problémy, nám pomáha, aby dôsledky neboli ešte horšie. Vládne opatrenia sa snažia vytvoriť pre biznis vhodné podmienky aj napriek kríze – znižovaním administratívnych prekážok či pomoc pri snahe o získanie úverov.“


Ďalší vývoj témy môžete sledovať v súboroch liniek:

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA