Nová európska zmluva – v ústrety viacrýchlostnej Únii?

Všetky členské štáty, okrem Británie a Českej republiky, sa dohodli na novej zmluve, ktorá má sprísniť fiškálnu disciplínu a prehĺbiť hospodársku integráciu, čo má prispieť k záchrane európskej meny.

Fiškálna zmluva, fiškálny pakt
Fiškálna zmluva, Zdroj: TASR, AP Photo/Francois Lenoir
  • 8. – 9. december 2011– európski lídri sa dohodli na novej zmluve o rozpočtovej disciplíne v eurozóne. Británia uplatnila veto.
  • Koniec decembra 2011 – fórum tvorené stovkou delegátov pracovalo na texte zmluvy.
  • 30. január 2012 – s finálnym znením zmluvy súhlasilo 25 z 27 členských štátov (okrem Veľkej Británie, odmietla aj Česká republika)
  • 2. marec 2012 – lídri podpísali fiškálnu zmluvu.
  • 13. apríla 2012 Portugalsko ako prvé ratifikovalo fiškálnu zmluvu.
  • 31. mája 2012 – Írske referendum o fiškálnej zmluve.
  • Koniec roka 2012 – predpokladaný koniec ratifikačného procesu na národnej úrovni.
  • 18. decembra 2012 – Národná rada SR zmluvu odobrila.
  • 1. januára 2013 fiškálna zmluva vstúpila do platnosti.
  • 11. januára 2013Slovensko dokončilo ratifikáciu fiškálnej zmluvy podpisom prezidenta Ivana Gašparoviča.

Pod tlakom Nemecka sa európski lídri dohodli na skoncipovaní novej zmluvy na sprísnenie fiškálnej disciplíny v eurozóne a prehĺbení hospodárskej integrácie. Tadiaľ podľa nich vedie cesta riešenia dlhovej krízy.

Spomedzi 27 členských krajín sa ako prvá odmietla pripojiť – Veľká Británia. Premiér David Cameron sa pre Londýn snažil získať výnimky, ktoré zvyšok odmietol akceptovať. Išlo najmä o reguláciu finančných trhov a služieb.

Zvyšok sa rozhodol vykročiť vpred aj napriek britskému vetu. Dohoda má podobu medzivládnej zmluvy mimo právneho rámca EÚ.

Zatiaľ sa nehovorí o tom, čo sa stane, pokiaľ niektorá z krajín eurozóny zmluvu na národnej úrovni neschváli. Ide o rezonujúcu otázku najmä v prípade Írska, kde bude predmetom referenda. Vzhľadom na írske nie Lisabonskej zmluve v minulosti, je veľmi ťažké odhadnúť, ako sa Íri postavia k tomuto dokumentu. Podľa predbežných odhadov prekážky môžu nastať aj vo fínskom parlamente.

Hospodárska únia

Lídri sa rozhodli zamerať aj na jednu zo základných slabostí menovej únie, ktorej chýba silná hospodárska únia. Berlín to považuje za základnú podmienku zavedenia spoločných európskych dlhopisov.

Podľa záverov summitov bude tento proces založený na posilnenom riadení na zaistenie fiškálnej disciplíny a hlbšej integrácie na vnútornom trhu a tiež posilnenom raste, konkurencieschopnosti a sociálnej kohézii.

Kým bude kríza trvať, summity budú aj každý mesiac, aby sa riešili nezrovnalosti týkajúce sa dôchodkových reforiem, politiky práce a daní. FrancúzskoNemecko v liste pred summitom uviedli, že opatenia v rámci hospodárskeho piliera sa budú týkať aj pracovných trhov a finančnej regulácie.

Zaoberať sa budú aj existujúcimi návrhmi – na spoločný konsolidovaný základ korporátnej dane (CCCTB) a zavedenie dane z finančných transakcií. Proti obom vystupujú Briti a Íri.

Hlavy štátov a vlád si uvedomujú, že ide o veľmi citlivé otázky a preto chcú viac využívať mechanizmus posilnenej spolupráce, ktorá menším skupinám krajín umožňuje integrovať sa v oblastiach spoločného záujmu.

25 z 27

Lídri Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii podpísali 2. marca. Platnosť nadobudne po tom, čo ju ratifikuje 12 krajín eurozóny.

Výnimku (opt-out) z medzivládnej zmluvy má už od decembra 2011 Veľká Británia. Česká republika v januári 2012 informovala, že sa k zmluve možno pridá v neskoršej fáze. Český premiér Petr Nečas ostatných kolegov totiž informoval, že v súčasnosti nemá mandát na podpis fiškálnej zmluvy vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v krajine.

Praha však podľa premiéra víta, že fiškálny pakt má inkluzívny charakter, čiže zostáva otvorený pre ďalších členov v budúcnosti. "Chcem zdôrazniť, že zdravie eurozóny je v našom záujme. Veci, ktoré sú uvedené vo fiškálnom pakte má vláda Českej republiky uvedené vo svojom programovom vyhlásení od leta 2010 a bude ich zavádzať do praxe či fiškálny pakt vznikne alebo nie," povedal podľa TASR po ukončení summitu český premiér počas stretnutia s novinármi.

Po ratifikácii zavedie nové pravidlá o vyrovnanom rozpočte, automatický mechanizmus na zavedenie nevyhnutných korekčných opatrení, pravidlo neakumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy (PPP projekty), povinnosť podávania predbežných správ o emisiách dlhopisov členských štátov, programy ekonomického partnerstva či pravidelné stretnutia lídrov eurozóny minimálne dvakrát ročne.

Členské štáty budú musieť v priebehu jedného roka do národných právnych systémov zakomponovať pravidlo o vyrovnanom rozpočte na ústavnej alebo ekvivalentnej úrovni, pričom štrukturálny deficit nebude môcť presiahnuť 0,5 % nominálneho HDP. Ak by došlo k porušeniu tohto pravidla, nastúpi korekčný mechanizmus.

Transpozíciu vyrovnaného rozpočtu bude kontrolovať Súdny dvor EÚ. Jeho rozhodnutia budú pritom záväzné a môžu viesť k pokute do výšky 0,1 % HDP, ktorá sa bude vkladať do tzv. trvalého eurovalu – Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM).

Rozhodnutie o začatí konania pri nadmernom deficite či uvalení sankcií bude na základe reverznej kvalifikovanej väčšiny.

Do preambuly zmluvy bol zakotvený aj 60-percentný limit pre dlh. Náprava má prebiehať podľa procedúry stanovenej v reformovanom Pakte stability a rastu.

Na každom eurosummite sa potom budú zúčastňovať aj tie nečlenské krajiny eurozóny, ktoré ratifikujú novú zmluvu a budú tak môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, čo sa budúcnosti eurozóny týka.

Otázky jednotného trhu budú výsostne spadať pod 27 krajín EÚ, otázky konkurencieschopnosti budú predmetom Euro plus (25 krajín, ktoré potvrdili pripravenosť ratifikovať zmluvu), 17 krajín sa bude venovať zvýšenej konvergencii a udržateľnosti spoločnej meny.

Ratifikácia – írske referendum

Všetky krajiny, ktoré sa k paktu zaviazali, budú potrebovať požehnanie národných parlamentov. Íri o pristúpení krajiny k fiškálnej zmluve rozhodnú v referende. Informoval o tom premiér Enda  Kenny po konzultácii s právnym poradcom vlády, ktorý potvrdil nutnosť vypísať referendum.

Krajina sa po prepade vlani vrátila späť na dráhu rastu a darí sa jej plniť ciele stanovené v záchrannom programe. Najmä podnikatelia upozorňujú na to, že referendum by mohlo vládu odkloniť od hospodárskych priorít. Náklady na financovanie krajiny od júla na sekundárnych trhoch klesli a v súčasnosti sa pohybujú na najnižšej úrovni od požiadania o pomoc.

Odmietnutie zmluvy by však tento vývoj mohlo zvrátiť. Dublin by totiž v prípade núdze nemohol čerpať pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Írsko bolo prvým klientom dočasného eurovalu EFSF, ktorý ESM nahradí už tento rok a nie až v polovici budúceho roka ako bol pôvodný plán.

Írsko chce už koncom tohto roka opäť vydať dlhopisy a samo získavať prostriedky na finančných trhoch. V roku 2014 potrebuje pokryť záväzky vo výške 20 miliárd eur. Odborníci však upozorňujú, že Dublin ešte bude potrebovať aj paralelné externé financovanie. 

Vicepremiér Eamon Gilmore pripustil, že krajina síce chce ukončiť záchranný program bez toho, aby sa musela napojiť na financovanie ESM, nástroj však hrá významnú úlohou pri získavaní opätovnej dôvery trhov v budúcnosť krajiny.

Portugalci ratifikovali ako prví

Ako prvé fiškálnu zmluvu ratifikovalo 13. apríla 2012 Portugalsko. Z celkovo 230 poslancov v jej prospech hlasovalo 204, z toho 132 z vládnej Konzervatívnej strany a 72 z opozičnej Socialistickej strany. Proti bolo 24 zákonodarcov z troch krajne ľavicových strán, ktorí žiadali referendum o pristúpení Portugalska k zmluve. Dvaja poslanci sa zdržali.

Práve Portugalsko je jednou z krajín, ktoré sú v epicentre problémov. Od roku 2011 čerpá 78-miliardovú medzinárodnú pomoc od EÚ a MMF. „Zmluva predstavuje naše odmietnutie zopakovať chyby minulosti,“ vyhlásil premiér Pedro Passos Coelho.

Íri v referende hlasovali za fiškálnu zmluvu

Za 50-percentnej účasti sa v májovom referende v jej prospech vyjadrilo 60 % Írov. Podľa vládnej kampane v hre bola možná strata investícií, ktoré krajina nevyhnutne potrebuje na to, aby si zabezpečila dostatok financovania a mohla úspešne zavŕšiť medzinárodný záchranný program.

Premiér Enda Kenny po zverejnení výsledkov referenda vyhlásil, že toto rozhodnutie posilní pozíciu krajiny v hnutí za agresívnejšie opatrenia na podporu  rastu. „Opakovane tvrdím, že len samotné rozpočtové pravidlá nestačia na prekonanie hospodárskej krízy, ktorej čelí Európa. Musia ísť ruka v ruke so skutočným a konkrétnym programom pre rast Európy,“ povedal vo svojom televíznom prejave.

Podporením fiškálnej zmluvy si Írsko zabezpečilo prístup k financovaniu z trvalého eurovalu (ESM).

Vstup do platnosti a slovenská ratifikácia

Fiškálna zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 2013, vzhľadom na to, že bola splnená podmienka, aby ju dovtedy ratifikovalo minimálne 12 členov eurozóny. K 31. decembru 2012 tak urobilo presne 12 – Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Írsko, Rakúsko, Slovinsko, Grécko, Fínsko, CyprusEstónsko.

Národná rada SR zmluvu odobrila 18. decembra 2012 pomerom hlasov 138 za, dvaja poslanci sa zdržal (Zsolt Simon, Most-Híd a Helena Mezenská, OĽaNO), jeden zákonodarca nehlasoval. Slovensko ratifikačný proces úplne dokončilo v piatok 11. januára 2013 podpisom prezidenta Ivana Gašparoviča.

Pozície:

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po decembrovom summite uviedla, že Únia novou fiškálnou dohodou začala riešiť základné príčiny, ktoré viedli ku kríze. „Dnes sme ukázali, že sme sa poučili z chýb v minulosti,“ zdôraznila a dodala, že EÚ sa dala do pohybu a krok za krokom buduje dôveru v spoločnú menu. Poukázala však, že Veľká Británia si uvedomuje, že tiež je od stability eura rovnako závislá ako ostatné krajiny. „Všetci sme na jednej lodi,“ vysvetlila a zároveň dodala, že európski lídri dosiahli prelomovú dohodu, ktorá zaručí stabilitu eura a Únie.

Ratifikácia by v Nemecku nemala byť problémom. V Nemeckom spolkovom sneme (Bundestag) aj Spolkovej rade (Bundesrat) by ju mali prijímať na základe jednoduchej väčšiny. Referendum nie je v pláne. Opoziční socialisti i Zelení, zatiaľ podporujú politiku kancelárky na záchranu eura.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po summite uviedol, že urobil všetko pre to, aby sa k pridala aj Británia. „Je jasné, že teraz po summite máme dve Európy. Jednu, ktorá chce viac solidarity medzi jej členmi a reguláciu a druhú, ktorá sa drží iba logiky jednotného trhu.“ Na adresu britských požiadaviek povedal: Chcem dodať, že britské požiadavky týkajúce sa finančných služieb neboli akceptovateľné. Kríza vzišla z deregulácie finančníctva. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby sme sa toho ďalej držali. Európa potrebuje viac regulácie.“

Výsledok ratifikácie vo Francúzsku však istý nie je najmä pre júnové prezidentské voľby. François Hollande, socialistický kandidát, ktorý vedie v prieskumoch verejnej mienky avizoval, že ak vyhrá, bude sa snažiť o otvorenie zmluvy.

Írska ministerka pre európske záležitosti Lucinda Creightonová uviedla, že Dublin a mnohé ďalšie štáty očakávali, že Európska centrálna banka po summite zaujme proaktívnejší prístup k dlhovej kríze a začne výraznejšie intervenovať. Podľa Creightonovej v jej vláde panujú veľmi vážne obavy z toho, že sa k zmluve pripojí len 26 štátov. „Našou absolútnou preferenciou je dohoda na úrovni 27,“ zdôraznila. Zároveň dodala, že je jej ľúto, ako sa rozhodla Británia, ale vyjadrila nádej, že sa podarí udržať úzku spoluprácu s Londýnom v otázkach týkajúcich sa európskych záležitostí. Podľa ministerky írski predstavitelia budú robiť všetko pre to, aby sa im podarilo získať pri vyjednávaniach priestor aj pre Britániu. „Našou povinnosťou je nájsť spôsob ako Britániu znovu zapojiť do diskusií. Pokúsime sa to dosiahnuť a dúfame, že pôjde o spoločný cieľ.“

Írsky minister financií Michael Noonan uviedol, že sa ešte nedá povedať, či Írsko vyhlási referendum. „V tomto prípade prichádzame k veľmi jednoduchej otázke: chcete pokračovať s eurom alebo nie? Keď budú Íri čeliť tejto otázke, myslím si, že referendum skončí úspechom.“

Výsledok ratifikácie medzivládnej zmluvy môže byť neistý aj na Slovensku, vzhľadom na parlamentné voľby 10. marca. Jej schválenie si zrejme bude vyžadovať jednoduchú väčšinu. Predstavitelia naprieč celého politického spektra sa zhodujú na potrebe posilnenia fiškálnej disciplíny a dohľadu nad krajinami, ktoré pravidlá porušujú.

Strana Sloboda a solidarita (SaS) je však proti plánom na väčšiu fiškálnu centralizáciu v EÚ. Ak by bolo nutné vzdať sa viac suverenity, bude trvať na referende. Robert Fico, líder hlavnej opozičnej strany SMER-SD vyhlásil, že podporuje fiškálnu disciplínu v EÚ a vyzval súčasné majoritné vládne strany, aby svoj postoj nezmenili v prípade, že v marci prehrajú.

  • Mimo eurozóny

Britský premiér David Cameron: „Chceme, aby sa krajiny eurozóny spojili a riešili svoje problémy. Ale mali by sme to dovoliť v rámci úniových zmlúv v prípade, že bude jasne ochránený vnútorný trh a ďalšie kľúčové britské záujmy. Bez týchto zábezpek je lepšie nemať zmluvu v rámci zmluvy, ale aby krajiny mali svoje osobitné dohody."

Dánska premiérka Helle Thorning-Schmidtová uviedla, že sa pokúsi zabezpečiť schválenie novej fiškálnej dohody. V súčasnosti sa návrhom zaoberajú príslušné výbory parlamentu. Či bude nutné referendum, tiež ešte nie je jasné. Podľa prieskumu verejnej mienky sa v jeho prospech vyslovilo až 53,9 % a 22 % si myslí, že fiškálna dohoda vyrieši krízu.

Maďarsko a Česká republika s pripojením mierne váhajú pre obavy zo siahnutia na daňovú suverenitu. „Podporujeme riešenia, ktoré budú viesť k stabilizácii eurozóny,“ uviedol český premiér Petr Nečas, pričom sa odvolával na závislosť svojej krajiny od exportu do západnej Európy. „Sme však presvedčení, že daňová harmonizácia by pre nás neznamenala nič dobré,“ dodal.

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že stredná Európa má potenciál stať sa nekonkurencieschopnejším regiónom v Európe, keď prekoná súčasnú krízu. „Jediná možná spolupráca v eurozóne je taká, ktorá nepoškodí maďarskú konkurencieschopnosť.“

  • Európske inštitúcie

Mario Draghi, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) výsledky summitu vnímal pozitívne. Dohoda na novej zmluve je podľa neho „veľmi dobrým výsledkom pre členov eurozóny“. „Má blízko k dobrej fiškálnej dohode, a bude základom pre viac disciplíny, ekonomickej politiky krajín s eurom a je isté, že v súčasnej situácii pomôže.“

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy po summite uviedol, že cieľom fiškálnej dohody je posilniť fiškálnu disciplínu, zaviesť automatickejšie sankcie a prísnejší dohľad nad eurozónou. Nepovedal však, ako bude pakt stimulovať rast alebo ako zlepší solidaritu medzi členmi eurozóny. Verí, že sa pridá čo najviac štátov. „Som optimistický, pretože viem, že budeme veľmi blízko ku 27. Naklonených je 26 lídrov. Uvedomujú si, že euro je spoločným dobrom.“

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso zdôraznil, že je nevyhnutné posilniť rozpočtovú disciplínu, ale nesmie sa zabúdať aj na štrukturálne reformy na stimulovanie rastu a zamestnanosti.

Európska ľudová strana (European People ‘s Party, EPP), najväčšia politická skupina v Európskom parlamente tvrdí, že prísnejšia rozpočtová disciplína posilní dôveryhodnosť eurozóny.

Nemecký europoslanec Elmar Brok však varoval pred rizikami spojenými s ratifikáciou a odporučil dvojstupňový prístup.. To znamená, že opatrenia na sprísnenie fiškálnej disciplíny treba implementovať aj do existujúceho protokolu zmluvy o procedúre pri nadmernom deficite.

Za rizikové označil aj možné nové rozdiely, ktoré môžu medzi krajinami vzniknúť. „Je dôležité, aby sa zapojilo toľko krajín, koľko to len bude možné. Ďalej je nevyhnutné zotrvať v rámci existujúcich inštitúcií Spoločenstva a nebudovať nové štruktúry. Len potom budeme môcť veriť, že zástancovia novej euro zmluvy nemajú na mysli medzivládnu Európu, ktorá znamená menšie schopnosti konať.“

Líder EĽS v Parlamente Joseph Daul tvrdí, že summit nastolil otázku, aké je miesto Veľkej Británie v Európskej únii. „Táto izolácia ukazuje, že ich koaličná vláda považuje Európsku úniu len za priestor voľného obchodu, bez žiadnej snahy o solidaritu a zodpovednosť voči svojim partnerom. Myslím si, že treba zvážiť britský rabat. Peniaze našich daňových poplatníkov treba využívať na iné veci ako odmeňovanie sebeckého a nacionalistického správania sa.“

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) si myslí, že riešiť pálčivé otázky, ktoré sa týkajú celej EÚ je jednoznačne vhodnejšie riešiť komunitárnou metódou a nie prostredníctvom medzivládnych dohôd. Takéto riešenia majú potom väčšiu demokratickú legitimitu, pretože táto metóda dáva možnosť zapojiť sa všetkým európskych inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu a národných parlamentov. „Británia pri hájení svojich vlastných záujmov počas pre Úniu turbulentnej situácie potrebnú jednotu narušuje, čo prirodzene spôsobilo značné sklamanie medzi ostatnými štátmi“, hovorí Mikolášik.

„Je poľutovaniahodné, že opäť – ako toľkokrát v minulosti – sme nedokázali byť jednotní“, hodnotí slovenský europoslanec Alajos Mészáros (EĽS, SMK). Inej cesty ako medzivládnou zmluvou kvôli postoju Británie niet, konštatuje. Osobne ale preferuje nadnárodné, resp. európske riešenia a to aj vtedy ak by to viedlo k „federalizácii Únie“. „Ja sa toho osobne neobávam, pretože ekonomické riadenie EÚ nie je možné bez intenzívnejšej harmonizácie trhu, výroby a hospodárskej resp. finančnej politiky.“

Tragicky nevidí postoj Londýna ďalší zo slovenských europoslancov zo skupiny EĽS Peter Šťastný (EĽS, SDKÚ-DS), ktorého Cameronov postoj „nijako neprekvapil“. Je presvedčený, že riešenie sa rozhodne nájde. Z krízy podľa neho vyjdeme silnejší a jednotnejší, už len preto, že nevidím žiadnu lepšiu alternatívu“.

Že sa nerysuje iná reálna alterantíva si myslí aj slovenská europoslankyňa Edit Bauer (EĽS, SMK). Hoci výsledky summitu považuje za krok vpred. "Pravdepodobne je to cesta, ktorá bude ťažká a zďaleka nie sme na jej konci," konštatuje. 

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) vníma postoj Británie ako varovanie, ktoré ukazuje, že ochota pomôcť susedovi má svoje hranice. Zároveň ukazuje, že ak sa pri plánovaní vážnych rozhodnutí ignorujú národné záujmy členských štátov – odvolávajúc sa na „komunitárnu metódu“ – Únia stráca podporu svojich členov.

Kategoricky nesúhlasí s vytváraním tzv. dlhovej únie, ktorá by vznikla, ak by sa zaviedli eurobondy a došlo k zmene štatútu Európskej centrálnej banky na veriteľa poslednej inštancie. Podľa Záborskej je potrebné nájsť rovnováhu medzi zodpovednosťou členských štátov za hospodárenie a solidaritou v prípade, že hrozí rozvrat ekonomického a sociálneho poriadku v niektorom z členských štátov.

Ostrejšie voči Británii vystúpil za Progresívnu alianciu socialistov a demokratov jej predseda Martin Schulz. "Britský premiér nechcel väčšiu reguláciu finančných trhov, čo je neprijateľné, pretože práve finančné trhy, špekulanti z londýnskej City sú tými, kto nás uvrhli do krízy …“. Pokiaľ ide o závery summitu, podľa Schulza by mal  Európsky parlament predložiť alternatívne návrhy na zabezpečenie stability v Európe, väčšieho rastu, zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.

Líder liberálnej skupiny ALDE v EP Guy Verhofstadt vyhlásil, že európski lídri urobili niekoľko pozitívnych krokov ako je začlenenie fiškálnej disciplíny do novej zmluvy a trvanie na implementácii zlatých pravidiel do ústav. „Pochybnosti sú však spojené s tým, či to bude stačiť na riešenie krízy,“ vysvetlil a dodal, že chýbajú opatrenia ako trh s eurobondami, či väčší priestor pre intervenciu ECB.

„Stále to nie je hospodárska a fiškálna únia, ktorú potrebujeme. Okrem toho akákoľvek nová zmluva bude akceptovateľná len ak bude plne rešpektovaná komunitárna metóda a demokratická kontrola. Zároveň trval na tom, aby do koncipovania znenia zmluvy bol zapojený aj Parlament. Verhofstadt sa nakoniec stal jedným zo 100 delegátov, ktorí sa na jej príprave podieľajú.

Skupina Zelení/EFA sa na výsledky summitu díva kriticky. Tvrdí, že nepriniesol odpoveď, ktorú kríza potrebuje, ale vniesol do procesu ešte viac neistoty. „V zmysle odpovede na súčasnú dlhovú krízu je summit fiaskom, pričom lídri úplne zlyhali pri tvorbe nevyhnutného opatrenia, ktoré by uhasilo oheň, ktorému čelí eurozóna,“ tvrdia europoslanci Rebecca Harmsová a Danny Cohn-Bendit.

„Navrhovaná medzivládna zmluva vytvára rovnako veľa nových otázok, ako odpovedá. Kým je jasné, že nie je možné pristúpiť na britské požiadavky, navrhovaná zmluva predstavuje definitívne zlyhanie medzivládneho prístupu k riešeniu krízy v uplynulých dvoch rokoch.“

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Nordická zelená ľavica (GUE/NGL) poukazuje na to, že výsledky summitu sú nebezpečnou snahou presadiť extrémne úspory všetkými dostupnými spôsobmi. „Presadzovanie úspor ako štandardnej hospodárskej politiky je jednoducho pozvánkou pre ďalšiu katastrofu, vzhľadom na to, že teraz je úplne jasné, že neoliberálny prístup nefunguje,“ vyhlásil líder skupiny nemecký europoslanec Lothar Bisky. „Jedine komplexná regulácia finančného trhu bude viesť ku skutočným riešeniam. Urgentne potrebujeme verejné financie oddeliť od trhov a politiku od hodnotení ratingových agentúr.“

GUE/NL upozorňuje aj na demokratický deficit v procese prijímania zmluvy. „Ľudia musia povedať svoj názor na drastické zmeny, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, musí nasledovať transparentný a demokratický proces s plnou účasťou Parlamentu a Európanov.“

Predseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov Jan Zahradil bránil britského premiéra Davida Camerona za ochranu britských národných záujmov, pretože podľa jeho názoru aj lídri Nemecka a Francúzska robia presne to isté. „Európa je viacrýchlostná. Je to  realita. Keď sa veci komplikujú, prechádzame na medzivládny prístup. Komisiu a Parlament odstavia nabok. Prestaňme robiť zo seba bláznov. A keď a ak postupujeme medzivládne, vzniká otvorená otázka legálnosti takejto zmluvy a jej kompatibility so základným európskym právom"


Ďalší vývoj témy môžete sledovať v súboroch liniek:

Finančná kríza

Dlhová kríza v eurozóne

REKLAMA

REKLAMA