Čínsky Nový rok v Európe: Boj s dotovanou oceľou pokračuje

Zoznam netrhových ekonomík zanikne. Európska únia plánuje nové nástroje na ochranu férového obchodu.

čínsky nový rok
Oslava čínskeho nového roku. FOTO-TASR/AP

Pre tento FOKUS zozbieral portál EurActiv.sk vyjadrenia ministerstva hospodárstva pod vedením Petra Žigu (Smer-SD), čínskeho veľvyslanectva na Slovensku, europoslanca Ivana Štefanca (KDH, EĽS), ako aj vyjadrenia U.S. Steel Košice.

Míľniky

December 2001: Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

September 2008: Európska komisia skonštatovala, že Čína nie je trhovou ekonomikou

Apríl 2013: Európska komisia navrhla revíziu nariadení o ochrane EÚ proti dotovanému dovozu, ktorá obmedzuje využívanie pravidla nižšieho cla

Jún 2013: Európska komisia predstavila Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe

Október 2015: Európsky parlament schválil Správu o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov

Marec 2016: Európska komisia predložila oznámenie o obchode Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe

Apríl 2016: Čína sa s Európskou úniou dohodla na svojom príspevku do Európskeho fondu pre strategické investície, môže dosiahnuť až 10 miliárd eur

Máj 2016: Európsky parlament vyzval na odmietnutie štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu

Jún 2016: Veľká Británia, zástanca Číny, rozhodla v referende o odchode z EÚ

Júl 2016: Summit EÚ-Čína rozhodol o vzniku bilaterálnej skupiny pre monitorovanie nadmerných výrobných kapacít pre oceľ, Európska komisia pripustila zrušenie zoznamu „netrhových ekonomík“

Október 2016: Európska komisia prijala oznámenie Smerom k silnej obchodnej politike pre EÚ v záujme zamestnanosti a rastu, Európska rada vyzvala na „efektívnu a silnú“ ochranu

November 2016: Americké prezidentské voľby vyhral veľký kritik čínskeho obchodu Donald Trump

November 2016: Európska komisia navrhla revíziu nariadení o ochranu EÚ proti dotovanému dovozu, ktorá mení antidumpingovú metodiku

December 2016: Slovenské predsedníctvo dosiahlo vo výbore stálych predstaviteľov (COREPER) kompromis na nástrojoch pre ochranu obchodu (TDI), podľa Euroferu je nedostatočný

December 2016: Skončilo sa prechodné obdobie pre uplatňovanie niektorých antidumpingových opatrení na Čínu v rámci WTO, Čína začala konanie proti EÚ a USA

Zhrnutie

Keď Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), niektoré prechodné ustanovenia pre ňu platili 15 rokov.

Tým najdôležitejším je možnosť vypočítať dumping na základe porovnania s „náhradnou“ krajinou, a nie na základe porovnania ceny rovnakého výrobku na domácom trhu a na importnom trhu.

Táto lehota uplynula 11. decembra 2016.

Zoznam netrhových ekonomík

Čína kedysi tvrdila, že po uplynutí lehoty má byť považovaná za trhovú ekonomiku. S logikou trhových a netrhových ekonomík sa stotožnila aj Európska únia. V roku 2008 odmietla Európska komisia udeliť Pekingu štatút trhového hospodárstva.

Čína sa však prestala pokúšať. A začala sa sústrediť viac na boj s antidumpingovou metodikou a konkrétnymi opatreniami.

Európska únia mala opačný prístup ako Čína. A na svoju škodu. Sama sa doteraz až príliš sústredila na štatút pre Čínu a zatiaľ sa nevedela dohodnúť na vyšších clách.

Analytik Európskej rady pre zahraničné vzťahy François Godemet pritom zistil, že krajiny, ktoré udelili Číne štatút trhového hospodárstva, následne svoje antidumpingové opatrenia dokázali sprísniť.

Utrpenie európskych hutníkov

Kým EÚ diskutovala, európsky oceliari čoraz viac trpeli pod tlakom nadmerných čínskych kapacít a dotácií.

Američania pritom uvalili na čínske oceľové výrobky niekoľkonásobne vyššie dovozné clá.

Práve prehlbujúca sa kríza v hutníctve prinútila Európanov zmobilizovať sa. A to napriek tomu, že európski solárnici aj Junckerov fond potrebujú dobré vzťahy s Čínou.

V druhom polroku 2016 navrhla Komisia upustiť od zoznamu netrhových ekonomík. A hneď prišla aj s návrhom na zmenu antidumpingovej metodiky. Podľa nej už Únia nebude využívať porovnanie s „náhradnou krajinou“, ale bude zisťovať narušenia domáceho trhu.

Nové opatrenia, stará diskusia

Rukou k dielu prispelo aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

Politická klíma pre tvrdší prístup k Číne bola priaznivá. Tradiční obhajcovia Pekingu, Briti, sa vydali na odchod z EÚ. A v Spojených štátoch zvíťazil Donald Trump, ktorý chce ešte viac zvýšiť americké clá na čínsky dovoz.

V decembri 2016 dosiahlo slovenské predsedníctvo v Rade EÚ historický kompromis na reforme nástrojov pre ochranu obchodu. Zahŕňa aj obmedzenie využívania pravidla nižšieho cla.

Kritika prichádzajúca od európskych hutníkov a – na úplne opačnom konci – z Číny však naznačuje, že diskusia bude pokračovať. Európa aj Čína sa pripravujú na nový rok, v ktorom budú oceliari tlačiť na prísnejšie opatrenia a Peking obviňovať Brusel z diskriminácie plnoprávneho člena WTO.

Čína, Európska únia a svetový obchod

Čínsky prístupový protokol

V prípade trhových ekonomík je relatívne jednoduché určiť dumping.

„Dumping je vo všeobecnosti situácia medzinárodnej cenovej diskriminácie, kedy je cena produktu predávaného v dovážajúcej krajine nižšia ako cena rovnakého produktu na trhu vyvážajúcej krajiny,“ uvádza Svetová obchodná organizácia (WTO). V najjednoduchších prípadoch možno preto dumping určiť porovnaním cien rovnakého produktu na dvoch trhoch.

Častejšie je však nevyhnutné podniknúť komplexnú analýzu pre zistenie ceny na trhu vyvážajúcej krajiny („normálnej hodnoty“) a cena na trhu dovážajúcej krajiny („exportnej hodnoty“).

V prípade netrhových ekonomík je porovnanie ešte zložitejšie. „Vo zvláštnej situácii netrhových ekonomík, keď má vláda úplný alebo v podstate úplný monopol na obchod a keď sú všetky domáce ceny určované štátom, (pravidlá WTO) určujú, že prísne porovnanie s cenami na domácom trhu nemusí byť vhodné,“ píše organizácia.

Ak je ekonomika považovaná za netrhovú, dovážajúca krajina má väčší priestor rozhodnúť sa, ako vypočíta „normálnu hodnotu“.

Keď Čína vstúpila do WTO v decembri 2001, začalo sa na ňu vzťahovať 15-ročné prechodné obdobie. Počas tohto obdobia nemusia štáty považovať Čínu za trhovú ekonomiku, čo je rétoricky spájané s možnosťou uplatňovať prísnejšiu metódu pre výpočet dumpingu.

Štatút trhovej ekonomiky pre Čínu

Prechodné obdobie je stanovené v prístupovom protokole Číny do WTO. Podľa protokolu vypršalo 11. decembra 2016. Peking dlho tvrdil, že odvtedy mu majú ostatní členovia WTO uznať štatút trhovej ekonomiky a zároveň uplatňovať miernejšie antidumpingové opatrenia.

Problém však je, že protokol nie je taký jednoznačný. Protokol nikde nehovorí o „štatúte trhovej ekonomiky“, a tým pádom ho ani nedefinuje. Definícia štatútu trhovej ekonomiky patrí totiž podľa pravidiel WTO do právomoci jeho členov. Protokol teda ani nemôže ukladať povinnosť udeliť Číne 11. decembra 2016 štatút trhovej ekonomiky.

Protokol sa vyjadruje jasnejšie o metóde pre výpočet dumpingu, aj keď ani v tomto prípade nie je úplne jednoznačný. Stanovuje, že počas prechodného obdobia môžu ostatní členovia WTO pri výpočte antidumpingových ciel používať metódu „náhradnej krajiny“.

„Dovážajúcim krajinám umožňovala posudzovať čínske exportné ceny ako neférovo nízke porovnaním s domácimi cenami v tretej krajine,“ vysvetľuje analytik Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) François Godemet. Táto metóda pre výpočet dumpingu v praxi často vyúsťovala do vyšších antidumpingových ciel ako v prípade trhových ekonomík.

Analytik ECFR však upozorňuje, že protokol jednoznačne nezakazuje ostatným členom WTO uplatniť po decembri 2016 ďalšie špeciálne antidumpingové kritériá, ktoré nepoužívajú pre trhové ekonomiky.

Hlavnou výhodou prechodného obdobia z pohľadu EÚ je, že Čína môže byť považovaná za netrhovú ekonomiku v antidumpingových vyšetrovaniach, kým čínske firmy nedokážu, že pracujú za trhových podmienok. Nejednoznačnosť protokolu zase spočíva hlavne v tom, že členom WTO jednoznačne neukladá povinnosť považovať Čínu za trhovú ekonomiku po uplynutí prechodného obdobia.

Bruselské kritériá pre Peking

Ak sa netrhová ekonomika uchádza o štatút trhovej ekonomiky v Európskej únii, musí podľa splniť päť kritérií:

  1. nízka miera štátneho vplyvu v rozdeľovaní zdrojov a v rozhodnutiach podnikov;
  2. absencia narušenia vo fungovaní súkromného sektora v hospodárstve;
  3. účinná implementácia firemného práva s príslušnými pravidlami spravovania podnikov;
  4. účinný právny rámec pre podnikanie a vhodné fungovanie ekonomiky slobodného trhu (vrátane práv duševného vlastníctva, zákonov o krachu…);
  5. existencia skutočného finančného sektora.

Kritériá vychádzajú z európskeho nariadenia o antidumpingu. Pre udelenie štatútu trhovej ekonomiky od EÚ však nie sú právne záväzné.

O tento štatút sa u Únie uchádzalo šesť krajín. Európska komisia zatiaľ zverejnila štyri posudky, uvádza sa v analýze Európskeho parlamentu z novembra 2015. Správu o Číne zverejnila Komisia v roku 2008.

Čína ani žiadna z ďalších posudzovaných krajín kritériá nesplnila. Peking dokonca v roku 2008 nespĺňal ani jedno z piatich kritérií. Niektoré krajiny požiadali o nový posudok, ale Čína nie.

Číne záleží na metóde, nie štatúte

„Faktom je, že štatút trhovej ekonomiky je ako taký irelevantný,“ píše v analýze ECFR Godemet. „V stávke sú v skutočnosti antidumpingové opatrenia uvalené na Čínu,“ vysvetľuje analytik.

Štatút trhovej ekonomiky je podľa neho vzhľadom na chýbajúcu definíciu v rámci WTO „politickým rozhodnutím s obrovským mediálnym vplyvom“.

Upozorňuje tiež, že udelenie tohto štatútu pre Čínu neviedlo nevyhnutne k rovnakému zaobchádzaniu ako v prípade iných krajín. „Krajiny, ktoré Čínu vyhlásili za trhovú ekonomiku, vo všeobecnosti zároveň pritvrdili svoje antidumpingové pravidlá,“ spresňuje Godemet.

Preto sa Čína v posledných rokoch ani nesnažila tento štatút získať. Sústredí sa skôr na rozporovanie metódy „náhradnej krajiny“, ktorá vedie k uvaleniu vyšších ciel.

„Metóda náhradnej krajiny by mala skončiť na konci 15-ročného prechodného obdobia, čo je povinnosť vyplývajúca z medzinárodnej zmluvy, ktorú musia dodržať všetci členovia WTO,“ uviedlo pre portál EurActiv.sk čínske veľvyslanectvo na Slovensku.

„Nemá to nič spoločné s domácimi štandardmi akéhokoľvek člena (WTO) ani nesúvisí s otázkou nadbytočných oceliarskych kapacít,“ doplnilo veľvyslanectvo.

Boj s čínskym oceľovým obrom

Trpiaci oceliari

Jedným z odvetví, ktoré najviac trpí v dôsledku dumpovaného čínskeho exportu, je oceliarsky priemysel.

„Zložitej situácii európskeho oceliarskeho priemyslu“ sa venovalo septembrové zasadnutie Rady EÚ pre konkurencieschopnosť. „Slovenské predsedníctvo si uvedomuje vážnosť situácie a potrebu udržať túto otázku medzi politickými prioritami,“ píše sa v podklade pre septembrovú diskusiu pod vedením ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD).

Dokument uvádza, že EÚ je druhým najväčším výrobcom ocele na svete. Pokrýva 10 percent svetového dopytu. V Európe predstavuje oceliarsky sektor 328-tisíc priamych pracovných miest a 1,3 percenta HDP.

Dnes sa však toto odvetvie topí v problémoch. Dôvodom je aj – ale nielen – čínsky dumping.

„V posledných rokoch čelil oceliarsky priemysel EÚ viacerým výzvam, súčasne pôsobiacim účinkom nízkeho dopytu a nadmerných kapacít na globalizovanom trhu v kombinácii s neférovými obchodnými praktikami hlavne z Číny, vysokými cenami energií a potrebou investovať za účelom naplnenia kritérií pre zelenú ekonomiku, ako aj inovovať výrobky.“

Čínsky faktor

Za rok 2015 je Čína svetovým výrobcom ocele číslo jedna s 804 miliónmi ton. Pokrýva 50 percent globálneho dopytu.

Lenže trpí nadmernými kapacitami (rozdielom medzi účinnou kapacitou a produkciou) v objeme 325 miliónov ton (dvojnásobok celej európskej produkcie). V dôsledku nadmerných kapacít sa čínsky vývoz ďalej zvyšuje.

V roku 2015 smerovalo do EÚ len 10 percent čínskeho exportu. Oceľ z Číny však predstavovala 30 percent európskeho dovozu a pokryla tak väčšinu z nárastu dopytu.

A veľká ponuka sa premietla do nízkych cien. „Pre výrazný nárast objemov sa znížili ceny niektorých oceľových výrobkov ako oceľ valcovaná za horúca o 40 percent,“ upozorňuje Rada EÚ.

„Nadmerná kapacita a zvýšený vývoz z tretích krajín (zvlášť z Číny) spôsobil bezprecedentnú vlnu neférových obchodných praktík… Toto tiež ovplyvnilo výnosnosť oceliarskeho priemyslu v EÚ. V posledných rokoch sa jeho finančné výsledky rýchlo zhoršili a dnes je jeho prevádzková výnosnosť významne pod udržateľnými hodnotami.“

Oznámenie Európskej komisie z októbra 2016 konštatuje, že od začiatku finančnej krízy v roku 2008 zaniklo v európskom oceliarstve 40-tisíc pracovných miest.

Snahy o nápravu

Na krízu reagovala Európska komisia už v júni 2013 akčným plánom pre európsky oceliarsky priemysel. Na ten nadviazalo Slovensko ako prvé svojím národným akčným plánom v apríli 2014. Európsky parlament sa tejto téme venoval najmä v kontexte Správy o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov z októbra 2015.

Posledným veľkým plánom pre podporu oceliarov na európskej úrovni je oznámenie o pomoci oceliarskemu priemyslu z marca 2016. Obsahuje niekoľko typov opatrení vrátane posilnenia politík Únie v hospodárskej súťaži, energetike, klíme a obehovej ekonomiky a investícií do inovácií a pracovnej kvalifikácie.

Dve prioritné oblasti sú urýchlenie schvaľovania a zefektívnenie antidumpingových opatrení a ďalej riešenie príčin nadmernej výrobnej kapacity na medzinárodných fórach. Komisia tiež priamo vyzvala členské štáty na dohodu o modernizácii nástrojov pre ochranu obchodu.

Európania sa zmobilizovali. Na summite EÚ-Čína, ktorý sa konal v júli 2016, došlo k dohode na vytvorení „verifikačnej a monitorovacej skupiny, ktorá bude kontrolovať, či Čína plná svoje sľuby o znižovaní výrobných kapacít. Ešte v septembri 2016 však nebolo jasné ani to, aký bude presný obsah a účel skupiny.

Európania problém nadmerných kapacít otvorili aj na septembrovom summite G20, ktorý sa konal – v Číne. Na nevôľu hostiteľov sa do záverov dostala formulácia, že „dotácie a iné typy podpory od štátnych a štátom financovaných inštitúcií môžu spôsobiť deformácie na trhu a prispieť k nadmernej kapacite.“

Na G20 sa tiež svetové ekonomiky dohodli na vzniku informačného mechanizmu – Svetového fóra o nadmerných kapacitách, ktoré predloží svoju prvú správu v budúcom roku.

Čínska verzia

Čína to vidí úplne inak.

Krízu európskeho oceliarskeho priemyslu vysvetľuje nízkym dopytom po oceli. Na zasadnutí Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v apríli 2016 spomenul čínsky zástupca aj terorizmus. „Vyostrenie geopolitických konfliktov a rozširovanie extrémizmu a terorizmu ďalej zhoršuje situáciu,“ uviedol Zhang Ji z čínskeho ministerstva obchodu.

Portál EurActiv.sk sa nadprodukciu opýtal čínskeho veľvyslanectva na Slovensku. „Čínska vláda neposkytuje dotácie, uvaľuje však 10-percentné alebo 25-percentné prirážky na vývoz ocele,“ napísalo veľvyslanectvo v odpovedi.

„Čo sa týka komparatívnej výhody ceny, Čína sa spolieha hlavne na náklady, veľkosť a výhody plynúce z dodávateľského reťazca,“ tvrdí čínska diplomacia.

Peking si však uvedomuje „štrukturálny problém“ nadmerných kapacít.  Riešením je podľa neho „strávenie presadzovaním svetového hospodárskeho rastu,“ ďalej „absorpcia presadzovaním spriemyselňovania a urbanizácie v rozvojových krajinách,“ ale tiež „integrácia vďaka reorganizácii podnikov a medzinárodnému priemyselnému transferu“ a napokon „eliminácia zlepšením environmentálnych štandardov“.

Veľvyslanectvo tiež pripomína opatrenia, ktoré Čína zaviedla pre zníženie nadmerných kapacít. Patrí medzi ne zníženie kapacít o 90 miliónov ton za posledných päť rokov a o 100 – 150 miliónov ton v najbližších piatich rokoch. Uskutočňuje „štrukturálnu reformu na strane dopytu“, znižuje ťažbu uhlia a reštrukturalizuje celý ťažobný sektor. „Čína prijala najsilnejšie a najpevnejšie opatrenia pre zníženie nadmerných kapacít a naše záväzky splníme.“

Aktuálne konania

Európska komisia nie je naklonená čínskym argumentom. Nové antidumpingové opatrenia uvalila na čínsky dovoz naposledy v októbri. Importné clá na oceľ valcovanú za tepla sa teraz pohybujú vo výške 13,2 – 22,6 percenta, na ťažké oceľové pláty 65,1 – 73,7 percenta.

Európska exekutíva zároveň informovala, že „EÚ nasadila bezprecedentný počet opatrení na ochranu obchodu, ktoré majú za cieľ neférový dovoz oceľových výrobkov.“ V októbri 2016 dosiahol počet antidumpingových a antidotačných opatrení 39. Sedemnásť z nich sa týka Číny.

Vo svojom októbrovom oznámení však Komisia varovala, že „sme dosiahli hranicu toho, čo je možné za existujúcej európskej legislatívy na ochranu obchodu.“ A štáty vyzvala, aby prijali legislatívu, ktorú navrhla v roku 2013 a ktorá obmedzuje používanie pravidla nižšieho cla.

Európske združenie pre oceľ (Eurofer) tvrdí, že „pokračujúce uplatňovanie pravidla nižšieho cla v EÚ znižuje antidumpingové clá na úrovne výrazne pod vypočítanú úroveň dumpingu.“ Únia je podľa Euroferu „jediným veľkým regiónom, ktorý systematicky uplatňuje toto pravidlo.

Hoci oceliari „nežiadajú clá na úrovni Spojených štátov,“ zverejnili porovnanie, z ktorého Európa vychádza ako slabo chránená.

Antidumpingové opatrenia (na čínsky dovoz) v októbri 2016

Výrobok USA
Oceľ valcovaná za studena 19-22 % 266 %
Nehrdzavejúca oceľ valcovaná za studena 24-25 % 255,8 %
Oceľ s organickým povlakom 14-58 % 210 %
Vysoko odolné roxorové tyče 18-22 % 133 %
Oceľ valcovaná za tepla 13-22% 64-91 %
Ťažké oceľové pláty 65-73 % 31-128 %

Zdroj a detaily: Webstránka Euroferu

Nová éra antidumpingu

Dobré vzťahy s Pekingom

Vo svojom boji proti európskemu antidumpingu nie je Čína úplne osamotená. Za mäkší prístup k Pekingu totiž hovoria európski solárnici aj čínske investície.

Ak európska oceľ trpí slabou ochranou proti Číne, európsky solárny priemysel gniavi prisilná ochrana. V októbri 2016 zaslalo 403 spoločností z 28 členských štátov list Komisii o tom, že antidumpingové opatrenia uvalené na niektoré komponenty dovážané z Číny poškodzujú solárny priemysel EÚ aj jej klimatickú politiku.

Asi nič nepotrebuje Únia od Číny viac ako peniaze – vo forme investícií.

„Samotný Junckerov fond, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) závisí na dobrej vôli veľkých investorov – vrátane Číny,“ píše Godemet z ECFR. Fond má záruky z európskych verejných peňazí v hodnote 21 miliárd eur, pákový efekt by mal však investície zvýšiť 15-násobne. Čína má na projekty podporené z EFSI prihodiť 10 miliárd eur cez svoj verejný fond. Ten sa bude sa podieľať aj na výbere projektov v Európe.

Krehkú pozíciu Európy stelesňuje projekt novej jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii. Výstavba dvoch reaktorov Hinkley Point C si vyžiada rekordné množstvo ocele – vyše 200-tisíc ton, čo vládny poslanec Andrew Stephenson nazval „obrovskou príležitosťou pre britský oceliarsky priemysel”.

Britský dopyt po oceli financujú práve Číňania. China General Nuclear má 33-percentný podiel v Hinkley Point C.

Zmena politickej klímy

Druhý polrok 2016 bol kľúčový, pretože Rada a Komisia sa napokon zmobilizovali proti čínskemu dumpingu. Hoci európski solárnici a čínske investície si vyžadovali mäkší prístup k Číne, prevážil ten tvrdší. Zapôsobilo viacero politických faktorov: od brexitu cez americké voľby až po slovenské predsedníctvo.

Britské referendum o vystúpení z Únie oslabilo pozíciu veľkého zástancu Číny.

„V posledných rokoch Londýn často slúžil ako obhajca čínskeho obchodu a hospodárskych záujmov v Bruseli,“ uviedol pre The Washington Post expert na Čínu Jan Gaspers. Londýn dlho blokoval reformu nástrojov na ochranu obchodu a naopak žiadal udelenie štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu, píše Godemet z ECFR. Júnové referendum Britov jednak uvalilo do hlbokej sebareflexie a jednak odsunulo na vedľajšiu koľaj v európskych vyjednávaniach.

Novembrové americké prezidentské voľby priniesli novú atmosféru do Washingtonu. Hoci Spojené štáty majú k Číne už teraz tvrdší postoj ako EÚ, Donald Trump hovorí o „obchodnej vojne“. Víťaz volieb navrhol všeobecné clá vo výške 45 percent na čínsky dovoz a spochybnil členstvo Spojených štátov vo WTO.

K zmene politickej klímy napokon prispelo aj Slovensko na čele EÚ. Vo februári 2016 minister hospodárstva Vazil Hudák (Smer-SD) potvrdil, že témou slovenského predsedníctva bude oceliarsky priemysel a „pretlak ocele … za dumpované ceny“. Vyslovil sa za „obchodovanie za podmienok, ktoré zodpovedajú európskym požiadavkám a kritériám“. Splnomocnenec pre predsedníctvo Ivan Korčok napriek v júli 2016 hovoril o „vzájomne akceptovateľnej dohode“ a predsednícky program obsahoval len vágne formulácie.

Slovensko však napokon splnilo politickú objednávku, ktorá vzišla z biznisu a niektorých členských štátov a po troch rokoch dosiahlo v Rade EÚ kompromis na nástrojoch pre ochranu obchodu.

Koniec zoznamu netrhových ekonomík

Z dvoch možností priznať alebo nepriznať Číne štatút trhovej ekonomiky si Európska komisia vybrala tretiu.

V oznámení z októbra 2016 sa jednoducho rozlúčila s rozdeľovaním obchodných partnerov na trhové a netrhové ekonomiky.

„Nijakej krajine sa neudelí „štatút trhového hospodárstva“, ale sa zabezpečí, že nástroje EÚ na ochranu obchodu budú zmenené tak, aby pomáhali čeliť novým problémom a právnej a hospodárskej realite pri zachovaní rovnakej úrovne ochrany,“ vysvetlila európska exekutíva.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa s prístupom Komisie stotožnilo.

„V decembri uplynie platnosť niektorých ustanovení prístupového protokolu Číny do WTO. Čína sa tým nestáva trhovou ekonomikou, ale sa už voči nej nemôžu automaticky uplatňovať odlišné postupy pri výpočte antidumpingových opatrení. Z pohľadu EÚ sa v decembri tohto roku nič nemení,“ uviedol pre EurActiv.sk tlačový odbor ministerstva hospodárstva.

„Zmena nastane až potom, keď inštitúcie prijmú revíziu základného antidumpingového nariadenia podľa návrhu Komisie na novú antidumpingovú metodiku. Dovtedy bude EÚ používať súčasné postupy,“ vysvetlil tím ministra Petra Žigu (Smer-SD).

Význam štatútu trhovej ekonomiky

Prístup Komisie je v rozpore s názorom europoslancov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z mája 2016 zdôrazňuje, že „Čína nie je trhovým hospodárstvom a … päť kritérií, ktoré EÚ určila na vymedzenie krajín s trhovým hospodárstvom, ešte nebolo splnených.“

V podobnom duchu sa vyjadril pre EurActiv.sk aj poslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS). „Videl by som zmysel v tom, ak by všetky členské štáty, spoločne s Európskou komisiou postavili proti tomu, aby Čína status trhovej ekonomiky dostala. Obávam sa však, že takáto jednota dosiahnutá nebude,“ napísal.

Spokojný nie je ani U.S. Steel Košice. „Ak z piatich podmienok pre udelenie štatútu trhovej ekonomiky Čína spĺňa jednu, ako môže dostať štatút trhovej ekonomiky?“ napísal do redakcie EurActiv.sk hovorca Ján Bača.

Reakcia čínskeho veľvyslanectva na Slovensku pre EurActiv.sk je v súlade s doterajšou politikou Pekingu.

„Čína oceňuje, že EÚ chce zmazať zoznamu netrhových ekonomík.“ Zároveň však kritizuje plánované „zavedenie kritérií narušenia trhu“, ktoré sa využívajú na výpočet ciel.

Revízia nariadení o antidumpingu

Sľuby Európskej komisie a obavy Číny sa naplnili v novembri, keď európska exekutíva navrhla revíziu nariadení o antidumpingu. Reagovala tak na politickú objednávku Európskej rady z októbra 2016 na „účinnú a silnú“ ochranu proti neférovým obchodným praktikám.

Ide o „novú metódu pre výpočet dumpingu pri dovoze z krajín, v ktorých dochádza k výrazným deformáciám trhu alebo v ktorých má štát prevládajúci vplyv na hospodárstvo.“ Jej cieľom je riešiť problém nadmerných kapacít, no zároveň dodržať medzinárodné záväzky vo WTO, čím naráža na prístupový protokol Číny.

Podľa slovenského predsedníctva ide návrh správnym smerom.

„Na jednej strane zo základného antidumpingového nariadenia ruší zoznam tzv. netrhových ekonomík. Na druhej strane však vytvára nástroje, ktoré by mali Komisii umožniť identifikovať netrhové ekonomiky. Komisia by následne vypracovala verejne dostupné správy. Dotknuté krajiny by mali možnosť tieto správy pripomienkovať a v prípade zmenených podmienok požadovať ich aktualizáciu,“ uviedlo slovenské ministerstvo hospodárstva.

„Správy by mohli sťažovatelia z EÚ použiť pri vypracovaní žiadosti o zavedenie antidumpingových opatrení. Malo by sa tým zabezpečiť, aby na výrobcoch v EÚ, ktorí sa potrebujú brániť proti dumpingovým dovozom z netrhových ekonomík, nespočívala nadmerná ťarcha dokazovania, že tovar pochádza z netrhovej ekonomiky,“ doplnil rezort hospodárstva.

Predsedníctvo upozorňuje, že „vzhľadom na náročnosť rozhodovacích postupov v EÚ je možné, že nová metodika sa začne uplatňovať až o približne dva roky.“

Otázka platnosti a dôkazného bremena

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS) je optimistickejší. „Očakávam, že nová metodika by mala začať platiť od polovice budúceho roka. Na začiatku bude uplatnené prechodné obdobia, ktoré sa bude týkať prebiehajúcich procesov a predíde retroaktivite,“ reagoval.

Od návrhu Komisie si sľubuje „väčšiu flexibilitu a efektivitu pri reakcii na nekalé praktiky vo svetovom obchode. Musíme sa tiež pripraviť, že v budúcnosti môže narastať počet a intenzita colných vojen medzi jednotlivými štátmi a celkami. Bude sa to odvíjať od krokov novej americkej administratívy.“

U.S. Steel Košice je v hodnotení skeptickejší. Obáva sa prenosu dôkazného bremena.

„Vnímame pozitívne, že Európska komisia prichádza s návrhmi, na hodnotenie je však priskoro. Zdieľame určité obavy s Euroferom, či sa s novou metodikou neprenesie dôkazné bremeno na stranu toho, kto poukáže na neférové praktiky a dumpingové ceny,” napísal hovorca Ján Bača.

Pekingu vidí v nových opatreniach pokračovanie diskriminácie. „Sme sklamaní, že nová metodológia, ktorá nahrádza koncept a kritériá netrhovej ekonomiky takými, ktoré sa týkajú, „narušení trhu“, len rozširujú praktiky „náhradnej krajiny“ skrytým spôsobom, a hodnoverne nenapĺňajú svoje povinnosti,“ píše v stanovisku čínske veľvyslanectvo v Bratislave.

Číňania zdôrazňujú, že dôležité je „úplne skoncovať s metódou „náhradnej krajiny“, zaviesť „spravodlivé, rozumné a transparentné“ kritériá „bez novej diskriminácie a prijať „všeobecnú metódu pre vyšetrovanie anti-dumpingu v súlade s pravidlami WTO.“

Obmedzenie pravidla nižšieho cla

Jedna revízia nariadení o antidumpingu na stole európskych zákonodarcov už leží. A to už od apríla 2013, kedy ju Európska komisia navrhla.

V decembri 2016 sa slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ podarilo dosiahnuť – slovami ministra Žigu – „veľký prielom“.

Veľvyslanec Peter Javorčík priviedol výbor stálych predstaviteľov (COREPER) po vyše troch rokoch diskusií k jednotnej pozícii. Reforma podľa predsedníctva umožní Únii odkloniť sa v „obmedzenom“ rámci aj od pravidla nižšieho cla.

Nové nariadenie zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť predbežných antidumpingových a antisubvenčných opatrení. Ďalej umožňuje začať vyšetrovanie bez oficiálnej žiadosti zo strany priemyslu. Legislatíva, ktorá bude platiť po súhlase Parlamentu, tiež skracuje lehoty pre vyšetrovanie podozrivých praktík, uvádza predsedníctvo.

Pre to, aby revízia nariadenia vstúpila do platnosti, sa musí Rada dohodnúť ešte s Európskym parlamentom.

Ivan Štefanec (KDH, EĽS) sa k návrhu Komisie z roku 2013 vyjadril pre EurActiv.sk ešte v novembri. „Verím, že slovenská vláda berie pri rokovaniach do úvahy akútne ohrozenie oceliarskej výroby na Slovensku a bude sa snažiť o to, aby boli nové opatrenia dohodnuté čím skôr. Naša frakcia Európska ľudová strana, ako aj ja osobne, upozorňuje na ochranu európskych pracovných miest dlhodobo a tento návrh vítame,“ napísal Štefanec.

Kritika Euroferu

Eurofer, ktorého členom, je aj U.S. Steel Košice, sa k predsedníckemu kompromisu vyjadril kriticky.

„Dosiahnutá dohoda nanešťastie nedosiahla svoj cieľ posilniť efektívnosť nástrojov EÚ pre ochranu obchodu v prípade rukolapného dumpingu,“ napísali európski hutníci v tlačovej správe.

Tvrdia, že „kompromis o odklone sa od pravidla nižšieho cla v prípade narušení (trhu) súvisiacich so surovinami a energiami je napriek veľkej snahe slovenského predsedníctva, veľmi ďaleko od toho, čo nedávno žiadala od ministrov Európska rada.“

Eurofer kritizuje aj predĺženie lehoty pre notifikáciu krajiny dotknutej antidumpingovými opatreniami z dvoch na štyri týždne.

Kritika prichádzajúca od európskych hutníkov a – na úplne opačnom konci – z Číny však naznačuje, že diskusia bude pokračovať. Európa aj Čína sa pripravujú na nový rok, v ktorom budú oceliari tlačiť na prísnejšie opatrenia a Peking obviňovať Brusel z diskriminácie plnoprávneho člena WTO.

Čínsky nový rok sa bude v Európe aj naďalej viesť v znamení ocele.

REKLAMA

REKLAMA