Dosiahne viac Slovákov na najprestížnejšie granty?

Zisťovali sme, čo sa môže zmeniť, aby uchádzači zo Slovenska získavali viac prestížnych grantov Európskej rady pre výskum.

Univerzita Komenského
(zdroj: Wikimedia Commons)

Európska rada pre výskum (European Research Council) je inštitúcia, ktorá podporuje výskum na hraniciach súčasných ľudských vedomostí. Jej granty sľubujú uznanie porovnateľné so ziskom Nobelovej ceny ale aj veľmi náročnú konkurenciu. Presadí sa v nej len čosi vyše 10 % uchádzačov.

Počas celej dekády fungovania ERC existuje čo sa týka úspešnosti jednotlivých krajín jasné delenie na staré a nové členské štáty EÚ. Trinásť krajín, ktoré do únie vstúpili od roku 2004, získava 2,69 % prostriedkov z viacročného rozpočtového rámca. Aj v rámci tejto skupiny patrí Slovensko k tým najmenej úspešným.

Slovensko sa spomedzi celej tridsiatky krajín zapojených do ERC umiestňuje na úplnom konci. Pôsobí tu jediný riešiteľ, ktorý dosiahol na financie z elitnej podpornej schémy, chemik Ján Tkáč.

Ján Tkáč: Slovensko má čo robiť v úsilí pritiahnuť ľudí zo zahraničia

EurActiv.sk sa opýtal relevantných aktérov, čo by u nás zmenili. Pozreli sme sa na skúsenosti a nástroje v zahraničí a tiež na to, čo radí samotná ERC. Ukazuje sa, že riešenia nemusia byť ani finančne náročné.

Predstavitelia ERC tvrdia, že ich cieľom je viac ako len financovanie výskumu. Z dlhodobého hľadiska sa chcú zamerať na posilnenie a formovanie celého vedeckého systému. Vedcov posudzujú vedci (peer review), čo má zaistiť kvalitu projektov a zabrániť politicky motivovanému výskumu.

Práve kvalita je jediným kritériom. V praxi to znamená neexistenciu tematických mantinelov. Aj humanitné vedy tak majú rovnakú šancu na úspech.

História ERC

Európska rada pre výskum zahájila svoju činnosť vo februári 2007 počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ. Na jej čelo sa postavil grécky profesor biológie Fotis Kafatos s bohatými skúsenosťami z amerických univerzít. Hneď prvá výzva, dva mesiace po štarte, prilákala vyše 9 tisíc mladých uchádzačov.

Veľký záujem prakticky okamžite odôvodnil vznik nástroja na financovanie základného výskumu, uviedol vtedajší komisár EÚ pre vedu a výskum Janez Potočnik. Populárne sa stali nielen granty, ktoré mali z postdoktorandov vytvárať vedeckých lídrov, ale aj tie pre etablované kapacity.

Zakrátko sa ukázalo, že medzi uchádzačmi dominujú ženy a úspešnejšie projekty pochádzajú zo starých členských krajín EÚ (EU15). Obe otázky rieši ERC dodnes.

V roku 2009 sa ERC administratívne osamostatnilo od Európskej komisie, keď jeho výkonná agentúra ERCEA naplnila svoj stav. Nezávislosť organizácie sa naďalej posilňovala. Odbornú stránku ERC zabezpečovala a zabezpečuje Vedecká rada zložená z 22 špičkových výskumníkov. Niektorí z nich sú nositeľmi Nobelovej ceny. Ich vymenovanie do funkcie je opäť záležitosťou Komisie.

ERC dnes

Myšlienka podporovať výskum na najvyššej úrovni prechádza od roku 2014 do ďalšieho, 8. rámcového programu, ktorý nazvali Horizont 2020. Na ďalších 7 rokov dostala inštitúcia bezmála dvojnásobný rozpočet. Do roku 2020 rozdá najlepším vedcom vyše 13 miliárd eur.

Okrem toho má však v programe lákať aj výskumníkov zo zahraničia. Žiadateľa o grant tak nelimituje jeho národnosť, no musí svoj výskum presunúť do Európskej únie, prípadne jednej z pridružených krajín.

Kvalitu projektov posudzuje 25 vedeckých panelov rozdelených podľa troch domén – vedy o živej prírode, sociálne a humanitné vedy a fyzikálne vedy a inžinierstvo.

Do súťaže väčšinou nevstupujú konzorciá. Zvyčajne je len jeden riešiteľ a jedna hosťovská organizácia. Grant dáva riešiteľovi šancu sformovať svoj vlastný nadnárodný tím odborníkov. Je flexibilný čo sa týka rozloženia výdavkov a prenosný z jedného výskumného pracoviska na druhé.

ERC v súčasnosti poskytuje 5 druhov grantov. Starting Grants pre začínajúcich vedcov sú dostupné dva až 7 rokov po ukončení doktorského štúdia. Na aktuálnu sériu výziev sa dá reagovať do 18. októbra. Vypisujú sa raz do roka. Rozhodujúcimi kritériami sú kvalita doterajšej kariéry a kvalita projektu.

Z hľadiska časovej postupnosti nasledujú tzv. Consolidator Grants, ktoré etablovanému vedcovi zafinancujú ďalších 5 rokov kariéry. Najpokročilejšie Advanced Grants počítajú s tým, že vedec má na svojom konte za posledných 10 rokov výrazné úspechy.

Okrem nich existujú ešte granty Proof-of-Concept a Synergy, ktoré základný výskum privádzajú bližšie k okamžitému praktickému využitiu. Priemerná výška grantu je asi 2 milióny eur.

Regionálne rozdiely

V rámci iniciatívy Widening European Participation chce ERC riešiť regionálne disparity. Na to majú k dispozícii veľké množstvo štatistík, ale Slovensko v nich neohúri ani pri prepočte pomeru úspešných výskumníkov vzhľadom na počet obyvateľov. Mimochodom, v tento ukazovateli vedie Švajčiarsko pred Írskom a Holandskom.

Typickým príkladom toho, ako ERC nateraz pristúpila k zvyšovaniu zapojenia nových členských štátov, sú zahraničné pracovné cesty jej predstaviteľov. V júni 2016 po prvýkrát zavítal do Bratislavy predseda ERC Jean-Pierre Bourguignon.

Okrem toho, že nám poskytol rozhovor, hovoril s relevantnými domácimi hráčmi, na čele s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Hovoril vo všeobecnosti o financovaní vedy, ale aj o konkrétnych nápadoch, čo sa dá zmeniť na nelichotivom slovenskom výsledku.

Jean-Pierre Bourguignon: Zápas o postavenie vedy v spoločnosti musí pokračovať

Rada identifikovala viacero problémov, ktoré sú symptómom nových členských krajín (EU13). Prepojenie výskumu so zahraničím je často nedostatočné. Veda je akoby v izolácii, chýba zásluhovosť a často tiež vyhliadka stabilnej a dlhodobej kariéry. Nekonkurencieschopné platy sú s tým už neodmysliteľne späté.

Ešte pred tým, než cestoval predseda ERC do Bratislavy, vydala jeho organizácia metodické pokyny k tomu, ako by mal vyzerať program Fellowship to Visit ERC Grantee. Vďaka tomuto nástroju by potenciálni kandidáti mohli niekoľko mesiacov (ideálne 3 až 6) pracovať po boku špičkového vedca, ktorý je držiteľom ERC grantu. Absolvovanie stáže je tiež záväzkom, že predložia svoj vlastný zámer.

Náklady na takéto pobyty by museli znášať verejné orgány na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Profesorka Éva Kondorosiová, ktorá za iniciatívou stojí, zdôraznila výhodnosť schémy pre obe zúčastnené strany: „Dúfam, že sa v Európe zriadi viac takýchto programov, najmä v regiónoch, ktoré vo výskume až tak nevynikajú.“ Pozitívnu odozvu to napokon našlo v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Estónsku, Slovinsku a vo Flámsku. Slovensko zatiaľ chýba.

Druhý významným nástrojom je podpora pre tých vedcov, ktorí Európskej rade pre výskum predložia kvalitný projekt, dostanú vysoké hodnotenie, no na pridelenie ERC grantu to aj tak nestačí.

Na hodnotenie ERC projektov existuje trojdielna stupnica. Vedecké zámery, ktoré dostanú najvyššiu známku A, sú len tie s nespochybniteľnou kvalitou. Hodnotenie na európskej úrovni tak môže domácim inštitúciám napovedať, do ktorého výskumu sa im „oplatí“ investovať.

Rozšírením tejto stratégie je podporiť projekty so známkou B, ktoré sa ziskom preklenovacieho grantu zaviažu opätovne žiadať o ERC grant. Výskumníkovi to umožní pokračovať v rozpracovanom výskume a o rok zúročiť nadobudnuté skúsenosti.

Svoju formu tejto podpory zaviedlo viac ako 20 krajín zapojených do systému ERC. Znamená istú záťaž pre verejné financie, ktorá sa ale samozrejme líši v závislosti od počtu kvalitných projektov, ktoré sa krajine usídlia. V ideálnom prípade by malo byť spustenie tohto nástroja automatické a celoštátne, to však výskumným organizáciám nebráni, aby vedcov s vysokými známkami dotovali z vlastných zdrojov.

Slováci sú skromní a možno pomalí

Keď na začiatku leta EurActiv.sk oslovil hodnotiteľov zo  Slovenska, viacerí z nich uviedli, že príčinou zlých výsledkov je chýbajúca odvaha. Platí však, že tí, čo sa nedajú odradiť prvým neúspechom, majú v prípade opakovanej žiadosti o grant väčšiu šancu uspieť.

Nádejným vedcom často chýba odvaha

Vedúci Styčnej kancelárie  SR pre výskum a vývoj (SLORD) Daniel Straka rozdelil nástroje, ktoré sa používajú na zvýšenie účasti vedcov z tej ktorej krajiny, podľa podstaty podpory a z časového hľadiska.

Asistencia žiadateľom môže byť finančného aj nefinančného charakteru. Dôležité však je, že existuje inštitúcia, ktorá výskumníka sprevádza počas celého snaženia o dosiahnutie ERC grantu, na začiatku môže ich môže vytipovať a na konci tým úspešným poskytnúť doplnkové zdroje zo štátneho rozpočtu alebo štrukturálnych fondov.

Straka spomenul, že výskumné inštitúcie a výskumníkov treba viac motivovať smerom k spolupráci s národnými kontaktnými bodmi (NCP) pre ERC. Zároveň je podľa neho dôležité zlepšiť mentoring potenciálnych kandidátov, pretože ten sa dial na „ad hoc báze alebo na princípe osobných kontaktov“.

V Bruseli je súčasťou Neformálneho združenia styčných kancelárií (IGLO), kde jedna z pracovných skupín rieši problematiku ERC, vrátane expertných stretnutí so zástupcami Výkonnej agentúry Európskej rady pre výskum (ERCEA)Vedeckej rady ERC.

„Úspech niektorých krajín v ERC je aj v tom, že na národnej úrovni majú vytvorené nástroje, ktoré fungujú na obdobnom princípe ako ERC (napríklad Veľká Británia, Nemecko), resp. podávajú projekty len v angličtine (napr. Švédsko, Holandsko) a zároveň využívajú najmä zahraničných hodnotiteľov (napr. Holandsko, Fínsko),“ vysvetlil Daniel Straka.

Národné kontaktné body organizujú špecializované workshopy venované písaniu projektov v rámci grantových schém ERC, individuálne konzultácie pre žiadateľov o podávanie projektov a spolupracujú na vytváraní národnej schémy pre ERC štipendium, čo je vlastne slovenský ekvivalent programu Fellowship to Visit ERC Grantee. Na pôde CVTI SR sa uskutočnili viaceré informačné dni, kde mohli záujemcovia získať praktické rady od samotných hodnotiteľov.

Podpredsedníčka SAV pre výskum Eva Majková pôsobí zároveň ako programová delegátka Horizontu 2020 pre ERC. Aj ona vidí priestor na zlepšenie na viacerých úrovniach, ktoré majú nádejného uchádzača previesť výberovým procesom, od identifikácie až po ich vytrvalú podporu.

Tvrdí, že Slovensko potrebuje väčšie programy na vychytávanie talentov: „Ja nechcem povedať, že to dnes nerobia partikulárne ústavy, výskumné kolektívy a vysoké školy, ale to nie je fungujúci celoštátny systém, ktorý by toto masívne podporoval.“

Majková spoločne s NCP Soňou FtáčnikovouIvetou Hermanovskou v júni 2016 s návrhom zriadiť ERC štipendiá oslovili nového ministra školstva Petra Plavčana a predsedu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) Jozefa Masarika.

Fellowship to Visit do okolitých krajín, s výnimkou Rakúska, stojí podľa Majkovej asi toľko ako bežná pracovná cesta do zahraničia. „Slovensko má niekedy hendikep, že všetko dlho trvá,“ uviedla pre EurActiv.sk podpredsedníčka SAV.

Dôvodom, prečo sa u nás v rovnakom čase ako inde neimplementoval program ERC štipendií, môže byť aj personálna zmena v riadení rezortu, ktorú spôsobili marcové voľby do Národnej rady. Z dlhodobého hľadiska však na úspešnosť slovenských žiadateľov zrejme viac vplýva celkové nastavenie systému, jeho financovanie v minulosti a jeho internacionalizácia.

Porovnanie so susedmi

Krajiny Vyšehradskej skupiny (V4) sú si podobné výškou HDP v prepočte na obyvateľa a podobná je tiež životná úroveň. Česká republikaMaďarsko sa nám však výrazne vzdialili množstvom peňazí, ktoré každoročne smerujú na podporu vedy a výskumu. Tu niekde treba hľadať príčiny toho, prečo sú obe krajiny výrazne úspešnejšie pri získaní medzinárodných grantov, nemusia to byť iba tie od ERC.

V ČR v roku 2010 schválili celoštátny mechanizmus ERC CZ na financovanie projektov, ktoré síce v prísnom hodnotení obstáli, no nadnárodné prostriedky nezískali. V máji 2016 vláda odsúhlasila tiež uvoľnenie zdrojov na študijné stáže, čo bol už viackrát spomínaný krok, ku ktorému ERC nabádala od januára. Do roku 2022 na tento účel alokovala 61,5 milióna českých korún.

Podpredseda vlády pre vedu, výskum a inovácie Pavel Bělobrádek pri tejto príležitosti povedal: „Vďaka programu študijných stáží  vycestujú špičkoví českí vedci do najlepších výskumných centier a získajú tak rozhľad v konkurenčnom prostredí. Vďaka tomu budú potom sami úspešnejší ako žiadatelia o grant.“

Zo slovenského pohľadu by mohlo byť Česko vnímané ako príklad úspešnej krajiny. Sami Česi to však vidia inak a zvyknú sa porovnávať s Maďarmi a Rakúšanmi.

Po novom majú naši západní susedia na domácich vedeckých pracoviskách 24 riešiteľov grantov Európskej rady pre výskum. Pre porovnanie, Maďarsko hostí vyše 60 riešiteľov.

Člen vedeckej rady ERC Tomáš Jungwirth pri júnovej návšteve Bratislavy naznačil, že zo systémového hľadiska je jedno, či má ČR vyše 20 držiteľov ERC grantov alebo len jedného. Z pohľadu západnej Európy je aj toto číslo veľmi malé.

V Maďarsku má významný podiel na dobrých výsledkoch tamojší Národný úrad pre výskum, vedu a inovácie. Jeho predseda József Pálinkás tvrdí, že vplyvom ERC mnohé národné grantové agentúry zmenili svoj prístup. Krajina má vynikajúci prehľad o vedcoch s maďarskými koreňmi, ktorých môžu osloviť s ponukou presunúť svoj výskum do Maďarska.

Maďari sú najúspešnejší spomedzi nových členských krajín a pre ostatných môžu slúžiť ako vzor. Mobilita tamojších výskumníkov prevyšuje priemer EÚ. Predstavitelia vedeckých inštitúcií si tiež častejšie pozývajú svojich európskych kolegov, s ktorými riešia participáciu v medzinárodnom prostredí.

Nie je bez záujmu, že v roku 2011, keď podobnú akciu na zvýšenie účasti vedcov uskutočnili v Budapešti, bol jedným z rečníkov vtedajší podpredseda vlády a dnešný eurokomisár pre vzdelávanie Tibor Navracsics.

Maďarské projekty, ktoré sa pokúšajú o grant ERC, uspejú v 7 % prípadov. Môže sa to javiť ako málo, no priemer EU13 sú len 3 % a slovenský 1 %.

V marci 2016 sa v Krakove na akcii, ktorá riešila zapojenie východnej Európy do grantov ERC, stretli špičky vedeckých inštitúcií z celého regiónu. Systémové chyby menej úspešných tu za všetkých vymenovala podpredsedníčka Rakúskeho vedeckého fondu  (FWF) Christine Mannhalterová. Dôležité je podľa nej podporiť výskum motivovaný zvedavosťou, výkon vedcov nastaviť ako hlavné kritérium pri rozdeľovaní rozpočtu a riešiť problémy mladých vedcov.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA