Kolo rokovaní z Doha

Doha
https://euractiv.sk

Pozadie

Po päť rokov trvajúcich rozhovoroch sa kolo rokovaní z Doha, zamerané na liberalizáciu svetového obchodu a rozšírenie prínosov globalizácie pre rozvojové krajiny, skončilo kvôli neschopnosti dosiahnuť kompromis o poľnohospodárskych dotáciách a znižovaní dovozných ciel.

V novembri 2001 začali rokovania v hlavnom meste Kataru – Doha o rozvojovej agende na podnet ministrov členských štátov WTO. Nasledovné rokovania sa konali:

  • Rok 2003 v Cancúne: rozhovory boli zamerané na dosiahnutie dohody o zámeroch kola, ale zlyhali kvôli silnému rozporu v záležitostiach poľnohospodárstva medzi krajinami Severu a Juhu. Rozvojové národy sa posilnili, vytvorili dve vyjednávacie skupiny: G20 pozostávajúcu z rozvojových krajín so stredne vysokými príjmami a G90 združujúcu chudobnejšie rozvojové krajiny, ktoré nakoniec predloženú dohodu odmietli kvôli nepriaznivým podmienkam.
  • Rok 2004 v Ženeve: členské krajiny WTO odsúhlasili základný rámec pre pokračovanie rozhovorov, tzv. „Júlovú rámcovú dohodu". EÚ, USA, Japonsko a Brazília súhlasili s elimináciou dotácií na všetky vyvážané poľnohospodárske produkty, s redukciou trh poškodzujúcich dotácií a so znížením colných bariér. Rozvojové národy pristúpili na redukciu ciel na vyrábané tovary s právom chrániť kľúčový priemysel.
  • Rok 2005 v Hong Kongu: pôvodným zámerom bolo uzatvoriť konečnú dohodu práve na tejto konferencii, ale vďaka minimálnemu pokroku to nebolo možné. Namiesto toho uzavreli dohodu bohaté národy, v ktorej stanovili kvóty a bezcolný dovoz na produkty zo všetkých najmenej rozvinutých krajín (Least Developed Countries – LDC). Rok 2013 určili ako konečný termín na elimináciu dotácií na vývoz poľnohospodárskych produktov.
  • Rok 2006 v Ženeve: keďže posledné rokovania v júli 2006 opäť nepriniesli dohodu o redukcii dotácií v poľnohospodárstve a znížení ciel, šéf WTO Pascal Lamy oficiálne ukončil kolo rokovaní z Doha.

Toto nie je prvýkrát, čo rokovania WTO skolabovali. Rokovania sa nevyhnutne skomplikovali kvôli právu veta, ktoré má každý členský štát pri konečnej dohode. Uruguajské kolo rokovaní, ktoré začalo v roku 1986 a ktoré viedlo v roku 1995 k nahradeniu Všeobecnej dohody o obchode a clách (General Agreement on Tariffs and Trade – GATT) Svetovou obchodnou organizáciou (World Trade Organization – WTO), bolo zastavené na viac ako rok (1990) kvôli antagonizmu medzi EÚ a USA. Napriek tomu nebolo toto kolo nikdy oficiálne zastavené.

V súčasnosti nie je jasné, kde a či bude vôbec Doha pokračovať. Úspešný koniec je v súčasnej situácii vysoko nepravdepodobný, pretože široká právomoc v oblasti obchodu udelená v roku 2002 americkému prezidentovi Georgovi W. Bushovi Zákonom o podpore obchodu (Trade Promotion Act – TPA) vyprší v júli 2007. Po tomto dátume Kongres USA opäť nadobudne právomoc prijímať dodatky k obchodným dohodám, ktoré mu budú predložené, a tým bude pre ostatných členov WTO menej príťažlivé zúčastňovať sa rokovaní, keďže si nebudú môcť byť istí, že od USA obdržia nejaké konkrétne záväzky. Americká vláda už naznačila možné predĺženie platnosti TPA, aby tak uľahčila uzatvorenie konečnej dohody. Zákon v súčasnosti umožňuje americkému prezidentovi vstupovať do medzinárodných obchodných rokovaní a uzatvárať mnohostranné dohody bez zdĺhavej asistencie Kongresu.

Otázky

Kľúčovými hráčmi v rokovaniach bola skupina G6: Brazília a India (reprezentujúce skupinu G20), EÚ a USA, Austrália (reprezentant Cairnskej skupiny poľnohospodárskych exportérov) a Japonsko (zastupujúce skupinu G10 čistých poľnohospodárskych importérov). Hlavnými bodmi ich diskusií boli:

Prístup na trh s poľnohospodárskymi produktami

USA majú v súčasnosti oveľa nižšie clá ako EÚ, či vyspelejšie rozvojové ekonomiky. Preto požadovalo 90% redukciu najvyšších poľnohospodárskych ciel a priemerné zníženie ciel o 66% pre rozvinuté krajiny. Zatiaľ čo EÚ súhlasila, že zlepší svoju pôvodnú ponuku (o 39% redukciu ciel) a priblíži sa návrhom skupiny G20, ktorá požadovala 54%, USA sa s touto ponukou neuspokojili.

USA obvinili EÚ z používania citlivých produktov na vyváženie nového prístupu na trh, ktorý ponúkla, pretože EÚ si chcela udržať vysokú úroveň ochrany na 8% svojich poľnohospodárskych produktov. EÚ trvala na tom, že už teraz je veľmi otvorená poľnohospodárskemu exportu z rozvojového sveta. Argumentovala tým, že poskytuje bezcolný a bezbariérový prístup 50 krajinám LDC na svoj trh vďaka svojmu systému Všetko okrem zbraní (Everything but Arms) a absorbuje viac poľnohospodárskych komodít z LDC ako celý zvyšok priemyselne rozvinutých krajín sveta spolu.

Poľnohospodárske dotácie

Aj napriek tomu, že poľnohospodárstvo tvorí len 8% z objemu svetového obchodu, predstavuje hlavný zdroj príjmu pre 2,5 mld ľudí, najmä z rozvojových krajín. Farmári z chudobných krajín však nie sú schopní konkurovať silne dotovaným exportom z EÚ, USA a Japonska.

EÚ súhlasila so znížením svojich celkových trh narúšajúcich dotácií (overall trade-distorting subsidies – OTDS) o 75%, tak ako to požadovala skupina G20. To by znamenalo redukciu OTDS z úrovne €58,1 mld v roku 2004 na €28 mld v budúcnosti.

Návrh USA na redukciu ich OTDS o 53% by znížilo limit, ktorý povoľujú pravidlá WTO z $48,2 mld na $22,7 mld, ale EÚ a skupina G20 sa sťažovali, že by to v skutočnosti mohlo viesť k nárastu poľnohospodárskych dotácií v USA, keďže v roku 2005 bolo v skutočnosti v týchto platbách vyplatených len $19,7 mld. Požadovali zníženie minimálne o 60% a 75%, ale USA túto požiadavku odmietli.

Prístup na trh priemyselných produktov

Rokovania o liberalizácii obchodu s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA) začali spoločne EÚ a USA, ktoré chceli získať prístup na obrovské trhy Číny a Brazílie. V tom istom čase sa rozvojové krajiny snažili uchrániť svoj mladý priemysel a zároveň si zachovať prednostný prístup na trhy bohatých krajín.

Vyjednávači sa nakoniec zhodli, že priemyselné clá by mali byť znížené na základe tzv. „švajčiarskeho pravidla“, ktoré ukladá najvyššie škrty v najvyšších clách a prijatie colného stropu. Nedohodli sa však na štruktúre redukčného vzorca, ani na úrovni maxima. EÚ a USA navrhli, že maximálna sadzba na priemyselné výrobky by mala byť 10% pre vyspelé a 15% pre rozvojové krajiny. Rozvojové krajiny pre seba chceli 30%-ný strop.

EÚ bola pripravená na okamžitý colný strop 20% pre rozvojové krajiny, ale USA naďalej trvali na maximálnom rozdiele vo výške 5 percentuálnych bodov medzi koeficientami vyspelých a rozvojových krajín.

Služby

Ambiciózna dohoda o liberalizácii služieb bola pre EÚ kľúčová, pretože trh so službami tvorí 75% jej ekonomiky. Zlepšenie obchodu so službami by prispelo aj k rozvoju takých oblastí, akými sú napríklad doprava, IT a telekomunikácie, bankovníctvo a poisťovníctvo, ktoré sú chrbtovou kosťou rastúcej ekonomiky.

Obchod so službami je značne obmedzený. Brzdia ho najmä obmedzenia zavedené členskými krajinami, akými sú napríklad technické štandardy alebo licenčné požiadavky a procedúry.

Podľa štúdie CEPII by rozvojové a vyspelé krajiny rovnako profitovali z 25% zníženia bariér v službách ako zo 70% zníženia ciel v poľnohospodárstve na Severe a 50% na Juhu. Svetová banka odhaduje, že rozvojové krajiny by mohli každoročne získať takmer $900 mld z eliminácie svojich bariér v obchode so službami.

Podpora obchodu

Mnohé štúdie ukazujú, že podpora obchodu je hra, v ktorej získa každý („win-win game"). Väčšia transparentnosť a jednotné procedúry na hraniciach môžu priniesť dvojnásobný rast HDP v porovnaní s colnou liberalizáciou, najmä pre rozvojové krajiny.

Pozície

„Zmeškali sme veľmi dôležitú príležitosť dokázať, že multilateralizmus funguje“, povedal generálny riaditeľ WTO Pascal Lamy. Zároveň povedal, že zlyhanie znamená stratenú možnosť integrovať zraniteľnejších členov do medzinárodného obchodu – „nádej pre rast a zmiernenie chudoby". Lamy varoval pred negatívnym dopadom na svetovú ekonomiku a potenciálnym oživením protekcionizmu. Po zastavení kola rokovaní vyhlásil: „Dnes sú tu len porazení".

Európsky komisár pre obchod Peter Mandelson obvinil zo zlyhania rokovaní USA, keď povedal: „Doha prehráva boj s časom… pokiaľ prezident Bush nepresvedčí Kongres, aby obnovil jeho právomoc vyjednávať, existujú len malé vyhliadky na uzatvorenie dohody". Členov WTO vyzval, aby „krajinám tretieho sveta, ktoré sú najviac v núdzi zaručili, že sa nestanú obeťou neschopnosti WTO dosiahnuť dohodu… Mali by sme z agendy vytiahnuť… značný rozvojový balík a predložiť ho“.

Predstavitelia USA povedali, že vina leží inde. Americká obchodná zástupkyňa Susan Schwab povedala: „Včera sa ukázalo, že dohskú agendu (o nižšej miere otvorenia trhov) stále preferuje viac účastníkov“.

Predstavitelia európskeho obchodu na margo zlyhania rozhovorov povedali, že možnosti pre rast v Európe a v rozvojových krajinách sa zredukovali a to môže viesť k zvovuoživeniu bilaterálnych prístupov v obchode a nárastu nákladov pre firmy.

Oxfam zdôraznil obrovské náklady spojené s ďalším zdržaním, keďže „EÚ a USA môžu naďalej slobodne subvencovať svojich najväčších poľnohospodárskych producentov a pokračovať v dumpingu, zatiaľ čo rozvojové krajiny budú bojovať o prežitie svojich farmárov a preniknutie na bohaté trhy severných krajín". Hovorí, že aj EÚ, aj USA musia „urobiť zásadné zmeny vo svojich ponukách", aby prispeli k naplneniu cieľov rozvojového programu.

Ostatné mimovládne organizácie, ktoré zaujímajú voči voľnému obchodu kritickejšie stanoviská, vnímajú kolaps rokovaní ako dobrú správu pre chudobných tohto sveta a pre životné prostredie. Svetových lídrov vyzývajú, aby využili túto možnosť a vybudovali „nový svetový obchodný systém založený na spravodlivosti a udržateľnosti“.

Peter Šťastný (EPP-ED), člen výboru EP pre obchod, v interview pre EurActiv na margo možnosti zlyhania rokovaní kola z Doha povedal: "Bude to veľmi veľká škoda. Najviac na to doplatia rozvojové krajiny. Aj s takto nepríjemným výsledkom sa však štáty vysporiadajú. Multilaterálnu obchodnú dohodu, o ktorú sa v Kole rokovaní z Doha snažia, nahradí množstvo bilaterálnych a regionálnych dohôd, ktoré neskôr vyústia do jednej multilaterálnej dohody pod WTO. Stratí sa však veľa času a množstvo príležitostí pomôcť najchudobnejším rozvojovým krajinám čo najskôr. Verím, že k takémuto scenáru nepríde."

Nasledujúce kroky

  • 31. júla 2007 vyprší v USA Zákon o podpore obchodu (TPA).
  • Nie sú stanovené ani ďalšie konečné termíny, ani dátum, kedy sa opätovne naštartujú rokovania v rámci WTO.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA